Boh podporuje slabých a pokorných I.

Celý svet stojí v moci a sile. Silní utláčajú slabých, bohatí profitujú na chudobných, vojensky mocní okupujú bezbranných. Izrael keď očakával Mesiáša, mal na mysli mocného hrdinu a bojovníka, ktorý ho vyvedie z otroctva nadvlády veľkých okupačných národov, v danej chvíli impéria Ríma. Tento padnutý svet neprestajne očakáva moc a silu, ktorá by vytvorila mocné kráľovstvo pokoja na zemi. Ale Boh koná presne opačne, ako sú naše očakávania. On posiela na svet Mesiáša, ktorý nebude mocným hrdinom v zmysle pozemského kráľovstva, lež kráľovstva mimo tento materiálny svet:

A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Jn 18:36

Boh vytvoril pravidlá spásy na opačnom zmýšľaní, ako bežne ľudia používajú. On vytvoril spásu na slabosti, pokore, poddajnosti, chudobe, protivenstvách, ťažkostiach, nesení kríža, poslušnosti. Všetkými týmito vlastnosťami materiálny svet hlboko opovrhuje, nie tak Boh.

Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; pokorných ozdobuje spásou. Ž 149:4

Pozrime sa na dnes ľudí starej zmluvy, ktorí skrze pokoru a slabosť, boli veľkými mužmi biblie. Boh si vyberá slabších, poddajnejších, pokornejších. Ak je aj niekto mocným hrdinom, Boh si ho použije až v čase, kedy spadne na samotné dno. Hneď na počiatku biblie môžeme vidieť pokorného, tichého a zbožného Ábela, ktorý priniesol vierou veľkú obetu Bohu, ktorého miloval. Písmo hovorí:

Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Hebr 11:4a

Naproti nemu Kain, bol typický mocným silným mužom, ktorý si vystačil v živote sám. Jeho obeta bola samochvála. Chcel sa pred Ábelom vytiahnuť, chcel ukázať, koľko sa nadrel na svojej pôde a aké veľké dary Bohu priniesol. Boh videl do jeho nadutého srdca a ani len nepohliadol na jeho dar, lež na dar slabšieho a citlivejšieho Ábela. Kain vo svojej prchkosti zlobe a sile, Ábela za to zabíja. Ábel je vyhlásený v písmach za spravodlivého, pokiaľ Kain je vyhnancom a odpadlíkom spred Božej tváre.

Abrahám mal dvoch synov. Izmaela a Izáka. Izmael bol mocným chlapcom, ktorý sa pýšil sám sebou. Keď videl malého Izáka, miesto ochrany a pomoci sa mu vysmieval. Ja som ten veľký silný bráško – ty si nikto, si len slabučký chlapček a tak to medzi nami vždy bude.

Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka. Gn 21:9

Nie tak veci stoja u Boha. Izmael je vyhnaný od Abraháma, nie je dedičom viery. Sára dobre pozorovala oboch synov a videla krivdu ktorú Izmael slabému Izákovi spôsobuje a preto chcela, aby Izmael odišiel. Boh jej potvrdil toto rozhodnutie, napriek zaslepenosti Abraháma, ktorý videl v Izmaelovi veľký potenciál.

Izák mal potom dvoch synov – Jákoba a Ézava. Pavol píše, že Boh si vyvolil Jákoba, Ézava zavrhol, preklady hovoria, že ho nenávidel:

Ako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel. Rim 9:13

Pavol predpokladá Božie vyvolenie bez dôvodu keď píše:

Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého – aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva – ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Rim 9:11-12

Pavlov pohľad je pohľadom v čase, kedy Boh píše plán, ako keď my plánujeme veci. Ale Boh pozná skutočnosť ktorú môžeme nazvať – TERAZ! Pre Boha je TERAZ narodenie Jákoba a Ézava, TERAZ vidí ako Ézav odovzdáva ľahkovážne prvorodenstvo, TERAZ je pre Boha skončený svet a posledný súd. Boh koná TERAZ – mimo čas. Z pohľadu času musíme s Pavlom súhlasiť, že Boh uprednostnil Jákoba pred Ézavom. Ale pre Boha bolo TERAZ všetko – aj ich narodenie, aj ich život, aj ich smrť. Preto Boh vedel kto aký je HNEĎ – nie aký bude. Boží výber nebol náhodný, ale presne cielený. Písmo to predpokladá:

Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa. Jer 1:5

Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Ž 139:4

Že si Boh vybral dobre, uvidíme neskôr v týchto dvoch odlišných životoch. Písmo hovorí, že Boh nehľadí na osobu. Napriek tomu On vie, kto je kto a jeho výber je presný. Čo do spásy sú na tom obaja bratia rovnako – hriešnici. Nemajú nádej. Čo do viery je na tom ďaleko lepšie Jákob. A Boh toto vie a my uvidíme, že Božie vedenie presahuje naše ľudské obmedzené predstavy, ktoré je presné vo svojom úsudku. Najprv sa pozrime na Jákoba, ktorý bol od počiatku mierumilovný človekom:

Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. Gn 25:27

Jákob bol taký domased, ako by sme dnes povedali. Býval v stanoch, nechodil príliš von do prírody. Ézav je presným opakom. Je typicky divokým človekom, plným pýchy a nadutosti. Aj keď pozná Božie zákony, hneď z nich na dva kašle. V tom čase ešte nie je dané desatoro, ale Boh má už pre Boží ľud cestu ako kráčať.

Za jednu polievku šošovice predáva prvorodenstvo svojmu mladšiemu bratovi. Boh dbá na prvorodenstvo ľudí, táto niť sa tiahne celou bibliou. Ézav na to kašle. On je prototypom silného muža – lovca. Takí ľudia majú veľké úspechy vo svete, svet miluje hrdinov a nebojácnych divochov a divosi milujú, keď ich svet obdivuje. Ale Boh fandí slabým a poddajným, on pozdvihuje pokorného a skrúšeného.

Druhou vecou od Boha je nariadenie, aby sa nemiešal Boží ľud s okolitými národmi. Veľmi dobre vieme, ako Abrahám posiela sluhu pre manželku Izáka a to do svojej vlastnej vzdialenej rodiny. Ézav kašle na toto nemiešanie sa s inými národmi a berie si za manželku Hetejku:

A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského. A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke. Gn 26:34-35

V tom verši vidíme, že táto Hetejka bola horkosťou ako Izákovi, tak aj Rebeke. Preto Rebeka povedala Izákovi:

Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom život?! Gn 27:46

Jákob naproti tomu pokorne poslúchne otca i matku a ide k svojmu príbuznému Lábanovi, aby si tam našiel ženu ktorá je z ich rodu:

Nevezmeš, si ženy z dcér Kanaánových a že Jakob poslúchol svojho otca a svoju matku a išiel do Pádan-arama, Gn 28:6-7

Silní a poddajní ľudia, nepotrebujú pomoc zvonka. Oni si vystačia sami so sebou. Vybral si Boh náhodou Jákoba ako nositeľa pochodne viery? Ani omylom! Ak by si bol vyberal náhodne, bez toho že by vedel kto aký bude, Ézava by skôr zabil, ako ho donútil k poslušnosti. Písmo o takých ľuďoch hovorí, že majú srdce tvrdšie ako diamant, nie je pre nich takmer žiadna šanca nápravy.

Srdce si zatvrdili na diamant, aby nepočuli náuku a slová, ktoré Hospodin mocností poslal svojím Duchom. Zach 7:12

Pozrime sa na iného človeka z inej doby – na mocného, urasteného a hlavne vlasatého Samsona. Mocný človek čo do sily. V jeho vlasoch sa ukrýva Božská moc. Čelusťou osla padajú hlavy Filištíncov, ktorých je napočítaných rovná tisícka:

Vtedy povedal Samson: Čelusťou osla hromadu, dve hromady, čelusťou osla som pobil tisíc mužov. Sdc 15:16

Ale jeho srdce je nepokorné. Zamiluje sa nie do Hebrejskej ženy, lež vyhľadáva Filištínky. Prvá ho oklamala na jeho vlastnej svadbe, druhá z neho vytiahla tajomstvo sily. Samson je až potom pokorený na dno svojich možností. Boli mu vypichnuté oči a stal sa zábavnou živou atrakciou pre Filištíncov. Až vtedy začína byť pre Boha prijateľný. On vidí jeho trápenie a poníženosť a preto mu dáva silu v čase, kedy by to nikto nečakal.

Samson strhne stĺpy budovy, kde ešte pred chvíľou zabával Filištíncov. Budova sa zrúti. Samson zomiera spolu so všetkými poprednými Filištíncami a stáva sa nesmrteľným hrdinom, ktorý sa obetoval za pokoj svojho ľudu. Boh si použil tohto obra v čase, kedy bol iba smiešnym šašom. Nikto by nepredpokladal, že tento zabávač ešte urobí Filištíncom škodu. A on urobil obrovskú škodu, veď písmo píše:

Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života. Sdc 16:30

Pozrime sa na jednoduchého a pokorného Jozefa. Keď dostal Jozef zjavenie, že sa mu budú klaňať bratia, dokonca aj rodičia, nenecháva si to vo svojej prostote pre seba. Verejne o tom hovorí rodine. Ak by bol Jozef prešpekulovaný človek, takéto proroctvá by si nechal pre seba. Dobre by vedel, že tým naštve bratov. Maximálne sa mohol zdôveriť otcovi, ale nie všetkým.

Jozef má ale čistú detinskú dušu. On proroctvo ktoré sa napokon naplní, oznamuje otcovi a bratom verejne. Čo iné sa mu dostane, ako nenávisť. Bratia ho predajú do Egypta, kde Boh nad ním dohliada. Jeho pokora a skromnosť je Bohu ľúba, až Jozefa ustanoví sám faraón nad financiami celého Egypta. Skrze Jozefa je zachránené Abrahámovo potomstvo.

Ak sa pozeráme na biblické dejiny očami kde skúmame pokoru, Boh skutočne vyzdvihuje pokorných a ponižuje pyšných. Mária to potvrdzuje vo svojom magnificate, keď z Ducha Svätého hovorí:

(Boh) dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno. Lk 1:51-53

Pokora by mala byť alfou a omegou kresťanstva. V podstate prijatie Krista musí byť sprevádzané pokorou. Bez pokory nie je možná viera. Pokora vyháňa naše ja, preč z trónu vládnutia v srdci a dosadzuje na trón srdca Boha. Viera kráča ruka v ruke s pokorou. Jakub iba opakuje písmo keď píše:

Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Jak 4:6

Kresťania kedysi mali takéto krédo:

Nemysli si o sebe, že si pokročil v dobre, ak sa nepovažuješ za najmenšieho zo všetkých.

Aká cnosť bola to, že kresťan sa mal cvičiť v tak hlbokej pokore, že si mal o každom človeku myslieť len to najlepšie a o sebe čo najhoršie. Koľkí kresťania ktorí prešli touto tvrdou školou, boli pre Boha použití vo veľmi ťažkých situáciách?! Pokora bola cnosť, ktorá sa veľmi dlho cvičila. A Boh dával silu tým, ktorí v tejto cnosti napredovali. Sú ľudia, ktorí majú pokoru prirodzene danú od Boha a sú iní, ktorí sa túto cnosť musia učiť. Jozef bol prirodzene pokorný, pokiaľ Samson bol živel a jeho pokora dostihla až v čase, kedy bol na samotnom dne – slabý a slepý.

V ďalšom dieli si pozrieme iné postavy z písma, ktoré boli pre Boha použiteľné kvôli svojej pokore a slabosti. Napokon sa pozrieme na majstra majstrov pokory, na nášho Pána Ježiša Krista.

Lebo je vyvýšený Hospodin, a predsa vidí poníženého a pozná pyšného zďaleka. Ž 138:6

Amen

Be the first to comment

Leave a Reply