Menu Zavrieť

O zákone III. Dokončenie veršov o zákone, ako zastaralému systému spásy

Mnoho ľudí je pobúrených keď počujú alebo čítajú o tom, že zákon je mimo hru a spasenie, že sa nemá spomínať v kresťanskom učení. Tento názor ani tak nevychádza z biblie, ako z tradície. Pavol nespomína zákon a desatoro vo svojich listoch, podľa ktorého by sme mali žiť. Spomína reprezentáciu Boha na zemi skrze posväcovanie života. V otázke spásy zostáva rovnaký – kto uveril – je spasený, bez skutkov zákona. Kde teda nachádzame tú obranu zákona pre kresťanov?

Nájdeme ju vo veľkých cirkvách ktoré sa na desatoro odvolávajú, ako na súhrn pravidiel vedúcich do neba. No nielen v starých cirkvách spred reformácie – ale aj v samotnom jadre reformácie – nachádzame klaňanie sa desatoru. Veď katechizmus Martina Luthera, Augsburské vyznanie, Westminsterský katechizmus, baptistický katechizmus, rovnako ako Kalvínove inštitúcie – sú postavené na desatore. Celá reformovaná teológia, ktorá vychádza z Augustína, je postavená na desatore.

Na tento problém sa pozrieme v nasledujúcej časti, keď prejdeme niektoré myšlienky z listu židom. Kresťania sa akosi báli desatoro a zákon dať na vedľajšiu koľaj a preto spojili dve nespojiteľné veci – vieru v Krista, ktorá nás zachraňuje a zákon – ktorý nás odsudzuje. Neviem ako by sme tieto dve proti sebe stojace veci mohli skutočne spojiť dohromady?! List židom dáva prekvapivé odpovede. Dnes si ale najprv dokončime to, čo hovoria listy v písmach o zákone.

Pavol bol farizej nad farizejov. Zákonník nad zákonníkov. Študoval u najlepšieho učiteľa v Izraeli – Gamaliela. Bol to Gamaliel, ktorý utíšil židovskú radu, ktorá chcela odsúdiť apoštolov. Gamaliel vystúpil a veľmi múdro k rade prehovoril a rada si dala povedať:

Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho… Sk 5:38-39

A práve Pavol študoval u tohto výtečného učiteľa. Dodržiaval zákon, desatoro, ako len vládal. Ani by sme sa nemohli diviť, keby sa raz ukázalo, že bohatý mládenec bol – i keď len teoreticky – Saul z Tarzu, ktorý suverénne prehlásil – zákon dodržujem od mladosti!

Pavol žil podľa zákona a nazdával sa, že zákonom bude zachránený. Ale po svojom obrátení prehlásil:

Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. Flp 3:5-7

Pavol tu ukazuje na seba, že je žid rodom, pôvodom, farizej, vyučený u najlepšieho učiteľa v Izraeli, dodržujúci zákon. Ale po prijatí milosti od Boha, všetko toto – ako to on nazýva: zisk – považuje za odpad, za smeti, aby to odhodil pre vieru v Krista. Pavol zahadzuje svoj rod, vzdelanie, farizejskú školu, ale aj dodržiavanie desatora, dodržiavanie židovského zákona a to takto:

A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, Flp 3:8

Pavol považuje nielen svoje hodnosti, ale aj dodržiavanie zákona za smeti. Grécke slovo – smeti – použité v prekladoch je mierne. Ono totiž znie oveľa hrubšie. Grécke slovo – σκύβαλον znamená – lajho, alebo vulgárnejšie – hovno! Pavol pokladá všetko za lajno, odpad, hovno, aby mal Krista. Pokladá za lajno dodržiavať zákon, dodržiavať desatoro!

Aké nečakané slová od Pavla! Ako je to možné, že toto kresťania všetkých časov prehliadli? Ako je možné, že nepochopili, ako koniec zákona ústí v Kristovi? Miesto toho, napasovali na človeka zákon ako v starej zmluve a tak nie je divu, že cirkev konala rovnako ako Izrael – odpadlíctvom od Boha k ľudským učeniam a náboženstvu.

Pavol inde píše, že zákon je dobrý, ak sa používa primerane. To sme si vyložili v prvom diely, kde zákon slúži ako brzda, aby človek nepáchal škodu iným ľuďom. Ak by človek nemal zákon, súdnictvo, políciu, ochranku – jednoducho by nemal nad sebou kontrolu – čo mu zabráni, aby nevyraboval obchody, aby sa odtrhol z reťazí?! Prečo človek žije morálne je ten, že nechce mať opletačky so zákonom, políciou, súdmi. Nechce si pošpiniť meno a povesť.

Najlepšie to vidíme vo vojnách, ako sa z ľudí stávajú zvery. Vojaci nemajú nad sebou kontrolu, mnohí z nich, ktorí majú zničené svedomie už z civilu, vykonali brutálne vraždy, popravy, mučenia. Ak by človek nemal desatoro v srdci, bol by na tom ešte horšie. Preto zákon čo do ľudskej padlej prirodzenosti, slúži ako ručná brzda.

My však vieme, že zákon je dobrý, keď ho niekto primerane používa. 1Tim 1:8

Pavol potvrdzuje hneď za týmto veršom to, že zákon je daný neobráteným ľuďom, ktorí nemajú známosť Boha, sú odkázaní na svoje prevrátené srdce. Takými sme boli aj my, predtým ako sme uverili. Pavol píše:

Zákon nie je pre spravodlivého, ale (je) pre zločincov a neposlušných, bezbožníkov a hriešnikov, nesvedomitých a zvrhlých, pre otcovrahov a matkovrahov, vražedníkov, smilníkov, mužov súložiacich s mužmi, kupcov s otrokmi, luhárov, krivoprísažníkov a proti všetkému, čo sa protiví zdravému učeniu. 1Tim 1:9-10

Pavol si je dobre vedomý toho, prečo Boh zriadil nad človekom patronát. Aby sme sa nevykynožili medzi sebou. Preto čítame od Pavla toto napomenutie:

Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. Rim 13:2-3

Satan sa snaží vo svete dnes zvrhnúť desatoro. Jednu dosku desatora – o Bohu – už celkom úspešne zničil a Európa s USA, dva kresťanské kontinenty, odpadli v miliónoch od Boha skrze pár generácií. Čo si myslíte že sa stane, ak sa satanovi podarí zničiť zákony o manželstve, rodine, deťoch, úcty k starším? Keď krádež bude cnosť, vrah bude vydávať zákony a sexuálny zvrhlík bude chránený ako taký, ktorý nemôže za svoje správanie a bude oslobodený?!

Tá doba likvidácie desatora je tu. Ak spadne desatoro, bude nahradené inými zákonmi, ktoré pôjdu proti desatoru a to znamená len jedno – že svetu budú vládnuť totálni zločinci a zvrhlíci. Už dnes tu máme takých zákonodarcov. Keď sa zabíjajú bezbranné deti ešte len vo vývine, v maternici, keď sa pripravujú a testujú zákony na eutanáziu – kde miesto úcty k starším, ich budeme zabíjať strekom injekcie. Načo by bolo dobré zdravotníctvo pre masy ľudí? Keď človek vládze, nech robí, keď nevládze, je potrebné sa ho zbaviť. Nesmeruje naša doba k deštrukcii zdravotníctva (iba pre bohatých), k eutanázii, bezdôchodkovému systému, kde si užije starobu len ten, kto bude mať peniaze?

V tomto musíme vidieť, že zákon je dobrý k našej ochrane. Ak dnes ešte funguje ako tak desatoro a zákony sú postavené na ňom, je to dobrá správa, že sa spoločnosť nestane Sodomskou. Ale dokedy bude trvať takýto stav, keď denno denne satan chodí s novými a novými návrhmi, ako zlikvidovať starý svet?

Po tomto krátkom odbočení, aby sme si uvedomili múdrosť Boha, ktorý zákon využíva na káznenie sveta, sa vráťme nazad ku spáse, kde pre zmenu zákon zlyháva na plnej čiare. Zákon je slabý a neužitočný, tak píše list židom. Ešte k tomu neprivádza nikoho k dokonalosti:

Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné – veď zákon nič neurobil dokonalým – ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu. Hebr 7:18-19

Desatoro a zákon patrí do oblasti starej zmluvy. Boh v Ježišovi vytvoril zmluvu novú, oveľa lepšiu, ktorá k dokonalosti a ku spáse zaručene človeka privedie. List židom dokonca tvrdí, že zákon a desatoro, obsahuje chybu! Akú? Že zákon je slabý a nemohúci spasiť človeka. Dokáže ho držať v mantineloch prijateľného správania v spoločnosti, ako sme si pred chvíľou ukázali. Dokáže ho priviesť – ako píše Pavol – vychovať – ku Kristovi, keď si človek uvedomí, že zákon nedokáže svojou silou naplniť. Tak je nútený hľadať inú cestu. Boh odpratáva prvú zmluvu aj so zákonom a nahrádza ju novou zmluvou, lepšou, bezchybnou:

Keby totiž oná prvá (zmluva) bola bývala bez chyby, nebolo by treba hľadať miesto druhej. Ale Boh ich karhá: Ajhľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem novú zmluvu s domom Izraelovým a s domom Júdovým; Hebr 8:7-8

Tu sa niekto nahnevá, pretože sme mu napadli desatoro a zákon, ktoré sa tak dlho poctivo učil a snaží sa podľa neho žiť. Na tom nič nie je zlého, ale my sa bavíme o spáse. Napadnúť desatoro je pre mnohých rúhaním, môžeme byť označení rôznymi nálepkami – ale písmo jasne píše, že stará zmluva, ktorá obsahuje židovský zákon plus desatoro, je zmluvou zastaralou, ktorá neprivádza človeka ku spáse, je na ceste zániku:

Keď však hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú za zastaranú; a čo je zastarané a prežilo sa, je blízke zániku. Hebr 8:13

Zákon a desatoro bolo iba tieňom budúcich vecí, ktorých sme my účastnými. Tento zákon obsahoval okrem nariadení aj obete za hriechy ľudu a to obete krvavé, ktoré sa neprestajne museli konať. Ježiš priniesol jednu obeť a bodka:

Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). Hebr 10:1

Týmto sme vyčerpali zákon, i keď veršov o tejto téme je ďaleko viac. Posledný verš ako ovocie na torte som si nechal verš z Rimanom, kde zákon ukončuje Ježiš Kristus:

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. Rim 10:4

Pán Ježiš hovorí:

Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Mt 5:17

Tento verš počnúc cirkevnými otcami, končiac reformátormi je vykladaný tak, že údajne Ježiš hovorí, že platnosť zákona zo starej zmluvy pokračuje. Ale Pán tu nehovorí o pokračovaní, ale o naplnení! V Kristovi sa naplnil zákon, u Neho je koniec zákona. Pán Ježiš neprišiel z neba s tým, že má od Boha Otca poverenie, že starý zákon už neplatí. Vôbec nie!

On prišiel, aby zákon a desatoro sám miesto nás naplnil a tým ho uzatvoril. Inak by nemohol list židom tvrdiť, že zákon smeruje k zániku. Pán Ježiš naplnil zákon svojim životom a preto ak sa chceme obracať na zákon, musíme sa obrátiť nutne na Toho, kto ho miesto nás dodržal – na Krista.

Týmto sme vyčerpali aspoň v hrubých črtách úvahy o zákone. Ozrejmili sme obe strany zákona, kedy je prospešný a kedy je na skazu. Konečne sa môžeme vydať na cestu zamyslení nad tým, komu sme to vlastne uverili, keď si dovolil naplniť starý zákon a vyhlásiť novú zmluvu?!

Amen…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár