Potreboval Boh tak tragicky skúšať vieru Abraháma?

Božia zvrchovanosť je neuveriteľná. Aj zdanlivo kruté príbehy, si Pán používa na svoju slávu a predobrazy budúcich časov. Tento príbeh sa radí medzi tie krutejšie, ale nie je tomu úplne tak. Mohol by z toho vzísť nesprávny pohľad, kde by si Boh nebol istý Abrahámovou vierou a preto ho nechal podstúpiť trýznenie. Boh by sa sám seba pýtal – miluje ma Abrahám skutočne? Preverím jeho vieru!

Takto to ale nie je. Tento príbeh je úžasným príbehom Boha. Hľadajme podobnosti, aby sme sa dostali do väčšej hĺbky, ako je iba tá na povrchu.

Boh skúšal Abraháma a riekol mu: Abrahám!… Gn 22:1

Všimnime si oslovenie – Abrahám. Toto meno je zmluvné meno. Boh premenoval Abráma na Abraháma, čo sa bežne prekladá – ako otec množstva, otec mnohých. Boh zasľúbil Abrahámovi toľko potomstva, ako je na nebi hviezd, alebo na morskom brehu piesku. Zasľúbil mu syna, skrze ktorého bude pokračovať jeho rod, končiac až pri Mesiášovi.

Abrahám mal dvoch synov. Izmaela a Izáka. Podľa zákona, mal dediť všetko prvorodený syn. Tým bol Izmael. Ale Boh ustanovil Izáka za dediča a nie Izmaela. Napriek tomu, Izmael sa kvôli Abrahámovi stal veľkým národom taktiež.

A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.  Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom. Gn 17:19-20

Všimnime si v tomto verši čo Pán povedal. Sára porodí syna a bude sa volať Izák. Izák bude dedičom požehnania. Abrahám to jasne počuje a vštepuje si to do srdca. Nie Izmael, ale Izák. Ak o niekoľko rokov vyzve Boh Abraháma, aby obetoval Izáka, Abrahám si veľmi dobre pamätá zasľúbenie Boha, že Izák je dedičom. Táto viera, ísť obetovať Syna, nie je od Abraháma slepá. Abrahám si je vedomý toho, že Izák zdedí požehnanie, ale nechápe, prečo ho má ísť obetovať?! Sám je zvedavý, čo z toho vzíde.

Táto podobnosť medzi Izákom a Izmaelom je predobrazom podobnosti Adama a Ježiša. Adam bol Božím synom. Boh ho sám stvoril z prachu, Adam nemal biologického otca, lež nebeského Otca. Písmo to tiež takto vidí, keď Lukáš spomína rodokmene:

…ktorý bol Enosov, ktorý bol Sétov, ktorý bol Adamov – ktorý bol Boží. Lk 3:38

Adam bol Boží, ako aj Izmael bol Abrahámov. Ale Izmael nededil požehnanie rovnako, ako ho nededil Adam. Ako Boh daroval Abrahámovi Izáka, syna zasľúbenia, tak daroval ľudstvu Syna, Pána Ježiša. Adam bol prvým synom Božím, Pán Ježiš bol druhým Božím Synom. Písmo predsa hovorí:

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal… Jn 3:16

Tu vidíme paraleru medzi Izmaelom a Adamom. Obaja boli prvorodení, ale nezískali požehnanie. Požehnanie získal Izák, ktorý sa narodil približne o 19 rokov neskôr a Pán Ježiš, ktorý sa narodil ďaleko po Adamovi. V týchto dvoch osobách, Boh ustanovil spasenie skrze vieru pre celý svet.

Ale poďme ďalej v skúmaní tohto krásneho textu. Kde bol postavený prvý Jeruzalemský chrám Šalamúnom? Pozorne si to prečítajme, aby sme upadli do údivu:

A tak započal Šalamún staväť dom Hospodinov v Jeruzaleme na vrchu Moria, na ktorom sa bol ukázal Dávidovi, jeho otcovi, ktorý to dom pripravil na mieste Dávidovom, na humne Ornána Jebuzejského. 2Krn 3:1

Všímame si tú podobnosť? Tam, kde poslal Boh Abraháma, aby obetoval Izáka, neskôr stojí Boží chrám. Je to na vrchu Morija! Ale nedajme sa pomýliť. Boh neurčil Abrahámovi, presne na ktorom vrchu v krajine Mórija má Izáka obetovať. Pozrime sa na dôkaz:

Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem. Gn 22:2

Abrahám ide do krajiny Mórija, ale nevie presne na ktorom vrchu má obetovať Izáka. Boh hovorí, že mu povie. Jeruzalemský chrám, je podľa písiem postavený na jednom z vrchov v oblasti Mórija. Mnohí znalci písma sa domnievajú, že práve na tomto vrchu obetoval Abrahám Izáka.

Ale sú aj iné, ešte prekvapujúcejšie výklady, keďže sa presne nevie na ktorom vrchu to bolo. Mohlo to byť napokon na samotnom na vrchu Golgota, ktorý v tej dobe ešte toto meno nemal. Golgota totiž stojí hneď vedľa návršia, kde bol postavený Jeruzalemský chrám. To by bola skutočná zhoda zhôd, ak by Abrahám obetoval Izáka presne na tom istom mieste, ako o niekoľko storočí bude obetovaný Boží Syn.

3 dni a 3 noci

Ale aby tých predobrazov, záhad a na prvý pohľad náhod nebolo dosť, písmo hovorí, že Abrahám putoval do oblasti Mórija, 3 dni a 3 noci.

Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka. Gn 22:4

Nemusíme azda hovoriť, prečo sa v tejto súvislosti objavuje táto číslovka. Pán Ježiš bol tri dni a tri noci v hrobe. Ak by išlo o iný príbeh, ani by sme si túto číslovku nepovšimli, ale pri obeti Izáka, ako predobrazu obeti Ježiša, je tu táto číslovka viac než len náhodná.

Teraz nastáva otázka. Skutočne chcel Boh po Abrahámovi, aby obetoval svojho Syna ako spaľovanú obetu? Alebo tu išlo skôr o odhalenie budúceho času spasenie, skrze Božieho Syna?

Nepochybne by si Izák zaslúžil smrť, ako si ju zaslúži zo svojho života každý človek. Pretože zákon sveta, ktorý Boh zvrchovane ustanovil znie:

Lebo odplatou za hriech je smrť… Rim 6:23

Ale druhá časť tohto veršu znie takto:

…ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi. Rim 6:23

Keď prichádza Abrahám s Izákom na miesto obety, ktoré ako sme hore vysledovali – že môže ísť o miesto budúceho Jeruzalemského chrámu, alebo aj samotnej Golgoty – Izák nechápe, prečo nemajú so sebou žiadne obetné zviera. Toľko krát bol obetovať spolu s otcom, vždy mali nejakého baránka a teraz nič. Preto sa Izák pýta:

Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť? Gn 22:7

Abrahám má na pamäti slová Boha, ktoré boli pre neho zárukou istoty: Nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju zmluvu s ním za večnú zmluvu!

Abrahám bol teraz sám zvedavý čo sa udeje. Bol presvedčený, že musí Izáka obetovať. Na druhej strane vedel, že s Izákom uzatvoril Boh zmluvu. Možno uvidí zázrak, možno Izák dostane iné telo, alebo vstane zmŕtvych, veď kto pozná vôľu Božiu, kto je Jeho radcom?

Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? Iz 40:13

Ešte presnejšie nám zmýšľanie Abrahám objasňuje list židom kde sa píše:

Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych… Hebr 11:17-19

Tu vidíme, že Abrahám si skutočne mohol myslieť, že uvidí zázrak vzkriesenia Izáka. Veril, že ho musí zabiť a on zomrie, na druhej strane mal zasľúbenie od Boha, že Izák bude dedičom. Preto je tu napísané toto slovo: Abrahám – uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych…

Toto je ďalší bod v tomto príbehu. Po číslovke 3, ktorá tu bola akoby mimochodom, tu nachádzame zmýšľanie Abraháma, ktorý verí vo vzkriesenie Izáka. Takže tu máme novú skutočnosť – vzkriesenie. Izák bol vzkriesený tým, že bol za neho obetovaný baranček. O niekoľko storočí neskôr, je vzkriesený Baránok Boží, Pán Ježiš Kristus. Pozrime sa ďalej.

A vtedy Abraháma zastavuje hlas Anjela Božieho, aby nezabíjal svojho syna Izáka. Abrahám sa obzrie a čo nevidí?

Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Gn 22:13

Táto časť je každému jasná. Izák napriek tomu že je hriešny, ako každý iný človek, dostáva dar života tak, že je miesto neho obetovaný nevinný baránok. Presne tak isto mal každý z nás zomrieť večnou smrťou, ale Boh miesto nás, posiela na svet Baránka, ktorý sa obetuje, aby sme my mohli obdržať život večný.

Ak sa na tento príbeh pozrieme z vyššej optiky, vidíme tu pravdu, keď Abrahám a Izák odhalili proroctvo vykúpenia. Skutočne ide o proroctvo, ktoré nie je vyslovené, lež reálne zahrané. Abrahám a Izák nevedome odhalili plán spasenia, ako keď herci na javisku zahrajú nejakú scénu. Boh mal s týmto príbehom veľké plány a tento príbeh sa naplnil v Pánovi Ježišovi.

Réžia tohto príbehu ale nie je v Abrahámovi a Izákovi, lež v Bohu. On všetko pripravil, aby sa scenár – ako vždy – dokonale naplnil. Tak aj spasenie človeka, je dokonale pripravené pre všetkých, ktorí uveria v Baránka Božieho.

Scenár našej spásy nie je v nás, ale v Bohu. On svojho vlastného Syna položil na oltár, kde ho nechal zabiť tými, ktorých napokon spasil. Syn zomiera pre hriechy sveta, zomiera pre každého človeka, keď následne na tretí deň vstane zmŕtvych, pre ospravedlnenie všetkých, ktorí v Neho uveria. Celý tento scenár spasenia je v Bohu a Jeho Synovi. Na človeka je položená len jedna vec – uveriť.

Ak by sme teda mali odpovedať na otázku tohto článku – potreboval Boh tak tragicky skúšať vieru Abraháma? Tu vidíme, že Boh mal s Abrahámom plán, aby v predobrazoch odhalil budúcu spásu. V tomto príbehu na prvý pohľad desnom, sa ukrýva krása evanjelia a spasenia. Tak sa nám tento príbeh stal vysoko poučným a dokazuje nielen pravú vieru v Syna Božieho, ale ju aj zväčšuje.

Ak písmo hovorí o väčšej viere, kresťan sa v nej utvrdzuje presne takto, keď vidí spásu z mnohých iných uhlov. Toto bol jedným z pohľadov, že Golgota a Kristova obeta, je jediná právoplatná cesta do kráľovstva nebeského. Tento pradávny príbeh nám ju ukazuje v nádhernej réžii Boha. Čo nám zostáva viac, iba ak Boha obdivovať a chváliť Ho. Čo nám zostáva iného, ako sa odvrátiť od našej snahy sa spasiť a tak ako Abrahám, všetko vložiť do rúk milujúceho Boha. On už vie čo má urobiť. Od nás požaduje len vieru…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov