Sedem zrád na Ježiša od Jeho najbližších

J 1:11: “Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.”

Ježiša ľudia nechápali a to ani tí najbližší. Keď hovoril o nebeských veciach, mysleli si že sa pomiatol, nerozumeli o čom im hovorí. Tak podobne aj obrátený kresťan chce povedať ľuďom evanjelium, ale oni nevedia o čom je reč, považujú kresťana za fanatika. Pozrime sa na Pána Ježiša, aké to mal ťažké v siedmych biblických pravdách.

Zrada prvá – Susedia z Nazaretu

Spomeňme si, ako Ježiš vystúpil v domácej synagóge.

L 4:17-21: “I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.”

Pán Ježiš ukazuje z Izaiáša na stať, ktorá hovorí o Ňom. Ľudia mu najprv prisviedčajú, chvália Jeho reč, ale potom si odrazu spomenuli na Jeho pôvod.

L 4:22: “A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov?”

V tomto momente ich prestala zaujímať pravda. V srdci si hovoria – kým sa tento robí? Veď poznáme jeho matku, jeho súrodencov, veď toť hľa – tu od nás kúsok vyrastal. Ježiš ich karhal za vieru a oni sa na Neho nahnevali, že ho chceli zhodiť z útesu.

L 4:29-30: “Povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.”

Zrada druhá – Neprijali ho vlastní učeníci, ktorých viedol

Iba veľmi úzka skupina učeníkov zostala s Pánom, veľká časť Ho opustila. Stalo sa to vtedy, keď im Pán hovoril o tom, že musia Jesť jeho telo a piť Jeho krv. Učeníci boli pohoršení:

J 6:66: “Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním.”

Vtedy zostala s Ním iba malá hŕstka učeníkov, vrátane dvanástich. Aj na nich sa Pán obracia a pýta sa ich:

J 6:67: “Či aj vy chcete odísť?”

Tu Peter vyzná, že Ježiš je Kristus. Mohli by sme sa preto pomýliť, že aspoň niektorí ľudia – jeho najbližší učeníci sú mu verní. Nedajme sa pomýliť.

Zrada tretia – Jeho vlastná rodina, jeho bratia v Neho neverili

J 7:5: “Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.”

Učeníci Ho opustili, domáci susedia Ho chceli zhodiť z útesu, vlastní bratia v neho rovnako neveria. Veď ho poznáme – hovoria si medzi sebou. Sme s Ním vyrastali! Asi mu preskočilo, keď sa hrá na Spasiteľa Izraela – ešte aj my budeme na hanbu. Asi takto zlovestne premýšľa ľudské srdce. A Marek potvrdzuje našu dedukciu, kde Jeho najbližší – príbuzní – Ho chceli zlapať, lebo si mysleli, že potratil rozum:

Mk 3:21: “Keď to počuli Jeho príbuzní, vyšli Ho zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu.”

Zrada štvrtá – Judáš Iškariótsky

Tu sa zužuje skupina tých, ktorí boli Ježišovi najbližší. Judáš bol vyvolenou nádobou, patril k dvanástim hlavným učeníkom Pána Ježiša a práve tento učeník ho zradí za 30 strieborných. Judáš nemal ten problém, aby Ho na znak zrady pobozkal, čo bolo znamením pre vojakov:

Mt 26:48-49: “Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte! A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho.”

Zrada piata – učeníci Ježiša opúšťajú

Mt 26:56: “Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli.”

Len pár veršov delí od bozku Judáša a opustenia Ježiša učeníkmi. Ako sa pred pár hodinami zaprisahávali, že aj na smrť s Pánom pôjdu a tu hľa – bežia ako o závod, Ježiša nechávajú samotného. Iba Peter sleduje, kam Ho vedú, potajomky sa zakráda, aby videl, čo sa bude diať.

Zrada šiesta – Peter tri krát zapiera Ježiša

No keď odhaľujú ľudia to, že Peter je učeníkom Pána, on zapiera a hovorí, že Ho nepozná.

Mt 26:70,72,74: “On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. … A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! … Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka!”

Aké smutné. Nerobíme my to isté? Keď príde na lámanie chleba, keď nám ide o povesť, o naše meno a niekto s výsmechom na nás pozrie a povie – aj ty patríš Ježišovi? Čo povieme? Neviem o kom hovoríš, ako to hovoril Peter!? Najbližší učeník Peter zapiera Ježiša.

Náš zoznam končí siedmym zaprením a to od vlastného národa Izraela, ktorý si Boh vypestoval, dal mu bohoslužbu, pravú vieru, ukázal mu moc, učil ho na púšti, vytrhával ho z moci okolitých národov a keď prišiel Boží Syn, ktorého tento národ mal s radosťou vítať – miesto vítania a radosti, mal tento národ pre Ježiša pripravený potupný kríž a na ňom smrť.

Zrada siedma – Opustený vlastným národom

Mt 27:22: “Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho.”

A tu sa vraciame do prvého veršu: J 1:11: “Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.”

Pána Boha, ktorý sa vtelil, nikto neprijal. Neprijala ho vlastná rodina a príbuzní, neprijali ho susedia z mesta, v ktorom vyrastal, neprijal ho širší okruh učeníkov, zradil ho blízky učeník, ktorý s Ním tri roky chodil, jedol, spal – Judáš. Ostatní učeníci ho opúšťajú v hodine tmy, keď sa rozutekajú na všetky strany, keď je chytený. Aj keď Peter sleduje Pána, tri krát ho zapiera. Napokon ním opovrhuje celý národ, ktorý jednotne kričí – ukrižuj ho!

Ježiš potom visí na kríži, kde zostal zakliesnený medzi nebom a zemou. Zem ho neprijala, lebo zem je svet.

Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Jn 15:18

Ale ani nebo ho neprijalo, pretože nesie hriechy nás všetkých na svojom tele, kde Boh Otec spúšťa svoj hnev na Syna, ktorý miesto nás trpí.

Ale Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou, aby, ak jeho duša položí obeť za hriech. Iz 53:10

Aký smutný obraz Boha, ktorý sa stal človekom. Nenašiel žiadneho človeka, ktorý by Ho podporil. Pán Ježiš nikdy nič od učeníkov nechcel sám pre seba. Len raz. Jeden jediný raz po nich niečo žiada pre seba. Chce, aby sa s ním modlili v Getsemanskej záhrade, pretože jeho duša bola smutná až na smrť. A čo učeníci urobili?

 A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte. Mk 14:34  Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? Mk 14:37

Učeníci zaspia. Pán Ježiš je opustený ľuďmi, opustený rodinou, opustený svojim národom a napokon prosí aspoň svojich učeníkov, aby s ním bdeli a modlili sa. Ale aj oni zlyhávajú a spia.

Izaiáš má pravdu keď predpovedá:

Iz 53:3: “Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.”

Pozri hore na kríž. Visí tam Boh – človek, opustený všetkými. Je na posmech židom, ktorí potriasajú hlavami a posmešne i v hneve ho vyzývajú:

A tí, ktorí chodili pomimo, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami a hovorili: Hľa, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš, pomôž samému sebe! Ak si Syn Boží, zostúp s kríža! Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali so zákonníkmi a so staršími a hovorili: Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz zostúpi s kríža, a uveríme mu. Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce. Veď povedal: Som Boží Syn! A to isté i lotri, ktorí boli s ním spolu ukrižovaní, utŕhali mu. Mt 27:39-44

Ježiš pozerá z kríža na nepriateľký svet. Pozerá sa hore, kde na Neho čaká Boží hnev za tento odporný svet. Ježiš sa ocitol medzi dvomi valcami a nemá kde ujsť. Modlí sa žalm 22 – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!

Aj dnes je Ježiš opustený kresťanstvom tohto veku. Každý chce z Neho len profitovať. Kresťania sa vŕtajú v hlbokých teológiách, keď sa kríž stáva iba prostriedkom na očistenie hriechov. Pozerá sa na právnu stránku spásy, bez rozjímania, modlitby, pokory, súcitu. Boh dal svojho Syna na kríž, čo mnohí ľudia vnímajú tak, ako keď vyvesíme vlajku na futbalovom štadióne. Tak chladné a vypočítavé kresťanstvo azda ešte v dejinách nebolo. Kristus za mňa zomrel, čo ma je po všetkom? Môžem si teraz robiť čo chcem, čo ma je po naliehaní Pána, aby som zmenil svoj život!? Ty sa staraj Kriste o to, aby si tam visel za moje hriechy, ale na mňa sa radšej vykašli ako si žijem! Ak viera neprejde srdcom, ide iba o rozumkovanie, chladnú vypočítavosť, egoistický pohľad na záchranu. Pavol to vie a preto píše:

Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený;lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Rim 10:9-10

Veríme srdcom alebo veríme hlavou? Ranná cirkev v tom mala jasno. Aj veríš srdcom, si vďačný a miesto rozumovania, si neprestajne na modlitbách. Ale ak veríš hlavou, neprestajne sa budeš vŕtať v písmach, spisoch, teológiách, pretože ti ušla istota.

Vďaka Pane, že máš s nami trpezlivosť. Opúšťame Ťa každým dňom, utekáme k modlám tohto sveta, hľadáme odpovede na otázky, ktoré sú už dávno vyriešené. Nie sme ako kresťania, ktorí neprestajne boli na modlitbách, ale sme zradcovia, ktorí sú neprestajne na mobilných sieťach, facebookoch, zavŕtaní v teológiách a komplikovaných výkladoch. A tým Ťa opúšťame. Nedokážeme s Tebou bdieť, ale duchovne spíme. Daj nám Pane silu, aby sme sa prebudili, zahodili pýchu a učili sa pokore. Aby sme boli na modlitbách na Tvoju chválu a za všetkých ľudí sveta:

Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách. Sk 1:14

Amen…

Be the first to comment

Leave a Reply