Nedeľa Krista Kráľa. Jedno kráľovstvo, jeden Boh, jedna cesta!

Ranná cirkev aby sa oddelila čo najviac od sveta, vytvorila si vlastný kalendár, ktorý bol dôležitejší ako kalendár svetský. Išlo o kalendár cirkevný. Pavol vo svojom liste píše:

Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty… Kol 2:16

Tento verš sa často zneužíva proti poriadku, keď si nejaké cirkevné spoločenstvo vytvorilo podobný kalendár. Vpravde tu ale Pavol útočí na židovskú komunitu, ktorá neprestajne obhajovala zákon a bohoslužbu danú od Boha. Židia veľmi dobre vedeli, ako majú zabrnkať na city obráteným ľuďom zo židovstva a preto sa odvolávali na Boha a jeho príkazy. Odvolávali sa nato, že Boh dal Izraelu pravú bohoslužbu a ustanovil výročné sviatky. Ak tieto sviatky nebudú dodržiavať, odpadli od Hospodina. Podobne židia odsudzovali nedele, ktoré začali kresťania sláviť miesto soboty. Preto Pavol povzbudzuje kresťanov, nech sa nedesia ich svedomia pre židovské sviatky a sabaty.

Ranná cirkev si začal postupne vytvárať svoj vlastný kalendár, nezávislý na svete ako aj na židovstve. Išlo o vnútorný poriadok a opakovanie si dejín spásy, počnúc adventom – príchodom Krista, až po poslednú nedeľu cirkevného roka, ktorá sa v posledných časoch slávi ako nedeľa Krista Kráľa. Prečo?

Svet odvrhol Krista ako Spasiteľa, o čo viac Ho odvrhol ako Kráľa. Keď sa Ježiša pýta Pilát, či je kráľ, On odpovedá – ty si povedal. Neoponuje mu. Pilát sa preľakol a chcel Ho prepustiť. Napokon dal na kríž nápis – Ježiš Nazaretský, Kráľ židovský. Pilát sa nemýlil. Ježiš je skutočne Kráľom.

Pokiaľ mnohé svetské kráľovstvá padli, mnohé ešte len padnú, politické systémy sa zrútia, Ježiš je večným Kráľom. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Jeho kráľovstvo je nové kráľovstvo, odlišné od zeme.

A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Jn 18:36

Ježišovo kráľovstvo nie je odtiaľto. Nie je to kráľovstvo na spôsob svetského kráľovstva, i keď mnohí ľudia očakávajú, že Ježiš bude kraľovať na tejto hriechom prehnitej zemi. Pán Ježiš dáva mnoho prirovnaní, ako asi vyzerá toto kráľovstvo. Spomeňme si na podobenstvá o kúkoli a pšenici, o horčičnom zrnku, o nebeskom kvásku, o poklade ktorý bol skrytý na poli, o kupcovi ktorý našiel perlu, o sieti a rybách, o účtovaní zo svojim sluhom.

Pán Ježiš nehovorí o kráľovstve budúcom, ale súčasnom. Toto kráľovstvo je potrebné rozpoznať duchovne, v srdci, v mysli, pretože je radikálne odlišné od sveta. Pán Ježiš hovorí, že skôr ako učeníci zomrú, uvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.

Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie. Mk 9:1

Keď mal Pán Ježiš toho dosť, ohľadom večného vypytovania sa a zisťovania, čo to bude za kráľovstvo, vyložil, že kráľovstvo je už tu, medzi nimi, medzi nami. Nemôžeme povedať, že kráľovstvo je tu, alebo tam, pretože ono je prítomné, len ho je potreba rozpoznať.

Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! Lk 17:21

Kráľovstvo by nebolo kráľovstvom, ak by nemalo kráľa – panovníka. Dnešné mnohé štáty, kráľa nemajú, krajiny vedú politici, národné rady, vydávajúce zákony. Sú ešte krajiny, kde síce existuje kráľ, ale ide skôr iba o akúsi atrakciu, ktorá nemá skutočnú moc. Kráľ musí mať moc nad životom a smrťou. V dávnych dobách platilo, že slovo kráľa je zároveň zákonom!

Ježiš nám naznačil v evanjeliu, že On kráľom je a má svoje kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta. Preto akonáhle existuje kráľ, musí existovať aj kráľovstvo. Ak Ježiš sám seba označil za Kráľa, znamená to, že existuje aj Jeho kráľovstvo.

My takto môžeme spoznať Jeho kráľovstvo, keď spoznávame Jeho. On je skutočným Kráľom ktorý moc má, na rozdiel od bábkových kráľov dnešného veku. On má dokonca tak veľkú moc, že môže jedného uvrhnúť do večného odsúdenia a iného do večného blaha. Ježiš je Boh a Boh má moc nad životom a smrťou:

A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho (Boha), ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. Mt 10:28

Tu prechádzame k druhému dôležitému poznaniu po prvom poznaní o kráľovstve a to tomu, že Ježiš je skutočne Bohom, pretože len Boh má moc nad všetkým – či už svetom, alebo nebom. I keď satan dostal nad svetom obmedzenú moc aby ho zvádzal a konal svoju prácu zla, Ježiš je skutočným vladárom aj nad zemou. Mnohí pohania vrátane kresťanov sa nazdávajú, že o človeka zápasia dve mocné sily – svetlo a temno. Svetlo predstavuje Ježiša a temno satana a jeho posluhovačov. Ale písmo to tak nevidí. Pán Ježiš je Boh a Boh nielenže všetko stvoril, ale On aj všetko spravuje.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Mt 28:18

Tu sa dostávame k tretej pravde. Ježiš je jediným Spasiteľom a Vykupiteľom sveta. Neexistuje nikto iný, skrze ktorého by bolo možné prísť ku spáse:

A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom (okrem mena Ježiš), v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4:12

K záchrane – ku spáse, je nutné veriť v Ježiša a bodka. Neexistuje žiaden náboženský systém, žiaden náboženský vodca, žiadna iná cesta, ako cesta – Ježiš. Ježiš je radikálny. On nepripúšťa spásu inak, ako skrze seba. A je to tak správne. Každá vec na svete má svoj účel. Jabloň plodí jablká a nie hrušky či slivky. Jedine z jablone môžeme zberať úrodu jabĺk. Tak aj Ježiš mal a má svoje poslanie – Spasiteľ ľudí. Iba skrze Neho môže byť človek spasený. Žiadne skutky, žiadne náboženské úkony, nemôžu človeka priviesť do Jeho kráľovstva. On je Kráľ a len skrze Kráľa je možné bývať v Jeho kráľovstve.

Kto chce byť v Kristovom kráľovstve, ktoré je zároveň kráľovstvom Božím, musí prejsť cez Ježiša a to vierou. Musí uveriť v Neho a spoľahnúť sa na Neho, že On privedie človeka do nebeskej vlasti. Pán Ježiš hovorí o ovčinci, ktoré je predobrazom nebeského kráľovstva. Ak niekto chce vôjsť do ovčinca, môže jedine skrze vieru v Ježiša:

Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. Jn 10:9

Ježiš je dverami, ako to v tomto verši sám hovorí. Niekto si môže povedať, že do nebeského kráľovstva sa človek dostane cez buddhu, Krišnu, Mohameda, Osha a podobných veľkých náboženských vodcov. Ale to je omyl! Existuje iba jedna cesta, jedny dvere a tými dverami je Pán Ježiš. Ak by chcel človek vôjsť inak, mimo Ježiša, je zlodej a lotor!

Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. Jn 10:1

Ak by sme to mali povedať radikálne – každý buddhista, hinduista, mohamedán, judaista, ezoterik, okultista – je lotor a zlodej! Tak to nehovoríme my, ale to hovorí slovo Božie. Dnes svet tak zhlúpol v oblasti duchovna, keď ho satan neprestajne bombarduje medzi-náboženským dialógom, že si aj mnohí kresťania myslia, že spása môže byť mimo Krista. Ale to by potom Kristova obeta na kríži bola daromná, keby bola spása daná mimo Neho.

Človek je hriešny, každý jeden a každý si po práve zasluhuje večné zatratenie. Ale Boh dáva svetu Syna, ako zmierenie medzi Ním a ľuďmi. Syn zmieril svet so sebou v Kristovi. Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a človekom:

Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, 1Tim 2:5

A tu sa dostávame k poslednej pravde. Ľudia dnes veria, že biblický Boh je Bohom len pre kresťanov, alebo Boh Izraelitov. Iné viery majú predsa svojich bohov. Indiáni mali Manitoua, Slovania Perúna, Gréci Zeusa, Hinduisti naprieč mnohým bohom majú najvyššieho Šivu, vikingovia Ódina. Nech si kresťania idú do svojho kráľovstva cez Krista, iné viery pôjdu do kráľovstiev svojich bohov. A tu je ďalší veľký omyl. Boh je len jeden! Neexistuje Perún, Černoboh, Radegast, Ódin, Šiva, Krišna! Všetko sú to len modly, alebo padlí zomrelí ľudia, okolo ktorých sa vytvorili legendy. Boh je len jeden a tento jeden Boh, poslal Syna na svet, aby svet spasil!

Ja som Hospodin, a nieto iného, okrem mňa nieto Boha. Iz 45:5

Kto to oddávna zvestoval a predpovedal od vekov? Či nie ja, Hospodin? Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa nieto okrem mňa. Iz 45:21

Takto vraví Hospodin, kráľ Izraela a jeho Vykupiteľ, Hospodin mocností: Ja som prvý, ja som i posledný, okrem mňa nieto Boha. Iz 44:6

Neexistuje iné kráľovstvo, ako kráľovstvo Boha Izraela a Jeho Syna Ježiša Krista. Neexistuje kráľovstvo hunduistov, buddhistov, mohamedánov, judaistov, šamanov, slovanov. Existuje iba jedno kráľovstvo a to Ježišovo, ktorý je Synom jediného Boha, najvyššieho Boha, okrem ktorého iní Bohovia sú iba modly.

Pohanské modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. Ústa majú, a nevravia; oči majú, a nevidia. Uši majú, a nepočujú, ani dychu niet v ich ústach. Im podobní budú tí, čo ich urobili, i každý, kto v nich dúfa. Ž 135:15-18

Záver

Zhrňme sme si štyri pravdy, ktoré je nutné neprestajne pred svetom zvestovať a to zvlášť, v tento deň, kedy si cirkvi pripomínajú Krista Kráľa:

  1. Ježiš je Boh, je Boží Syn a On má svoje kráľovstvo.
  2. Ježiš je kráľom tohto kráľovstva, je jediným a večným kráľom.
  3. Do tohto kráľovstva je možné sa dostať len skrze Ježiša Krista, ktorý je dverami – jedinou cestou.
  4. Neexistuje iné kráľovstvo a iný spasiteľ. Neexistuje iný Boh a iná sféra večnosti. Existuje len večný život v Kristovi, alebo večné zatratenie mimo Krista. Žiadna stredná cesta…

Amen…

Be the first to comment

Leave a Reply