Poslušnosť podľa MacArthura versus biblia

Kto chodil do reformovaných zborov vie, že sa vyžaduje od veriacich takzvaná – poslušnosť Božiemu slovu. Čo sa tým myslí? Všetky príkazy, zákazy, doporučenia, nariadenia, je potrebné zachovávať, pretože ide o nariadenia Božie. Zvlášť nariadenia novej zmluvy, ktorá je iná ako zmluva stará ohľadom príkazov. Nie sme viazaní desatorom v plnom znení, pretože nedodržiavame sobotu, ktorá je súčasťou desatora. My kresťania ale máme nové nariadenia, ktoré sa dajú vyčítať z evanjelií a listov. Tak! A sme opäť v starej zmluve, opäť sme pod zákonom!

Tentokrát nejde o zákon ktorý priniesol Mojžiš z hory, ale pod zákonom, pravidlami a predpismi zmluvy novej. Takto mnohí kresťania chápu evanjelium a vôbec kresťanstvo. Prečítajú si doporučenia Pavla, čo a ako konať, a z toho si vytvoria zákonník. Pod týmto dodržiavaním pravidiel chápu poslušnosť Božiemu slovu a Bohu.

A tak sme zase tam kde sme boli pred príchodom Krista. Opäť a znovu musíme s Pavlom vyznať, že nedokážeme dodržať desatoro a nedokážeme dodržať ani zákonník novej zmluvy. Tým že to nedokážeme, sme neposlušní. Ale… Kresťania veria, že už nemusia plne dodržať nový zákonník, pretože Ježiš predsa zomrel pre ich hriechy, ale majú ho dodržať koľko len vládzu, pretože toto dokazuje ich vieru…

Ak sa pozrieme do výkladu popredného reformovaného lídra MacArthura, on definuje poslušnosť takto:

Viera odvracia kresťana od prirodzenosti ktorá väzí v svojvoľnosti, k poslušnosti Božiemu slovu, takže dobré skutky dokazujú vieru skutočného veriaceho.

Skôr ako sa pozrieme na verš, ktorý MacArthur používa ako podporu tohto tvrdenia, rozoberme si jeho definíciu. Zvlášť záver – dobré skutky dokazujú vieru skutočného veriaceho. Takže tu máme dva druhy veriacich. Skutočných veriacich a falošných veriacich. Toto je bič celej reformovanej teológie. Teológovia a lídri zborov bičujú neprestajne svoje ovečky tým, že sa musia neprestajne kontrolovať či stoja vo viere, ktorá produkuje dobré skutky.

Dobré skutky dokazujú vieru pravého kresťana, pretože tieto dobré skutky sú poslušnosťou Bohu. Dobré skutky sú v reformovanom kresťanstve chápané ako poslúchanie pravidiel a príkazov, ktoré sú v listoch a evanjeliách ustanovené.

Takto kresťanstvo napokon chápe aj väčšina kresťanov, vrátane veľkých cirkví. MacArthur dáva poslušnosť hneď vedľa viery. Viera prináša poslušnosť a poslušnosť vieru. To sa dá strihnúť ešte s pokorou, poníženosťou kresťana, tichosťou, dobrotou a láskou. Z toho nám vyjde novodobý liberálny kresťan, ktorý prikývne na každý nezmysel aby neurazil, s úsmevom na perách.

MacArthur podporuje túto rokmi zaužívanú tézu týmto hlavným veršom:

Ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov, a síce tým, ktorí v trpezlivosti dobrého skutku hľadajú slávu a česť a neporušiteľnosť – večným životom, a svárlivým a tým, ktorí neposlúchajú pravdy, ale poslúchajú neprávosť, bude prchlivosť a hnev… Rim 2:6-8

Zdá sa, že tento verš skutočne hovorí o poslušnosti skrze skutky. Dobré skutky sú dielom poslušnosti a viery. Ale aj v tomto prípade sme v okovách zákona a starej zmluvy, ako keby Kristus nevyniesol naše hriechy na drevo kríža, ako keby naša poslušnosť a dobré skutky, boli pre spásu nevyhnutné. Pozrime sa na iné verše, ktoré hovoria nie o poslušnosť skrze skutky, ale poslušnosť viery:

Skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami za jeho meno, Rim 1:5

A tomu, ktorý vás môže upevniť podľa môjho evanjelia a podľa kázne Ježiša Krista, podľa zjavenia tajomstva, zamlčaného cez večné časy, ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma podľa nariadenia večného Boha cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami – Rim 16:25-26

Tu sa nehovorí o poslušnosti ohľadom skutkov, lež ohľadom viery. Veriť a byť poslušný evanjeliu ktoré hovorí, že človek je ospravedlnený bez skutkov, skrze Krista! Keď Ježiš káže ľuďom, istá žena prehlási:

Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! Lk 11:27

Tým ukazuje na Jeho mamu, odchádza od Neho niekam mimo evanjelium. Ale čo jej Pán Ježiš odpovedá?:

Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho! Lk 11:28

Blahoslavení sú tí, ktorí čujú Božie slovo a zachovávajú ho. Aj Ježišova mama zachovávala slovo od Svojho Syna:

Ale Mária zachovávala všetky tie slová a uvažovala o nich vo svojom srdci. Lk 2:19

A jeho matka zachovávala všetky tie reči vo svojom srdci. Lk 2:51

Ďalej nás písmo učí, že z počutia Božieho slova vzniká viera:

Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

Ešte pred týmto veršom je napísané o poslušnosti evanjelia:

Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril našej zvesti? Rim 10:16

Tu vidíme, že poslušnosť sa nespája so skutkami a nejakými výkonmi, ale so zachovávaním a poslúchaním Božieho slova ohľadom evanjelia. Keď Mária zachováva Božie slovo v srdci, to samotné slovo tvorilo vieru.

Ak čítame Božie slovo, toto slovo samotné tvorí vieru, rovnako ako keď počúvame kázeň alebo biblický výklad. Táto činnosť ale nie je o nejakej viditeľnej práci, ale o správnom pohľade v oblasti nášho myslenia. Slovo pokánie znamená – zmenu myslenia. Tieto verše nám hovoria zase o správnom postavení myslenia, ohľadom Boha, Jeho Syna a spásy.

Teda poslušnosť nemá absolútne nič spoločného so skutkami, ale s poslúchaním a zachovaním viery. A ako sa zdá, práve táto poslušnosť a zachovanie, robia kresťanom najväčšie problémy. My totiž musíme vždy za každých okolností zastávať vieru bez skutkov a bez zákona:

Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. Gal 2:16

A práve v tomto bode kresťanstvo zlyháva a stáva sa neposlušné, ak k viere niečo pridáva. Pretože aj MacArthur nezachováva všetky novozmluvné ustanovenia na 100% a možno ani na 10%. Preto aj pre neho platí, že len a len viera v Krista ho robí spravodlivým bez ohľadu čo v živote dokázal a vykonal. Ale ak on pridáva k jednoduchej viere skutky, ktoré túto vieru majú dokázať, sám sa stáva neposlušným evanjeliu, keď verí v iné evanjelium a toto iné evanjelium aj hlása…

Potom sa nemôžeme diviť, že MacArthur učí miesto poslušnosti viere a evanjeliu, poslušnosť k skutkom a zachovávaniu novozmluvných predpisov. Ak od jednoduchého evanjelia človek odíde, stáva sa prirodzene neposlušným k viere.

Zachovať vieru je paradoxne oveľa ťažšie, ako sa utiekať ku skutkom a zásluhám. Aj Pavol mal tendenciu sa chváliť skutkami, čo pre Pána vykonal, ale osteň mu vždy ukázal, že musí zachovať vieru a evanjelium, nie svoje práce ktoré sú v neposlednom rade pre spásu úplne zbytočné.

Pán Ježiš hovorí, aby sme verili Jemu a verili evanjeliu. Toto je skutočný akt poslušnosti. Ak poslúchame novozmluvné predpisy, nekonáme tak v zmysle spasenia, ani v zmysle poslušnosti viery. Konáme tak rovnako ako keď dodržiavame desatoro, veď tieto nariadenia sú dobré. Ale oni nielenže nemajú nič so spasením, oni nás obviňujú z hriechu podobne, ako to robí aj desatoro.

Jedinou poslušnosťou je uveriť iba v Krista plus nič. Uveriť, že len On nám zaručil spásu a toto učenie takto bez akejkoľvek zmeny predávať ďalej. Nás láka to, aby sme si ku spaseniu niečo pridali, aby sme ukázali naše ego a naše skutky. Ale viera je o nás – bez nás. Je o našej spáse – bez nášho pričinenia.

Preto sa môžeme nazdávať, že reformovaná teológia učí odlišné evanjelium skutkov, zaobalených v takzvanej ,,dokázanej” viere. Ale to nie je viera spasiteľná. Viera spasiteľná nepridáva ku Kristovi nič – absolútne nič. Z tohto bodu skutočná viera musí za každých okolností vychádzať…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov