Vypadli ste z milosti. Gal 5:4 Dá sa vypadnúť z milosti?

Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti. Gal 5:4

Mnohí používajú tento verš na potvrdenie svojej teológie, kde kresťan môže opustiť vieru a odpadnúť od nej. Preto učia, že odpadnutie od viery je možné. Veď vypadnúť z milosti jasne znamená, že človek stratil milosť, čím je mimo spasenie.

Čo s týmto veršom? V prvom rade súhlasíme, že list Galaťanom je písaný pre kresťanov. Týmto vylučujeme možnosť, že by Pavol hovoril o vypadnutí z milosti pohanov alebo židov.

Taktiež sa dá súhlasiť s tým, že niektorí vypadli z milosti a niektorí boli na pokraji tohto zrútenia, keď im Kristus neprospeje ako píše Pavol tesne predtým:

Hľa, ja Pavel vám hovorím, že ak sa budete obrezovať, Kristus vám nič neprospeje. Gal 5:2

V podstate v tomto verši akoby Pavol hovoril Galaťanom nanovo evanjelium, pretože iba Ježiš je zárukou spásy a nie naše skutky. Galaťania sa dostávajú do stavu ako pred obrátením, keď sa chcú spasiť skutkami. No pre Božie deti to je nemožné, že by im Boh neposlal nápravu a preto im posiela tento Pavlov list, aby ich správne nasmeroval a odhalil falošné učenie v zbore.

Dokonca musíme prekvapujúco povedať, že Galaťania skutočne vypadli z milosti, ak svoju vieru vkladali na seba a na obriezku, ako sa to tam stalo. Ako je to možné?

Po prečítaní reformovaného výkladu od MacArthura som sa dozvedel to, čo väčšina kresťanstva verí. MacArthur týmto veršom dokazuje, že je možné odpadnúť od Krista. Nie preto, že by sa to dalo, ak je človek vyvolený lež preto, že človek nemal pravú vieru, mal vieru ktorú predstieral a preto vypadol z milosti. Inak povedané – nikdy nebol kresťanom!

Čo k takémuto výkladu dodať? Pavol nazýva Galaťanov kresťanmi, nespochybňuje ich spasenie. V liste Rimanom píše, že nie je možné, aby ich niečo od Krista odlúčilo:

Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci  ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Rim 8:38-39

Inde Pavol píše tie známe slová, o zapečatení Duchom, teda o absolútnej istote, ktorá je nám daná zo strany Boha.

V ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia,  ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy. Ef 1:13-14

Ešte raz Pavol v liste Efezanom hovorí, že veriaci sú zapečatení Duchom Svätým, napriek ich zarmucovania tohto Ducha.

A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia. Ef 4:30

Inde zase Pavol píše, že Boh skrze vieru kresťanov oživil, zmazal im hriechy, vymazal písmo ktoré proti nim svedčilo:

I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy,  vymažúc písmo, napísané proti nám, záležajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríž Kol 2:13-14

Pavol píše aj Timoteovi list, kde hovorí o Božej vernosti, aj keď naša vernosť zlyhá:

Ak sme neverní, on zostáva verný, lebo nemôže sám seba zaprieť. 2Tim 2:13

Čo má teda Pavol na mysli keď píše, že kresťania vypadli z milosti? Reformovaný kresťan povie, že všetky tieto verše dokazujú to, že je kresťan vyvolený. Teda toto sa nevzťahuje na pohanov, ale ani na falošných kresťanov, ktorí nikdy nemali pravú vieru, pretože túto vieru od Boha neobdržali. Mohli sa snažiť ako len chceli, jednoducho boli od lona matky určení k tomu, aby naveky odišli do zatratenia. Im nie je dané, aby poznali Ježiša, aj keď sa o to snažne snažia.

Opustime túto nezmyselnú vieru a prejdime k pravdivej viere.

Skutočne vypadli Galaťania z viery? Celý zbor komplet? Milosť totiž v tomto prípade nie je milosťou na spasenie. Ide o milosť Boha, ktorý ju kresťanom dáva v miere, ako sám uzná za vhodné. Pavol tu nepíše o strate spasenia, ako to zle vyložil MacArthur, lež o strate milostí od Boha.

Milosť spasiteľná je niečo úplne iného, ako milosť ktorú Boh dáva svojim deťom. Ak máte dieťa, je to vaše dieťa navždy. Dávate mu sladkosti za odmenu. Ale ak prestane poslúchať, začne robiť zlé veci, tak mu sladkosti prestanete dávať ako výchovný trest.

Ak by Pavol pripúšťal stratu spasenia kresťanov, potom by si odporoval v mnohých veršoch ako sme hore videli. Na jednej strane by tvrdil, že je kresťan zapečatený Duchom Svätým, na druhej strane by hovoril, že asi pečať odpadla, pretože vypadol z milosti. Nie! Pavol nehovorí nikde vo svojich listoch o strate spasenia kresťanov. On keď hovorí o vypadnutí z milosti, hovorí o strate Božích požehnaní pre kresťana.

Je pravda, že na nich dvíha varovný prst, že pre učenie – viera plus skutky – im bude Kristov kríž na nič, ale to preto, aby nimi zatriasol, aby sa prebudili. Veď kto môže kresťanov ktorí raz uverili, vytrhnúť z ruky Pána?

Ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Jn 10:28

V písme sa objavujú dve milosti. Jedna je spasiteľná milosť, ktorú Boh daruje človeku, ktorý uverí v Krista. Ak kresťan prijal skutočnú vieru, podľa troch zásad – Ježiš berie hriechy za neho, zomiera miesto neho a vstáva zmŕtvych na jeho ospravedlnenie – Boh mu daruje spasiteľnú milosť, ktorú spätne neodníma. Zapečaťuje kresťana Duchom Svätým. Bodka.

Ak Pavol hovorí v tomto verši o milosti, hovorí o druhej milosti, ktorá by sa dala preložiť aj darom, alebo požehnaním od Pána. Boh vidí pochybenie svojich detí a preto dáva vnuknutie Pavlovi, aby napísal Galaťanom list.

Vieru je totiž možné prežiť dvojako na tomto svete. V požehnaní Boha, keď ho verne nasledujeme, poslúchame, konáme podľa rád evanjelia. Taktiež ak verne vieru zachovávame, len z milosti, bez skutkov. Ale ak hrešíme, ak Boha neposlúchame, podobne ako keď odpadávame od viery k výkonom – strácame milosti a požehnania od Boha.

Pavol to správne definuje, skutočne kresťan vypadáva z milosti. Boh prestane v jeho živote viditeľne konať. Nestráca spasenie, pretože tam sa jedná o inú milosť, lež stráca milosti, ktoré od Boha Otca dostávajú jeho deti.

Preto ak hrešíme, ak neposlúchame Boha, ak stojíme vo viere plus zásluhy a skutky, čiňme pokánie – to znamená – odvráťme sa od tohto spôsobu života. Nie preto, že by sme mohli prísť o spasenie ale preto, aby sme mohli milosti z neba využívať už dnes, teraz, v tomto živote a ukazovať Boha svetu.

Ak je dnes problém v kresťanstve, tak je problém v tejto veci. Kresťania strácajú milosti pretože hrešia, strácajú milosti pretože stoja vo falošnej viere položenej na sebe. Preto prichádza Pán s listom Galaťanov, aby nás odvrátil zo zlej viery, zlej predstavy, že ku spáse je možné ešte čosi pridať – nie je!

Toto nám tu Pavol hovorí v tejto časti listu a ešte na mnohých iných miestach. Ustráchaná duša hľadí na svoju vieru, či v nej pevne stojí, ale toto Pavol nemá na mysli, že kresťania odpadávajú od viery.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach