Boh podporuje slabých a pokorných II.

Pokračovanie predošlého článku. Boh nás vie vždy prekvapiť. Najviac nás udivuje tým, že tých najslabších ľudí z okraju spoločnosti, pozdvihuje a vynáša do nebies. Celé evanjelium je postavené na pokore a tichosti nášho Pána. Dnes sa opäť pozrime na pokoru ľudí starej zmluvy, ktorá sa stala ich štítom a pancierom na ceste za Bohom, ktorý si ich vyvolil, práve pre tieto vlastnosti.

Mojžiš. Prvých 40 rokov bol v Egypte. Vyrástol ako Egypťan, syn faraónovej dcéry. Ale dobre vedel, že je súčasťou Božieho ľudu. Zabil Egyptského strážcu:

Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku. Ex 2:12

Myslel si, že ho nikto nevidel, ale aké bolo jeho prekvapenie, keď z vlastných bratov ho káral, či chce zabiť aj jeho, ako zabil strážcu:

Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo. Ex 2:14

Mojžiš ušiel do Etiópie a tam si žil rodinným pokojným životom. Prežil tam ďalších 40 rokov, pokiaľ ho Boh nepovolal. Potom prežil posledných 40 rokov na púšti. Písmo hovorí o Mojžišovi, ako o pokornom človeku, najpokornejšom zo všetkých ľudí.

Mojžiš bol omnoho pokornejší ako všetci ľudia na zemi. Nm 12:3

My radi na Mojžiša ukážeme a povieme – vrah! Ale Boh nehľadí ani tak na hriech, ako na oddanosť Jemu. Mojžiš nezabil Egypťana len preto, lebo išlo o krivdu keď bil Izraelitu. Mojžiša nahnevalo to, že tento neobrezanec bil Boží ľud. Podobne tak reaguje aj Dávid na Goliáša.

Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha? 1Sam 17:26

Mojžiš vedel, že Izrael je Božím národom a hnevalo ho, že tento Boží ľud je pod ťarchou otroctva v Egypte. Mohol si žiť ako kráľ, bol synom Egyptskej princeznej. Mohol žiť v prepychu, ďaleko od poroby nielen svojho národa, ale aj samotných radových Egypťanov. Ale Mojžiš si vybral jednoduchý život. Uteká pred Egyptom, kde na neho číha smrť za to čo urobil a na 40 rokov je pre všetkých mŕtvy. Nie tak pre Boha. Ten ho povoláva pri ohnivom kríku.

Boh povoláva Mojžiša, ktorý trpí vadou reči, je koktavý. Ako si môže Vládca sveta vybrať takéhoto slabocha? Veď keby si nejaký riaditeľ firmy mal vybrať človeka, ktorý bude rokovať s nepriateľom alebo konkurentom v mene firmy, vybral by si zaiste najlepšieho rečníka a vzhľadného muža. Ale Boh si vyberá Mojžiša. Prečo? Pretože je pokorným služobníkom.

Ak sa pozrieme na rozhovor Mojžiša voči Bohu, Mojžiš Hospodina totálne rozhnevá. On si chce v kľude dožiť svoj život. Napriek jeho pokore, je v ňom veľká časť vzbury proti Bohu. Táto časť sa často neukazuje, ale my sa zrýchlene pozrime, ako Mojžiš odporuje Bohu, i keď v pokornej póze. Mojžiš najprv koná rovnako, ako konal Jonáš. Boh ho posiela k svojmu ľudu:

Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. Ex 3:10

Mojžiš oponuje:

Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? Ex 3:11

Tu Mojžiš argumentuje na svoju jednoduchosť a pokoru. Ide však o pokoru falošnú. Ak Boh niekoho niekam pošle a človek sa robí že je prach a nič, nekoná dobre. Prvý príkaz Mojžiš odmieta. Boh s ním trpezlivo nakladá, že nech sa nebojí, že On bude s ním. Mojžiš druhý krát argumentuje:

Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Ex 3:13

Opäť Mojžiš neposlúcha. Hospodin mu vykladá, že nech povie, že ho poslal Som Ktorý Som. A vykladá, kto On vlastne je, že je Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. Mojžiš tretí krát opäť oponuje:

Veď mi neuveria a nepočúvnu hlas, ale povedia: Nezjavil sa ti Hospodin. Ex 4:1

Trpezlivosť Boha je veľká a tak dáva Mojžišovi znamenie. Jeho palica sa mení na hada, ešte dostane aj zázrak s rukou. Mojžiš vidí, že nemá kam uhnúť, tak začne poukazovať na svoju rečovú vadu. Štvrté odmietnutie Boha:

Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani predtým, ani odvtedy, ako si hovoril so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk. Ex 4:10

Boh mu ešte stále v trpezlivosti hovorí, že On to je, kto dáva ústa a jazyk ľuďom, nech sa tým netrápi. Mojžiša utešuje, že On sám bude jeho ústami: Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť. Ex 4:12

Mojžiš nemá žiaden argument. Piaty krát odporuje Božiemu poslaniu a preto totálne Hospodina naštve keď povie:

Ach, Pane, pošli niekoho iného, koho chceš poslať. Ex 4:13 Tu vzplanul Hospodinov hnev na Mojžiša! Ex 4:14

Keď Mojžiš, ktorý je najpokornejší zo všetkých ľudí, je takto vzdorovitý, čo my, ktorí sme plní pýchy?! Mojžiš sa preľakol Božieho hnevu a išiel konať to, čo mu Boh nariadil. Stal sa skutočne veľmi pokorným človekom, pretože pochopil Božie zámery a mocnú ruku. Kiež by kresťania boli pokorní ohľadom toho, čo Boh po nich žiada. Radi hovoria, že Boh je so mnou, Boh ma skrze kríž vykúpil. Ale už neradi počujú, aby išli, že On bude s nimi! Tu sa ohradia a hľadajú výhovorky.

Spomeňme si na Dávida, aj tu si Boh vyvolil slabého chlapca. Prvýkrát to bolo ohľadom pomazania kráľa. Samuel prichádza do jeho rodiny a premýšľa, ktorý bude pomazaný, keď vidí sedem urastených Izajových synov. Preberá si ich pohľadom a tipuje, ktorý to asi bude. Myslí si, že ten najurastenejší. Ale sa veľmi mýli:

Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. 1Sam 16:7

Dávida, mladého ôsmeho syna ani len nezavolali na toto stretnutie. A práve on to je, kto je vybraný Hospodinom. Najslabší, človiečik medzi dieťaťom a dospelým, mladý chlapec, ktorý nevie nič o politike, nič o vojne. Tento má byť kráľom nie pre jeho urastenosť, ale pokoru a oddanosť Bohu.

Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde. 1Sam 16:11

Aj v boji proti Goliášovi sa ukazuje rozdiel, kde slabý vyhráva nad silným, pokorný nad pyšným a nadutým. Dávid iba mimochodom doniesol bratom jedlo, napokon sa stáva hrdinom. Jeho pokora sa mení na svätú zlosť, keď počuje, ako Goliáš uráža Boží ľud – Izrael.

Ďalší rozdiel medzi pyšným a pokorným je v porovnaní Dávida a Saula. Saul je urastený vysoký človek, o hlavu prevyšuje všetkých Izraelitov. Ale jeho pýcha nepozná hraníc. Myslí si, že keď už je kráľom, že môže všetko. Tak najprv nečaká na Samuela a sám obetuje, i keď nie je kňazom. Potom miesto toho, aby ďakoval Bohu za víťazstvo, sám sebe stavia pamätník.

Včasráno Samuel vstal a pobral sa v ústrety Saulovi; vtom oznámili Samuelovi, že Saul šiel na Karmel a tam si postavil pamätník, potom sa obrátil, šiel ďalej a zišiel do Gilgálu. 1Sam 15:12

Saul napriek svojej postave, moci a sily, nedokázal Dávida zabiť, ako mal v úmysle. Boh nad Dávidom bdel. Dva krát bol Dávidovi Saul vydaný do ruky, ale Dávid sa ho nedotkol pretože tvrdil, že nemôže zabiť pomazaného Hospodinom.

Hospodin ma uchovaj, aby som siahol rukou na pomazaného Hospodinovho. 1Sam 26:11

Jonáš je ďalším v poradí, ktorý sa nechcel pokoriť pod Boha a keď dostal príkaz ísť do Ninive, on nasadá na loď a ide na opačnú stranu. Každý vzdorovitý – pyšný človek, je pre Boha nepoužiteľný. Najprv sa človek musí pokoriť, až potom ho môže Boh použiť pre svoje zámery. Jonáš sa pokoril pod Boha až keď bol v útrobách veľryby. Tam sa zmenilo jeho pyšné srdce bojujúce proti Bohu, na pokorné, ktoré Ho počúva a poslúcha:

Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. Uvrhol si ma do hlbiny uprostred mora a obkľúčil ma prúd, všetky tvoje príboje a vlny cezo mňa sa prevalili. Jon 2:3-4

Ani Ninive nedostalo zaslúžený trest, keď sa všetci po Jonášovom volaní pokorili, obliekli do vrecoviny a postili sa, vrátane samotného kráľa.

Pokora dokáže obmäkčiť aj pyšného kráľa, ktorý vydal zákonom, že ktokoľvek by k Nemu vstúpil bez pozvania, bude zabitý. Ester ten zákon poznala a predsa sa odvážila pred kráľa prestúpiť. Jediná možnosť záchrany toho, kto bez pozvania predstúpil pred kráľa, bola jeho milosť, keď vystrel proti odvážlivcovi svoje žezlo.

Všetci kráľovskí služobníci, ba i ľud kráľovských provincií vedia, že pre každého muža i ženu, ktorí by vošli ku kráľovi do vnútorného nádvoria bez pozvania, je jediným trestom smrť. Iba ak kráľ k nemu vystrie svoje zlaté žezlo, zostane nažive. Est 4:11

Ester sa odvážila predstúpiť pred kráľa potom, ako sa pokorila nielen ona, ale aj celý židovský národ. Tento Boží ľuď sa postil vrátane Ester a kráľovo srdce bolo zhovievavé.

Pýcha znižuje človeka, ale pokorný duchom dosahuje česť. Prís 29:23

V dvoch častiach sme si vybrali niekoľko postáv, ktoré boli pokorné a tým pádom pre Boha použiteľné. Následne sa pozrieme do novej zmluvy, kde nájdeme človeka Pokorného nad Pokorných, nášho Pána. On bol pokorný od prirodzenosti, Jeho nemusel Boh lámať ako Mojžiša alebo Jonáša. Jeho pokora zasiahla milióny ľudí v celej histórii kresťanstva. Jeho pokora zvíťazila nad pýchou a mocou satana.

Amen…

Be the first to comment

Leave a Reply