Ježiš koná úplne inak, ako ľudia predpokladajú

Ak čítame evanjeliá, tak v nich nachádzame veci ktoré nás prekvapujú. Židia vedeli všetko o Mesiášovi, mali rozpracované do detailu svoje hlboké teológie a keď Mesiáš prišiel, sú mimo hru a nielen to. Oni dokonca Mesiáša nechajú skrze Rimanov popraviť. Koľko krát sme čítali evanjeliá a neuvedomili si zvláštne skutky a rysy týchto spisov.

Boh koná, úplne inak, ako ľudia očakávajú. Ako bol prvý príchod prekvapením pre Židov, druhý príchod bude prekvapením pre kresťanov. My rovnako ako židia máme rozpracované do detailov ukončenia sveta, ale Boh je Bohom prekvapení a ľudia budú zaiste svedkami ďalšieho Božieho činu, ktorý presiahne naše očakávania a chápanie.

Všimnime si evanjelium v detailoch. Pokiaľ židia čakajú na Mesiáša, ktorý sa im príde osobne predstaviť, Mesiáš prichádza nepozorovane, ako chudobné dieťa. Je outsider svojej doby. Židia čakajú veľkého Samsona, kráľa Dávida, ktorý opäť vybuduje Božskú ríšu Izraela, ale Mesiáš je Izraelom neprijatý.

Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Jn 1:11

Ale ani Boh nezostáva nič dlžný Izraelu. Keď prichádza Mesiáš, volá k Nemu tých najviac opovrhovaných – pastierov. Pastieri boli v tom čase na okraji spoločnosti. Izrael už zabudol, že patriarchovia boli pastieri, že praotec Abrahám bol pastier, Izák, Jákob, či Dávid. Izrael v čase príchodu Pána Ježiša sa stáva Egyptom. Egypťania opovrhovali pastiermi:

Všetci pastieri oviec sú totiž opovrhnutí Egypťanmi. Gn 46:34

Izrael opovrhoval rovnako ako Egypt pastiermi. Kam sa to tento národ dostal? Pastier je človekom, ktorý je spätý s prírodou, s Bohom, ďaleko od hluku a vravy mesta. Boh si vyberal takýchto ľudí ako stĺpy Izraela a Izrael po niekoľkých storočiach, opovrhuje týmito ,,nevzdelancami”, ktorí nepoznajú zákon a prorokov, nepoznajú hlboké teológie a náboženské tajomstvá.

Nie inak koná Boh aj v dnešnom čase? Múdre teologické školy, produkujú na slovo vzatých teológov, ktorí vedia všetko vyložiť, píšu ťažké knihy plné múdrostí a dokazovania, ale ak ide o Božiu moc, tú pri nich nenachádzame. Božia moc sa nachádza pri skrytých a jednoduchých ľuďoch, nenápadných, tých posledných – pri pastieroch, pretože im Boh skrze anjelov zvestuje narodenie Mesiáša. Boh neprichádza ku kráľovi, neprichádza k židovskej rade ani k farizejom a zákonníkom. Prichádza k tým najjednoduchším a najprostejším ľuďom.

Ďalší šok od Boha prichádza vtedy, keď sa mudrci od východu idú pokloniť Mesiášovi, novému Kráľovi. My by sme predpokladali, že Boh vyzve popredných Izraela, nech vzdajú hold svojmu Vladárovi, ale Boh volá pohanov. Títo pohania prichádzajú do Jeruzalema a hľadajú nového kráľa v hlavnom meste, veď kde inde by mal byť? Ale tu Mesiáš nie je! Táto delegácia z východu urobí zmätok a chaos v celom Izraeli.

Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Mt 2:3

Židia nevedia nič o čase príchodu Mesiáša, ale pohania ho paradoxne v tom čase hľadajú. Čo je to za výmysel? Herodes, kráľ, sa strhne do strachu keď počuje, že sa narodil kráľ – veď on je predsa kráľ! Volá si duchovných, popredných Izraela, nech mu vyložia, kde sa má Mesiáš narodiť:

Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: Mt 2:5

Toto je nepochopiteľné. Boh posiela z ďaleka pohanov k tomu, aby sa poklonili Mesiášovi. Ich kompasom je hviezda, ktorá ich vedie dlhé týždne k miestu narodenia Boha. Izraeliti sú doma. Boh im nič nezjavuje, ale skrze týchto pohanov, by sa mali aspoň presvedčiť o proroctve narodenia Mesiáša v Betleheme. No nemajú sa k činu.

Hostia prišli na zápas, ale domáci zostali doma. Štadión sa naplnil hosťami.

Evanjeliá nás aj ďalej privádzajú do rozpakov. Veľmi dobre sledujeme počínanie Pána, ktorý sa obracia na vlastných učeníkov, že za koho ho pokladajú. Učeníci hovoria všeličo, ale Peter sa naštve a rovno Ježišovi povie:

Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Mt 16:16

Je to zvláštne, keď pán Ježiš toto doslova páči zo svojich učeníkov. Hovorí Petrovi, že mu táto pravda bola zjavená od Boha Otca. Ale len niekoľko kapitol predtým pozorujeme, ako Pán Ježiš zjavuje svoju identitu Krista samaritánke!

Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou. Jn 4:25-26

Opäť gól do vlastnej brány. Učeníci musia zistiť, kým Ježiš vlastne je, musia sa pracne dopátrať, že Ježiš je Kristus. A to dokonca až tak, že im to zjaví Boh Otec. Na druhej strane Ježiš toto tajomstvo bez okolkov prezrádza Samaritánskemu národu, ktorý je outsiderom v oblasti spásy. Zostáva s nimi dva dni a odhaľuje im tajomstvá záchrany.

Inde zase Ježiš hovorí o samaritánovi, ktorý sa postaral o dobitého pútnika. Okolo neho prechádzal Levíta s kňazom, ale ho nechali tak. Keď im toto hovorí, zlosť ich musí vnútorne zožierať. Kto si môže dovoliť ukazovať židom, ako vzor odpadlícky národ – Samaritánov?

Ježišovo počínanie vzbudzuje údiv. Povoláva si za učeníkov nevzdelaných rybárov. Jedáva u zjavných hriešnikov, ktorí prestali chodievať dokonca v sobotu do synagógy. Odpadlíci. Jedného takéhoto hriešnika -colníka Matúša – si dokonca Pán povoláva kopať za svoje mužstvo.

Poprední zákonníci a farizeji sú v šoku. Kto je tento potulný kazateľ? Koná divy aké Izrael nevidel, lieči ľudí, vyháňa démonov, hlása novú vieru, nejde za poprednými duchovnými kapacitami, lež ich obchádza a spolčuje sa s hriešnikmi. Ale aj tu sa dejú veci, lebo hriešnici naprávajú svoje životy.

Mesto Jericho je nastúpené ako jeden muž, aby privítalo Ježiša. Všetci tí zbožní židia čakajú pochvalu a potľapkanie, za dobre vykonanú duchovnú prácu. Toto je typický obraz náboženstva. Ale Ježiš si nikoho z nich ani len nevšimne, iba kričí na Zacheja, ktorý je tak malý, že musí vyliezť na strom, aby zliezol, že tejto noci u neho prespí.

Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. Lk 19:5

Pohoršenie aké nastalo v meste sa nedá ani len opísať. Celé mesto reptalo a to zaiste veľmi dlho. Tento Ježiš vôbec nehodnotil ich zbožnosť, ale si vybral na prenocovanie najväčšieho zlodeja v meste.

Ale ani svojich dvanásť učeníkov Pán nenechá bez hanby. On ich nazýva priateľmi, svojim ľudom. Hovorí im aby niesli kríž a nasledovali Ho. Ale keď je potrebné tieto slová naplniť, ani jeden učeník pri Ježišovi nie je. Paradoxne mu nesie kríž akýsi náhodne prechádzajúci človek, ktorý sa vracia z práce – Šimon Kyrenejský.

Keď vychádzali, stretli človeka z Kyrény, menom Šimon; toho prinútili vziať Jeho kríž. Mt 27:32

Boh pozdvihuje tých, ktorí sú pre svet slabí a mocných zašľapuje do prachu. Ježišovo počínanie vo svete nemá obdobu. Pokiaľ sa ľudia vrátane kresťanov spolčujú s mocnými, z ktorých ťažia výhody a profitujú z nich a ich financií, Ježiš mocnárov ponižuje každým jedným svojim krokom. Aby toho nebolo dosť, aj na kríži Ježiš zahanbuje nielen židov, ale aj vlastných učeníkov. Do neba neprivádza dvanástich ako prvých a už vôbec nie nábožensky založený Izrael. Do neba s ním kráča ako prvý Lotor – vrah!

Tak ako sa Ježiš za mestom narodil, tak aj za mestom zomrel. Narodil sa za mestečkom – za malým Betlehemom a zomrel tiež za mestom – veľkým Jeruzalemom. Ak prechádzame evanjeliá, neuniknú nám neprestajné zvraty v Ježišovom konaní. Toto bol len malý súhrn Jeho života tu na zemi, kde šokoval svet. Ak prechádzame detailne Jeho životný príbeh, nájdeme v každom príbehu niečo, čo je proti zaužívaným zvyklostiam náboženského ľudu, ako aj chovanie sa jednotlivca v medziach spoločensky prijateľného správania. Pán Ježiš sa vymyká všetkým nalinajkovaným scenárom, aké by sme dokázali napísať.

Takto musíme hodnotiť aj svoj život, ktorý je spracovaný v Božej réžii. Sú veci, na ktoré sa hneváme že sa stali tak ako sa stali. Mali sme svoje predstavy, ale prišla do toho smrť, nehoda, nepriaznivá udalosť. My nevidíme ani len za roh, ale Boh sleduje našu cestu a vie, čo je pre nás to najlepšie. Ako je Ježišovo počínanie plné zvratov, tak aj naše životy sú plné zvratov. Nemáme na ne správne odpovede, ale raz príde deň, kedy nám bude zjavené Božie počínanie pri nás.

Pozorujme Ježiša, ktorý vždy koná inak ako by sme si mysleli. Jeho posledným krokom tu na zemi je vlastná smrť, ktorú si dobrovoľne vybral. Učeníci keď to počujú, neveria vlastným ušiam. Smrť ako víťazstvo? To je predsa nezmysel! Hrdina musí byť oslavovaný, vyhadzovaný do vzduchu ľudom, ktorý miluje jeho záslužné skutky.

Aj v oblasti práva a spravodlivosti Ježiš šokuje. Keď sa môže obhajovať, volí tichosť a mlčí.

Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? Ale Ježiš mlčal. Mt 26:62-63

Bijú ho a ponižujú, On mlčí. Pilát mu dáva otázky a on mlčí. Modlí sa za nepriateľov, modlí sa za tých, ktorí Ho pribíjajú na kríž. Udivuje každým jedným svojim skutkom. Koná úplne inak, ako by konalo celé ľudstvo.

Kráľ sveta prichádza do sveta ktorý stvoril a žije ako taký, ktorému svet nepatrí. Žije v chudobe, nemá kde by hlavu zložil. Nehľadí na pocty, tituly, školy. Nehľadí na skutky a zásluhy. Nehľadí na bohatstvo človeka. Nehľadí na veľkosť hriechov človeka. Nedá sa kúpiť, podplatiť, oklamať rečičkami. Pri stretnutí s ním, sa vyplavujú hriechy ľudí, ale On ich nekarhá a nebičuje, ale dobrým slovom a poučením prepúšťa a odpúšťa. Ježiš koná nepredvídateľne.

Napokon je nám zjavená spása, ktorá nestojí na človeku, ale len na Ježišovi. Evanjelium hovorí, že spasenie je bez skutkov, len z viery v Ježiša. Žiadne skutky, žiadne zásluhy, žiadne odmeny ohľadom záchrany. Len Ježiš plus nič. Ježiš plus nula, rovná sa spása.

Človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:16

Človek sa chce neprestajne spasiť svojou logikou a zdravím uvažovaním. A toto uvažovanie hovorí, že spasenie je potrebné si odpracovať. Teda nie Ježiš plus nič – ale Ježiš plus skutky. Aj keď skutky máme konať z viery v Ježiša, spása na nich absolútne nestojí. Naše ľudské logické učenie je špatné. My musíme prijať učenie pre bláznov!

Ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil. 1Kor 1:27

Aj toto je pre našu logiku neprijateľné. Ježiš nás udivuje nielen svojim životom, ale aj svojim učením a spásou skrze kríž. Nič k jeho krížu nemôžeme pridať a my neustále proti tomu bojujeme a chceme si spásu odmakať. Ale On vyžaduje len vieru a nič viac ako vieru. Viera je to minimum pre spásu človeka. Uveriť a bodka.

Pán Ježiš na konci zarmucuje učeníkov keď ich pripravuje na svoju smrť v radosti. Hovorí im o tom, že je dobré, že odíde. Pretože ak odíde, príde Duch Svätý a to je pre nich lepšie. Nechápu a pozerajú ako vyorané myšli. Je lepšie keď Ježiš zomrie a odíde, ako keby tu s nimi zostal! Čo k tomu môžeme dodať?

Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Rim 11:33

Amen…

Be the first to comment

Leave a Reply