Menu Zavrieť

Slnko – Boh v prírode

Boh svoju slávu zjavuje nielen skrze Slovo, ale aj skrze stvorenstvo, skrze prírodu. Ak človek rozjíma o Bohu v prírode, Duch mu našepkáva mnohé krásne myšlienky. Inak je tomu v meste, kde sme obklopení panelmi a ľudskými výrobkami. Všetko nás to láka zabúdať a odchádzať čo najďalej od Boha. Ale ak opúšťame mesto, nad ktorým sa vynárajú vrchy Božskej prírody, vstupujeme do akéhosi pokoja a tichosti. Toľko ľudí chodieva do prírody, lesov, k pobrežiu mora, kde je viditeľný západ slnka, načerpať silu a vyprázdniť si hlavu. Mnohí neveriaci netušia, ako blízko sú k Bohu.

Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel (prírody a hviezdnej oblohy)… Rim 1:20

Boha možno zachytiť v prírode a keď človek premýšľa a rozjíma na takýchto miestach, srdce mu zaplnia úplne iné myšlienky ako vo svete. Pozorovali ste už východ či západ slnka? Istotne áno. Ide o úžasné scény. Čo nám Boh hovorí skrze tieto výjavy?

Pred východom slnka vládne svetu temnota. Všetko je ponorené do tmy, aj tie pouličné lampy iba chabo svietia do ulíc, v ktorých panuje ponurá nálada. Tma prikrýva množstvo hriechov, ktoré sa v noci konajú. Otvorené sú verejné domy pre mužov, v noci sa oslavuje, pije alkohol, ľudia sa smejú, bavia, hrešia. Zlodeji sú v noci nenápadní a tichí, zločin si vyberá v noci svoju daň. Ale keď vychádza slnko, tma ustupuje a osvetľuje temnú krajinu, ktorá v noci pôsobila ako z hororu. Tí ktorí oslavovali, bavili sa a smiali, po dennom dospávaní, sa budia s bolesťami hlavy a brucha.

Čo keby takáto tma bola neprestajne? Nikdy by nesvietilo slnko? Taká doba tu jestvovala. Bolo to pred príchodom Ježiša Krista. Svet spal v temnote, v duchovnej temnote, v hlbokom spánku tmy a hriechu. Svet miloval tmu, miloval svoje zlé skutky a hriechy.

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Jn 3:20

A tu prichádza svetlo do sveta – slnko – a tým slnkom nie je nikto iný, ako náš Pán Ježiš Kristus. Zjavenie o Ňom hovorí, že v novom Jeruzaleme už nebude potreba hmotného slnka, pretože sláva Božia bude mesto osvetľovať a Baránok – Ježiš – mu bude sviecou:

Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. Zjv 21:23

V čase veľkej tmy a beznádeje na spásu, Izaiáš predpovedá, že na svet príde veľké svetlo od Boha, ktoré zasvieti do sveta temnoty svojim ostrým jasom:

Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Iz 9:1

A svetlo skutočne prišlo. Boh sa rozhodol o tomto svetle povedať najprv tým najposlednejším, ľuďom na okraji spoločnosti – pastierom, skrze ústa svojho Anjela:

Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Lk 2:10-11

Svetlo prišlo na svet, ale nebolo pre svet vítané. Svet sa tak hlboko zakuklil do tmy v ktorej žil, že Apoštol Ján musel prehlásiť:

A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Jn 3:19

Svet si zvykol na tmu, zvykol si na hriech. Nepotreboval svetlo, ktoré by zasvietilo do ich temných kšeftov a machinácií. Pritom svetlo je dobré. Slnko prináša zo sebou nielen jas, ale aj teplo. Tak aj Ježiš priniesol nielen svetlo, ale aj teplo lásky. Až takej veľkej lásky, že sa obetoval za hriešnych ľudí. Ján tak mohol napísať najkrajší verš v biblii, ktorý každý kresťan dobre pozná:

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Jn 3:16

Koľkí ľudia prijali toto svetlo za svoje, koľkí sa potešili, že tma ustúpila a prišiel deň? Veľký zástup sa slnku potešil. Každý jeden človek toho zástupu dostal meno, tak vznešené a krásne – kresťan. Tento kresťan bol vytrhnutý z temného údolia smrti, prenesený do zázračného sídla Boha, s ktorým sa nemôže porovnať ani ten najkrajší a najvznešenejší hrad či zámok na zemi. Kresťan dostal nádherné šaty, celé biele bez jedinej škvrnky, keď si zobliekol staré deravé handry. Kresťan dostal hodnosť – Božie dieťa.

Ako vysoko sa nadúvajú ľudia, ktorí sa pýšia šľachtickým titulom. Ale o čo je tento titul menší od titulu – Božie dieťa? Veď toto Božie dieťa je viac ako všetky ľudské stavby a sláva sveta, pretože len jeho telo, utkané z prachu zeme, je chrámom Boha! Je väčším a vznešenejším chrámom ako bol Izraelský chrám, ako sú tie najkrajšie kostoly a najmohutnejšie katedrály. Kresťan sa stal príbytkom samotného Boha – Ducha Svätého:

Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha? 1Kor 6:19

Akú radosť toto slnko – Ježiš – prinieslo svetu. Volá všetkých ľudí, aby opustili hlbinu temnoty a vybrali sa hore – k hradu Božiemu – kde budú prijatí, odetí v nový žiarivý šat. Boh Otec, nepožaduje nič za toto prijatie, len vieru v Jeho Syna, vieru v Slnko, ktoré prišlo osvietiť svet. Ale koľko ľudí nachádza cestu hore, z údolia smrti, hniloby a hriechu? Z údolia smrti, ktoré je plné špiny, močiarov, zápachu, desu, zlosti, nenávisti, preklínania?!

Otec Nebeský posiela kresťanov dolu do údolia smrti, aby mnohých priviedli do kráľovstva Nebeského, ktoré je hore nad údolím. Ale ako málo ľudí dbá nato, čo im kresťania hovoria. Nechcú žiť odetí v krásnom odeve, oni milujú odpadky, zápach a hnilobu. Mnohí sa aj pýtajú, aké výhody budú mať z toho, keď opustia tento spodný svet a vydajú sa hore?

Kresťan im povie, že budú zbavení závislostí, otroctva, ktorý hriech prináša. Hovoria im o neprestajnom svetle, teple, dobrote a láske Spasiteľa. Hovoria im o novom šate a novej rytierskej zbroji, ktorá je výzbrojou svetla vysokej hodnosti Božieho dediča. To sa im pozdáva, ale keď počujú, že zároveň s prijatím dedičstva, odložia skutky tmy, veľmi sa rozhnevajú a odmietajú čokoľvek viac počuť, čo im kresťania s láskou hlásajú:

Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložte teda skutky tmy a oblečte sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďte; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. Rim 13:12-13

Chodiť ako vo dne? To teda nie! Preč s takýmto slnkom, teplom, láskou, dobrotou, ktorá nás chce obrať o našu temnotu:

Ale oni skríkli: Preč s Ním, preč! Jn 19:15a

Och, aké je len tvrdošijné pokolenie ľudské. Ako človek tvrdohlavo odporuje dobru, ktoré Boh má pre neho pripravené. Radšej skončí vo večnej jame zhnitých mŕtvol, ako by mal večne žiť v kráľovstve Boha na večné veky. Boh Otec iba neveriacky krútiac hlavou musí skonaštatovať:

Videl som tento národ, že je to tvrdohlavý ľud. Ex 32:9

Svetlo prišlo na svet, ale svet nechcel svetlo. Záchrana prišla svetu, ale svet nestojí o záchranu. Svet sa trasie v zime, celý premočený, chorý, bez jedla, bez prístrešia, bez lásky a prichádza Boh Otec, ktorý takémuto úbožiakovi ponúka svetlo, zapáli mu vatru aby sa ohrial, chce mu darovať teplé oblečenie, prístrešok, posteľ aby sa vyliečil, dobré jedlo a svoju lásku. A ten úbožiak miesto toho aby sa potešil, začne chrčať a pľuvať na Boha Otca, nech sa vytratí, nech zmizne, on o Neho a Jeho dary nestojí. On si vystačí sám. Aká pochabosť.

Boh Otec svet ubezpečuje, že ak čokoľvek predtým vykonal, bude u Neho zahľadené, nebude mu nikdy jeho minulosť vyhadzovať na oči:

Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. Iz 1:18

Svet nedbá na tieto slová. Žije v otroctve hriechu, milujúc temno a zlo, páchajúc neprestajne neprávosť v skrytosti:

Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti. Ef 5:12

Och Bože milostivý, akí sme my šťastní, že si nám daroval svojho Syna, ktorý sa ako slnko zaskvel nad našim temným svetom a my sme si mohli toto svetlo zamilovať. Zanechali sme údolie smrti a vyšli hore k tvojmu hradu lásky a dobroty. Vždy keď vidíme ranné slnko, rozjímame o týchto pravdách. Ako múdro si vložil poznanie do prírody, ktorá nás môže poučiť o tvojej sláve.

Chceme neprestajne myslieť na tých, ktorí slnko spravodlivosti odmietajú a skrývajú sa pred ním. Túžime ich priviesť na svetlo, aby dostali tú istú milosť, akú sme dostali my sami. Uvedomujeme si drahý Otče našu zodpovednosť za svet, keď si nám dal prostriedok ako svet priviesť k Tebe – skrze Tvoje slovo:

Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Rim 10:17

Uvedomujeme si, akou láskou nás Ty miluješ, takú lásku máme my zase prejaviť svetu. Ak nie hovorením slova, aspoň našou modlitbou za svet, za všetkých ľudí ktorí Ťa neprijali, za vladárov, kráľov a politikov:

Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. 1Tim 2:1-2

Ďakujeme ti Bože, že svieti slnko nad nami – nielen to fyzické – ale hlavne to duchovné – sám náš Pán – Spasiteľ…

Amen…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár