Menu Zavrieť

Hovorí Rimanom 12,3 o udeľovaní viery Bohom podľa kalvinizmu?

Dostal som otázku ohľadom verša Rimanom 12,3, či to nie je predsa len Boh, kto dáva neveriacemu vieru?! Zdá sa, akoby to tento verš hovoril. Plne chápem, že článok – koniec kalvinizmu – znepokojuje zástancov tohto učenia a preto bádajú, ako by vyvrátili fakt, že v písme sa nikde nenachádza spojenie – Boh dáva NEVERCOVI dar viery. Mantra – Boh daruje vieru, je iba zbožnou mantrou, nie faktom. Nič také v písme nie je. Poďme sa na to pozrieť. Čo tento samotný verš píše?

Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. Rim 12:3

Boh udelil mieru viery. Miera viery, nie je viera daná nevercovi. Miera viery je daná už veriacemu človeku nielen v tomto verš, ale aj v celej tejto stati Rimanom 12. Slovo – udelil, grécky tvar – μερίζω – znamená v prvom rade – rozdeliť, deliť, prerozdeliť. Boh tu rozdeľuje mieru viery veriacim ľuďom. Nejedná sa tu o verše, kde by Boh dával vieru nevercom. Aby sme pochopili tento verš, musíme si pozrieť celý kontext v akom sa nachádza. Pavol tu píše, ako Boh prerozdeľuje – udeľuje, mieru viery kresťanom – nie pohanom. Súčasťou viery sú dary a milosti, ktoré Boh rozdáva svojmu ľudu:

Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný. Rim 12:6-8

Preto ešte raz pochopme, čo nám chce kalvinizmus povedať? Podľa kalvinizmu Boh apeluje na človeka, aby sa obrátil, aby uveril, ale človek nemá nato potenciál. Boh kalvinizmu apeluje na bezrukého, aby zahral na klavíri Chopena, na slepého aby rozoznal farby, hluchému píše na papier aby spoznal pieseň ktorá sa hrá. Toto nie je Boh biblie, ale bôžik múdrosti ľudského zmýšľania.

Platí to, čo hovorí Pán Ježiš – TVOJA viera ťa zachránila, nie darovaná viera. Spása je dar, milosť je dar, viera je naša. Ježiš plače nad Jeruzalemom, pretože židia odmietli Mesiáša. On ich chcel zhromaždiť ako kuriatka pod svoje krídla, ale nechceli.

Boh posiela svojho Ducha svetu, ktorému človek oponuje a vzpiera sa. Tak poslal Boh židom Ducha, ktorému sa protivili, odmietali ho, vzdorovali mu, ako to hovorí Grécke slovo – ἀντιπίπτω. Ide o zatvrdenie šije a tvrdý vzdor. Ako keď malému dieťaťu nekúpite hračku a ono sa hodí o zem a strašným krikom ukazuje svoj vzdor. Štefan odhalil židovskú radu, že sú vzdorovití oni a ich otcovia:

Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte (ἀντιπίπτω – vzdorujete) Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. Sk 7:51

Viera funguje na princípe ľudského prijatia Božej ponuky. Kalvinizmus sa nazdáva, že keď Pavol ide do Damašku, kde ho zastaví Ježiš, je mu udelená viera. Pavol uverí sám od seba – pod tlakom okolností. Boh na druhej strane vie o obrátení Pavla, pretože vidí jeho celý život ako na dlani keďže je mimo čas. Boh pozná odpoveď na okolnosť, ktorú Pavlovi vytvoril.

Abrahám je povolaný z pohanov, kde uverí Bohu a to sa mu počíta za spravodlivosť – ale nie hneď! Najprv Bohu plne nedôveruje, ale aspoň svedomite poslúcha hlas ktorý ho vedie do neznáma. Abrahám uveril Bohu, čo sa mu počítalo za spravodlivosť až po porážke kráľov, ktorí zajali Lóta, hneď potom, ako ho navštívil Melchizedech. Až tam sa prvý krát objavuje fakt, že Abrahám uveril Bohu a to sa mu rátalo za spravodlivosť. Abrahám sa nechal Bohom viesť, ale mal pochybnosti. Keď však videl mocnú Božiu ruku nad sebou pri porážke kráľov, pochybnosti zmizli a on plne uveril – svojou vierou, ktorá bola premožená mocou Boha.

Viera ako dar je len tápaním kalvinizmu, ktorý nemá ani jeden biblický argument. Na jednej z takýchto stránok – reformace.cz – je článok – viera ako dar. Ide o tápanie, bez jediného verša, kde by sa toto bludné učenie mohlo ukotviť. Neprestajne sa v tom článku vymýva mozog, že viera je dar – viera je dar – viera je dar – bez jedinej podpory písma. Nie je tam spomenutý žiaden verš, kde Boh daruje vieru, dáva vieru človeku ktorý neverí. Hneď prvá veta je lož: Biblická viera je vzácny Boží dar. Pravda ktorú nás naučil Pán Ježiš je – viera je vlastníctvo človeka – TVOJA viera ťa uzdravila. Odkaz na článok.

Iný text pochádza zo Žilinského reformovaného zboru, konkrétne od člena zboru na jeho osobnom webe (odkaz), ktorý sa snaží biblicky dokázať, že viera je dar od Boha. Nachádza však iba prerozdelenie viery už veriacim ľuďom. Viera ako dar niekomu – kto neverí, v tomto článku samozrejme chýba, keďže chýba v celom písme.

Boh neponúka vieru ľuďom, ktorí ju nemajú potenciál prijať. Ja ako otec neponúkam svojmu malému synovi hračku, nech si ju sám vezme, keď je vysoko na polici a syn na ňu nedočiahne. Nie som krkavčí otec. Kalvinizmus sa snaží z Boha urobiť zvrchovaného vládcu sveta, kde všetka sláva patrí len Jemu, pritom Ho degraduje horšieho od človeka. Táto degradácia sa v kalvinizme zastrešuje spravodlivosťou. Boh má nato právo.

Ak máte zdravý rozum, vyvarujte sa tohto učenia. Toto učenie túži po výstrednosti, ktorá je zaobalená vo falošnej pokore. Toto učenie chce človeka tak radikálne oddeliť od iných kresťanov len preto, aby sa ukázalo ako jediné spasiteľné, bez ktorého človek nepríde do neba. Ak nie si kalvinista, si v ohrození spásy, myslí si kalvinizmus. Výrok jedného kalvinistu na fóre hovorí za všetko – som spasený preto, lebo som bol Bohom znovuzrodený!

Naproti tomu sú veriaci ľudia spasení preto, lebo uverili v Ježiša Krista, ktorý za nich zomrel na Golgote, prelial svoju drahocennú krv ktorá ich očistila od všetkých hriechov. Na tretí deň vstal zmŕtvych, pre ich ospravedlnenie. Veriaci človek nehľadí na seba, čo s ním Boh urobil alebo neurobil, ale na Kristov kríž, čo Boh vykonal. Kalvinizmus kladie dôraz na obrátenie, na znovuzrodenie, na skutok človeka. Toto nie je podmienka spásy, toto je falošná doktrína.

Modlime sa za týchto úbohých ľudí, ktorí prepadli zákonníctvu, tvrdosti, výstrednostiam, kde ich srdce je z kameňa, bez lásky. Mnohí sme boli v ich lodi, ktorá sa podobá Titanicu pred zrážkou s ľadovcom. Vystúpme drahí kresťania odtiaľ, kde je len chladné vypočítavé ľudské učenie, ukazujúce na Boha, ktorý je rovnaký ako boh islamu.

My máme dobrotivého Boha Otca, ktorého voláme Abba – Otecko. Je Otcom milujúcim, keď skrze Ježiša Krista pripravil spásu celému svetu, všetkým ľuďom. Zostáva na nás, či si tento šek zdarma vyzdvihneme:

On (Ježiš) je obeťou zmierenia za naše hriechy (kresťanov), a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta (pohanov). 1Jn 2:2

Amen…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár