Myšlienky kresťanov oddaných Bohu I. O modlitbe

Dnešná doba je dobou postavenou na hlavu a to nemáme na mysli len svet, ale aj kresťanskú obec vo svete. Pokiaľ v dávnejších dobách boli kresťania hrdinovia, skrze ktorých pôsobil Boh, dnes sa na miesta kresťanských hrdinov posadili táraji, teológovia, takzvaní kresťanskí učitelia. Nič z toho čo hovoria, nepozdvihne ducha, akurát čo zaseje do kresťanov nedôveru, povýšenectvo, nadutosť a pýchu. Nie je divu, že títo ľudia rozdeľujú kresťanov na tábory, ktoré si proti sebe brúsia zbrane.

Pokiaľ sa kedysi kresťania cvičili v cnosti, bojovali proti diablovi a jeho pokušeniam na hriech, dnes kresťania ani len nevedia, že niečo také ako cnosť existuje. Miesto boja s hriechom, kde nám Pán dáva duchovnú výzbroj, skladáme ako kresťania zbrane a plačeme – hriech je silný, nedá sa s ním bojovať. Ak budeme počúvať uplakaných kresťanov, ktorí sa neprestajne sťažujú na slabosť, takými sa sami staneme.

Apoštoli a celé generácie kresťanov sa pozerali na Ježiša ako svoj vzor moci a sily. A to je skutočný poklad svätosti. Aj keď ľudia sú hriešni a nikdy nedosiahnu výšky posvätenia nášho Pána, predsa vždy existovali v dejinách kresťania, ktorí slúžili ako vzory hodní nasledovania. Tu sa mnohí nezrelí kresťania odchovaní na biblii bez svätosti začnú brániť, že človek ako vzor je neprípustný. A predsa to nie je pravda. Veď Pavol hovorí:

Napodobňujte ma ako ja Krista! 1Kor 11:1

Toto Pavol prehnal. Prečo by sme mali napodobňovať človeka? Protestantské zmýšľanie okamžite zapne maják, pretože vidí v starých cirkvách nasledovanie svätých, Márie a mnohých ľudí. Okamžite takéto počínanie protestant nutne musí odhodiť. Ale Pavol dáva seba samého za vzor. Nasledujte mňa – akoby bol Pavol prostredník medzi prostredníkom a ľuďmi. Ak by sme sa nazdali, že Pavol toto napísal nejako mimochodom, musíme byť vyvedení z omylu. Aj na inom mieste Pavol píše to isté:

Preto vás napomínam: napodobňujte ma! 1Kor 4:16

Máme skutočne napodobňovať ľudské vzory? Pavol nás uisťuje že je to prirodzené. Ak nedokážeme napodobniť Pána Ježiša – čo nedokážeme, musíme sa učiť aspoň od tých, ktorí sa k Nemu čo najviac pripodobnili. Pavol napísal:

Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás. Flp 3:17

Ak máme dobrý príklad človeka, ktorý chodí za Pánom, i keď je slabý a hriešny a aj tak sa snaží zo všetkých síl napodobniť Pána, nemáme si ho vziať za vzor? Je tu samozrejme na mieste otázka, aby sme neupadli do obdivu a modlárstva k človeku, ako sa to žiaľ v cirkvách stávalo. Ale ak napodobňujeme cestu a rady kresťanov, ktorí milovali Boha a konali všetko preto, aby boli k Nemu čo najbližšie, vari by sme sa my sami nemohli s nimi rovnať alebo ich dobehnúť? Naproti tomu Pavol píše o opaku a to o kresťanoch, ktorí ničia kresťanstvo výstrednosťami, nechcú sa modliť, postiť, chcú dokonca hrešiť a neprestajne nariekajú a hľadajú iné cesty posvätenia, aké sú zaznamenané v písmach a v histórii kresťanov. Pavol píše:

Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho: Flp 3:18

Táto stať nepatrí pohanom ako sa to snažia mnohí prekrútiť, ale je určená kresťanom. Pavol tu ukazuje na kresťanov, ktorí nielenže žijú neporiadne, ale oni dokonca nabádajú ľudí k rovnako špatnému životu, ako sami žijú. Pavol pokračuje:

ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Flp 3:19

Pavol sa aj inde zaoberá tým, aby bol sviecou, soľou a vzorom pre kresťanov, aby tí videli skutky Boha skrze človeka a napodobňovali ho. Preto píše:

Lebo sami viete, ako nás treba napodobňovať. Veď my sme nežili u vás neporiadne; ani chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme ťažko a namáhavo pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Niežeby sme nemali na to právo, ale aby sme vám dali príklad, ako nás napodobňovať. 2Sol 3:7-9

Ak človek pozerá na Krista, potrebuje milosť. Do neba sa človek dostane len skrze milosť. Ale ak ide po nápravu života a posvätenie, okrem Ježiša má človek vzory aj v iných ľuďoch, ktorí verne Pána nasledovali a On ich zato odmeňoval milosťami. Toto sa nikdy nesmie pomiešať. Nikdy nemôžeme byť spasení preto, lebo sme nasledovali človeka. Vždy sme spasení len preto, lebo sme uverili v Krista. On je priveľmi vysoko nad nami a preto nie je možné sa mu vyrovnať. Ale Pavol a vôbec ranná cirkev vie, že ako kresťania sa máme navzájom ťahať ku svätosti a to ako ľudia, ako deti Boha. Pavol veľmi dobre vie, že človek potrebuje vzor a on sám ide príkladom takého vzoru.

Ale nielen on. Všetci apoštoli sú vzorom pre ľudí, pre ďalšie a ďalšie generácie. Nikdy nebol hodný nasledovania človek, ktorý sa niekde skryl a písal svoje názory – ako napríklad ja a ja si to priznávam. Dnes je na tisíce ľudí, ktorí píšu o kresťanstve, píšu v zmysle svojej teológie a doktrín ktorým veria, vyučujú, natáčajú videá – ale nie sú hodní nasledovania. Tí, ktorí sú hodní nasledovania, sú skrytí, tichí, často plačúci, prenasledovaní, pokorní a oddelení od sveta.

A práve ich myšlienky, ktoré sami nikde nezverejňovali, lež ich zaznamenali iní ľudia, tu chceme prezentovať. Sú to myšlienky ľudí, ktorí boli s Bohom hlboko spojení, ktorí už nežili pre svet, pre teológiu, pre názory – ale pre Boha a pre blížnych. Boli to ľudia v súženiach, v prenasledovaní, v ťažkostiach a ťažkom živote. Nebudeme tu dávať mená, pretože zlý ľudský rozum miesto toho, aby zjedol jedlo, skúma, kto jedlo uvaril. Dnes sa pozrime na vzácne myšlienky o modlitbe. Sú to myšlienky ľudí ktorí boli spätí s Bohom a Boh skrze nich prinášal svetu poklady a požehnania. Veď písmo hovorí, že modlitba spravodlivého veľa zmôže. Jedinú vec ktorú som dopísal, bol nejaký verš pod každé krátke zamyslenie…

O modlitbe

Kto miluje Pána, ten na Neho neprestajne myslí. Pamätanie na Boha rodí skutočnú modlitbu. Naopak ak niekto často na Pána nemyslí, lež je uchvátený svetom, prestáva sa modliť, čím prestáva žiť v náručí Božej lásky, prestáva pri sebe cítiť Ducha Svätého. Duch Svätý sa vracia k človeku skrze modlitbu a modlitba skrze milovania Pána.

A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. Rim 8:26

Duša ktorá miluje Boha, sa nemôže nemodliť, pretože práve skrze modlitbu spoznala Božiu milosť vo svojom srdci. Božia milosť o ktorej si čítame v písme, je neznáma tomu človeku, ktorý ju nenašiel v modlitbe. Pre neho bude táto milosť len slovom, vzdialeným zjavom, ale pre človeka ktorý ju raz zakúsil, bude sladkým medom a prameňom z Boha, z ktorého bude túžiť neprestajne piť.

Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Jn 4:14

Na modlitby ľuďom slúžia chrámy a modlitebne. V týchto chrámoch a modlitebných miestach sú knihy, z ktorých sa ľudia modlia, spievajú, vyučujú. Tieto veci sú dobré – ale predsa – chrám si zo sebou nikam vziať nemôžeš a rovnako tak knihy pri sebe vždy nemáš. No vnútornú modlitbu v srdci, tú ti nikto nevezme a môžeš ísť s ňou kamkoľvek. Budeš ju mať pri sebe v čase radosti, ale i v čase väznenia, či prenasledovania, keď nebudeš mať žiaden majetok. Ak si sa nenaučil neprestajne v Duchu modliť, uč sa to zvlášť v čase, keď si slobodný vo svete. Lebo ak ťa zastihne bieda, prenasledovanie, vojna, hladomor – môžeš upadnúť do beznádeje, pretože si nikdy v sebe nechoval skutočnú pokornú modlitbu.

Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? 1Kor 3:16

Mnoho ľudí v dnešnom svete číta veľa kníh. Zvlášť duchovných, teologických a Božie slovo. Je to dobré a chválitebné. Ale vedz, že vyššie ako napĺňanie svojho rozumu je plnenie svojho srdca. A tým napĺňaním srdca je zaiste modlitba. Pozri do histórie kresťanstva, ako Boh zázračne konal, keď ľudia kľačali každodenne na kolenách a vyprosovali si požehnania. Dnes ľudia nepadajú na kolená, dnes sú ľudia zapustení v knihách a hľadajú múdrosť. Ale tú Boh zjavil kázaním o bláznovstve kríža.

Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor 1:18

Modlitba prichádza k lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Čím viac miluješ Boha a blížneho, tým horlivejšie sa budeš modliť. Boha budeš chváliť a oslavovať, za blížneho vyprosovať milosti, obrátenie, zdolávanie prekážok. Ale beda ak ľudí odsudzuješ, sýtiš sa prázdnymi svetskými myšlienkami a rozhovormi, nenachádzaš si čas na modlitbu a si pri nej roztržitý. Radosť z modlitby sa vytratí a tým sa vytratí aj radosť z Boha. Ak sa vytratí radosť z Boha, vytratí sa aj láska k Nemu a k blížnemu.

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého. Jn 14:21

V tomto svete má každý iné povolanie. Niekto je politik, iný majiteľ firmy, ďalší stolár, predavač, kuchár, učiteľ – Boh miluje všetkých. A On chce, aby aj ľudia milovali Jeho a preto nám dal príkaz, aby sme Ho milovali celou dušou, srdcom, mysľou. Ale ako Ho môžeme milovať, keď sa s ním nezhovárame v modlitbe? Ako môžeme milovať svoju ženu alebo svojho muža, keď s ním neprehovoríme ani len slovko, neopýtame sa ako sa má?! Preto myseľ a srdce musia byť neprestajne otvorené pre modlitbu s Pánom a to vždy a všade.

Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. 1Sol 5:16-18

Keď miluješ človeka, chceš s ním neprestajne tráviť svoj čas. Ak miluješ Boha, je to to isté. Ak duša miluje Boha, spoznáva v Ňom Otca ktorého volá Abba – Otecko. Ale duša pozná Boha aj ako Pána a preto je pred Ním pokorná a má pred ním bázeň. Pozná Ho aj ako spravodlivého, ale tiež ako milosrdného. A tak v modlitbe za Ním prichádza ako hriešnik, ktorý potrebuje odpustenie a vyznáva svoj hriech. Prichádza za Ním ako dieťa, kedy Ho chváli a vyvyšuje, keď sa k Nemu túli. Prichádza za Ním ako za spravodlivým, keď požaduje právo pre svoj prípad. A prichádza za Ním ako za mocným Tvorcom, keď Ho chce obdivovať. To sa všetko človek prostredníctvom modlitby naučí.

Spravodlivý Otče, svet Ťa nepoznal, ale ja som Ťa poznal, aj títo poznali, že si ma Ty poslal. Jn 17:25

Och ako veľmi len Boh miluje človeka. Všetka Jeho láska sa poznáva v Jeho Duchu. Skrze Ducha Svätého poznáme Boha a poznáme aj lásku ktorou nás miluje. Skrze modlitbu môžeme zakúšať tohto Ducha a tak spoznávať Pána. Ak sme Ho prvýkrát v modlitbe objavili, nebudeme nič iné chcieť, iba pri ňom neprestajne zostať. Budú nám v tom prekážať svetské povinnosti, ale akonáhle si nájdeme čo i len chvíľu času, padneme na kolená a budeme zakúšať Ducha Svätého, skrze ktorého poznáme lásku Boha k nám.

Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Rim 8:9

Modlitba je liekom duše. Z modlitby prichádza múdrosť. Ak chceš poučovať iných, ak chceš kázať o Bohu, ak chceš o Ňom písať, modli sa neprestajne pred každým riadkom, aby si nepísal ty, ale Duch skrze teba. Ale beda ak si svojvoľník, hovoríš, učíš, či píše podľa toho, čo si sám myslíš. Potom všetko čo budeš konať, budeš konať bez modlitby vo svojej pýche a nadutosti. Buď preto v modlitbe horlivý, nezanedbávaj ju nikdy. Ani v duchovných záležitostiach, ani vo svetských.

Nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, Rim 12:11-12

Najvyššou métou v modlitbe je vyprosovanie si Božích darov. Zvlášť darov pokory, trpezlivosti a lásky k Bohu a blížnemu. Pokiaľ sa modlíš za veci tohto sveta, za požehnanie, za dobre prežitý deň, konáš správnu vec. Ale je aj vyššia vec a to vyprosovanie si milostí. A Boh ťa zahrnie nebeskými darmi, ak o ne s túžbou a vytrvalosťou prosíš.

Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. Rim 11:29

V modlitbe spoznávaš najkrajší dar ktorý je svetu skrytý a tým darom je pokora. Duša skrze modlitbu a pokoru, samovoľne v sebe začne hasiť vášne, obzerať sa za svetom a obdivovať tento krátky pozemský život. Odozva takej duše, ktorá našla pokoru a lásku v Bohu, sa dokáže v slzách modliť za tých, ktorí jej škodia, prenasledujú, mučia, či potupujú. Taká duša sa dokáže modliť za celý svet, každého človeka vidí ako úbohého otroka vášní a okov hriechu. Preto sa duša takto modliaca, dokáže podobne ako Pán obetovať za iných, obetovať svoj vzácny čas v modlitbách a pôstoch za druhých, za nešťastníkov vo svete bez toho, že by sa niekto o tom niekedy dozvedel okrem Pána.

Posmievačom sa vysmieva, ale pokorným dáva milosť. Prís 3:34

Sú ľudia ktorí sa modlia z kníh a ktorí sa modlia svojimi slovami. Obidve veci sú dobré. Ale pokiaľ sa modlíš z kníh, modli sa pomaly a prežívaj každé jedno slovo ako svoje. A zase naopak, ak sa modlíš svojimi slovami, dávaj pozor aby si iba nemlátil prázdne opakujúce sa slová. V modlitbe prichádzaš pred samotný Boží trón, do Božej prítomnosti, kde si len napatrne maličký, pred Božou velebnosťou a slávou. Ale vždy pri Bohu sedí Prostredník, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je Bohom ale i človekom ako ty sám. Preto maj dôveru a modli sa k Otcovi v Jeho mene.

Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Ef 5:20

Amen…

Be the first to comment

Leave a Reply