Vyznanie viery

Ide o krátke zhrnutie, i keď nie celé, vyznania viery, ktoré prezentujeme na tejto stránke, v súlade s grace alianciou. Všetky body tohto vyznania sa odvolávajú na písmo a nie na učenie cirkvi, cirkevných otcov a reformátorov. Ide o posolstvo evanjelia zdarma, ktoré Boh pripravil ľudstvu, skrze kríž Kristov, aby sa každý mohol napiť živej vody a večne žiť.

Spasenie

Jedinou podmienkou pre prijatie večného života je viera a len viera v Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel pre nás a naše hriechy na kríži, na tretí deň vstal telesne zmŕtvych, pre naše ospravedlnenie.

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. Jn 3:16-18

Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. Sk 16:31

Viera

Viera je presvedčenie, že je niečo pravda! Veriť v Ježiša je presvedčenie, že On za nás zomrel, pre naše hriechy, ktoré sú nám navždy odpustené, že nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zmieril s Bohom. Takáto jednoduchá viera dáva človeku večný život keď neexistuje nič, čo by bolo možné k dokonalej obeti Krista na kríži pridať.

A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte, skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem…1Kor 15:1-5

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. Jn 6:47

A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu? Jn 11:26

Ale preto som dostal milosrdenstvo, aby na mne prvom dokázal Ježiš Kristus celú zhovievavosť za príklad tým, ktorí majú veriť v neho cieľom večného života. 1Tim 1:16

K viere nemožno pridať skutky, ani vieru skutkami potvrdzovať

Pokiaľ všetky reformované vyznania hovoria o dobrých skutkoch, ktoré vieru potvrdzujú alebo sprevádzajú, písmo toto neučí. Ide skôr o podania cirkevných otcov ako biblie. K viere nie je možné nič pridať, ani len dobré skutky. Nie je možné pridať k viere čin poslušnosti, ktorý by vieru predchádzal, sprevádzal alebo nasledoval, ako podmienku k večnému životu a je jedno v akej forme. Skutky sú dokonca prekážkou viery a spasenia, pretože skutky vytvárajú náboženstvo, kde sa človek chce spasiť sám svojou silou.

Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť. Rim 4:5

Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. Gal 2:16

Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha,nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha,ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa,aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života. Tít 3:4-7

Spása ako bezplatný dar od Boha

Toto spásonosné spojenie medzi Bohom a hriešnikom, je bezplatným darom od Boha smerom k človeku, ktorý si ho nemôže zaslúžiť, ale iba ho prijať jednoduchou vierou. Viera bola daná ľudstvu ako nezaslúžená milosť. Prijatie tohto daru viery, počíta Boh človeku ako spravodlivosť, namiesto skutkov.

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. Jn 4:10

A Duch a nevesta hovoria: Prijdi! A ten, kto počuje, nech povie: Prijdi! A kto žízni, nech prijde, a kto chce, nech berie vodu života zadarmo. Zjv 22:17

Istota

Presvedčenie o istote spasenia, nie je dané skrze skutky, zjavenia, duchovné potvrdenia, pocity, plač, emócie – ale len skrze vieru v Ježiša, čo je potvrdením písiem. Zasľúbenie večného života nedáva Boh na skúšku, na preverenie, ako s vierou človek naloží, lež zo svojho zasľúbenia, pochádzajúceho z Jeho svätého slova. Slovo hovorí o tom, že kto vierou Ježiša prijme, má večný život. Istota teda nie je postavená na človeku a jeho skutkoch či emóciách, ale len na Bohu, Jeho zasľúbeniam a Jeho slovu ktoré nikdy neklame. Na človeku je len prijatie tejto hotovej veci.

Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Božie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi. Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi. A toto je to svedoctvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho. 1Jn 5:9-13

Dobré skutky

Dobré skutky nasledujú po viere v miere, aká je kresťanom udelená. Niekto má skutkov veľa, niekto málo a niekto nič. Spása na skutkoch nestojí. Pokiaľ Pavol konal dlhé roky záslužné skutky, Lotor na kríži nevykonal absolútne nič a bol spasený. Skutkami sa nemá a nemôže posudzovať spasenie, pretože skutky sú od Boha dané podľa miery Jeho zvrchovanosti, keď sväté skutky ľúbe Jemu, sú kresťanovi pripravené vopred, aby do nich vstúpil.

Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. Ef 2:10

Viera nemôže byť skutkami hodnotená alebo skúšaná. Viera a skutky sú dve odlišné veci. Skutky nie sú v žiadnom prípade podstatné pre večný život. Aj keď nevylučujeme, že konanie dobrých skutkov je správne, veď aj nekresťania dobré skutky konajú.

Verné je to slovo, a chcem, aby si o tom o všetkom pevne dotvrdzoval, aby tí, ktorí uverili Bohu, hľadeli konať dobré skutky. To je to, čo je dobré a užitočné ľuďom. Tít 3:8

Nemožno však skutky zmiešavať s vierou ktorá spasiteľná je, nie je možné skutkami preverovať vieru, nie je možné vôbec skutky pokladať vedľa viery.

Učeník Krista

Konečným cieľom práce Ducha Svätého pri kresťanovi je vyvolať duchovnú zrelosť, odrážanú v kresťanskom postoji a názoroch.

Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť;proti takým veciam nieto zákona.A tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami.Ak žijeme Duchom, Duchom i choďme. Gal 5:22-25

Poslušnosť Božiemu slovu je správna, aj keď nie nevyhnutne potrebná pre spásu. Ide o zodpovednosť kresťana, ktorý je reprezentantom Krista na zemi a v tejto úlohe už spaseného Božieho dieťaťa, má vo svete konať, podľa svojich schopností a možností.

Lebo každý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý. Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé! Hebr 5:13-14

Pavlove napomínania v listoch preto považujeme za upevnenie kresťana v pozícii Božieho dieťaťa a jeho zodpovedné vystupovanie pred svetom v mene Trojjediného Boha. Nato musí byť vyučovaný skrze bratov a sestry vo viere, v moci Ducha Svätého, aby duchovne dozrieval. Nie pre spásu ktorú už má zaistenú skrze vieru, ale v duchovnom slobodnom poznaní, keď dostáva myseľ Kristovu, aby rozpoznal dobré od zlého, aby sa mu páčili dobré a správne veci, s odporom hľadel na veci zlé.

Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu. 1Kor 2:14-16

Ak kresťan nerastie v takomto poznaní, majú sa o neho druhí kresťania zaujímať, pretože je a vždy zostane Božím dieťaťom, ktoré iba nie je vyučované v ceste. Pavlov prístup v tejto veci je otcovský, kedy vyučuje svoje obrátené deti napriek ich pádom, zlyhaniam, hriechom.

Pavol nikdy nespochybnil postavenie kresťanov vo večný život skrze vieru, jeho práca bola ich formovať, aby boli svetlom a soľou pre tento svet, ktorý potrebuje nutne prijať evanjelium na svoju spásu. Najjednoduchšou cestou tejto výučby je láska, ktorú Pavol neprestajne aplikuje, aj keď na prvý pohľad tvrdo karhá a napomína. Ak kresťan upadol, ak bojuje, ak pácha ťažké hriechy, Pavol píše v mene lásky, aby sa s ním tvrdo nenakladalo:

A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás. Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých, takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený. Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku. 2Kor 2:5-8

Karhanie a napomínanie musí byť v súlade s láskou, kde jednáme s Božími deťmi, našimi bratmi a sestrami vo viere. Nikdy nespochybňujeme vieru spolubrata alebo spolusestry, ako sa to dnes bežne deje, ale ho v láske vyučujeme a karháme, aby si uvedomil akú vymoženosť od Boha dostal, aby nabil sebavedomie silného Božieho dieťaťa, ktoré robí Pánovi dobré meno vo svete.

Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,  nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,  neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;  všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. 1Kor 13:4-7

Napriek tomu biblia neučí, že každý veriaci bude mať rovnaké dary, že každý veriaci bude ,,preborník” vo viere.

Dokonca veriaci môže upadnúť do spôsobu života ako nekresťan, kedy bude konať a hovoriť rovnako ako svet. Nikdy však nestratí titul Božieho dieťaťa. Boh ho bude karhať a prísne trestať na jeho dobro, aby si uvedomil svoje poblúdenie, keď skončí obrazne kdesi pri sviniach, ako v podobenstve o márnotratnom synovi.

Motivácia, alebo prečo sa snažiť, keď som spasený?

Veriaci má istotu večného života, založenú na slove Boha, ktoré nikdy nemôže klamať. Po uverení ho sám Pán drží vo svojej ruke, aby ho priviedol domov.

Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,  a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. Jn 10:27-29

Istota kresťana ktorý uveril je nesmierna:

Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Rim 8:38-39

Preto je v rozpore s evanjeliom akákoľvek snaha získať inak večný život, alebo ho udržiavať svojimi skutkami, ovocím Ducha, potvrdzovaním viery.

Písmo nás ale motivuje konať dobré skutky, ako sme písali aj hore. Ide o utvrdenie sa v postavení Božieho dieťaťa, to je motivácia obrovská, len ju musí v nás niekto prebudiť, ako to robil Pavol v písme.

Vďačnosť

Ďalšou motiváciou je vďačnosť Bohu, čo pre nás urobil. Pochybujeme že je na svete človek, ktorý keď ho niekto zachráni keď sa topí a z posledných síl sa drží nad vodou, že by záchrancovi nebol vďačný. Preto nás Božie slovo motivuje v tom, aby sme konali z lásky k Bohu dobré veci, ktoré sú Jemu milé.

Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste zkúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé! Rim 12:1-2

Láska Boha k nám nie je len v tom, že Boh obetoval to najdrahšie čo mal – svojho Syna – ale On nás v láske ďalej sprevádza týmto životom. Preto Pavol píše, že je to láska Božia, ktorá nás núti konať dobro a milovať Boha.

Lebo láska Kristova nás núti, ktorí sme usúdili toto: že ak jeden zomrel za všetkých, tedy všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych. 2Kor 5:14-15

S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus, a to, čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa. Gal 2:20

Požehnanie poslušných a náprava neposlušných

Aj keď Božie slovo učí, že tresty môžu prísť aj na ,,dobrých” ľudí, ako v prípade Jóba, predsa Boh karhá svoj ľud z lásky, ak sa od Neho začne odťahovať a ťažko hrešiť.

Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou ani neumdlievaj, keď si ním káraný!?  Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec?  Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. Hebr 12:4-8

Kresťan si tak môže vybrať status poslušného človeka Bohu, ktorý ho bude požehnávať, aby viac a viac šíril Jeho meno na zemi, alebo status nepoddajného kresťana, ktorého musí tvrdo vychovávať. V každom prípade všetko Boh koná z lásky, pretože kresťania sú Jeho deťmi, ktoré Ho volajú – Abba, Otče.

Posledný súd a zhodnotenie skutkov

Napokon každý jeden kresťan sa musí ukázať pred Božím súdom. Nie v postavení odsúdeného, ale v postavení zhodnotenia jeho života na zemi.

Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé. 2Kor 5:10

A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému každému podľa toho, jaký bude jeho skutok. Zjv 22:12

Dobré diela človeka budú odmenené ako zlato alebo drahé kamene, ničotné skutky kresťana zhoria ako slama. Táto vec nie je otázkou spásy. Aké postavenie budú mať napokon kresťania v nebeskom kráľovstve, netušíme.

V každom prípade nebeské kráľovstvo vyzerá byť hierarchické, kde 12 Apoštolov bude súdiť svet, dokonca anjelov. Písmo hovorí, že najvyššie je Boh Otec, po pravici Syn, 12 Apoštolov súdiacich svet, a kresťania zaradení v tomto kráľovstve podľa života na zemi. Takto to písmo odhaľuje, i keď len nejasne a hmlisto.

Viera je o spasení a otvorení dverí do nebeskej vlasti. Zásluhy môžu určiť postavenie v Božom kráľovstve.

Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu – jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi. Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň. 1Kor 3:11-15

O aké odplaty pre kresťanov za ich pôsobenie na zemi pôjde, nevieme:

A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému každému podľa toho, jaký bude jeho skutok. Zjv 22:12

Isté je to, že verní sluhovia dostanú väčší podiel v nebeskom kráľovstve ako sluhovia neverní:

A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; že si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami. Lk 19:17

Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. Lk 19:26

Záver

V každom prípade je potrebné, aby sa šírilo evanjelium milosti do celého sveta. Boh Otec má pripravených nespočet príbytkov, ktoré bude potrebné zaplniť. Svet potrebuje uveriť v Krista, čoby jediného Spasiteľa sveta. Viera v Krista je alfa a omega spásy, ako podmienka vstupu do nebeskej vlasti, bez ohľadu čo príde potom, ako sa kresťan bude pasovať so svojim novým životom. Kresťan nemá hľadieť na seba, ale hľadieť na Krista. Odchádzať od seba ku Kristovi. Hľadieť dopredu pred seba, kde kresťan vidí kríž a zabúdať na to, čo prežil, koľko pádov a zásluh za sebou zanechal:

Ale jedno robím: na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi. Flp 3:14

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach