Menu Zavrieť

O zákone I. Dvojaké pôsobenie zákona – desatoro

V tomto prvom článku si ukážeme, že prečo je zákon dobrý. Najprv musíme odhaliť, prečo Boh dal svetu desatoro a to z pohľadu nášho vlastného dobra. V ďalšom diely odhalíme ľudskú neschopnosť zákon dodržať a iný pohľad na desatoro podľa listu židom.

Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Rim 3:28

Keď Pavol píše, že sme ospravedlnení bez skutkov zákona, nemá tým na mysli len desatoro, ale aj 613 židovských predpisov Mojžišovho zákona. Žid veril, že keď dodržiava tieto predpisy, tým pádom je spravodlivý. Dokonca žid išiel ešte ďalej keď veril, že ak len vlastní tieto predpisy, už tým je spravodlivý. Preto sa povyšoval nad pohanov, lebo oni tieto predpisy nemali. Pavol židom ale napísal:

Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Rim 2:13

Teda podmienkou našej spravodlivosti je nielen zákon poznať, ale ho aj do poslednej bodky dodržať. Tu sa oprostime od židovského zákona, ktorý pohanom nebol daný. My sa zamerajme na podstatu zákona všeobecného, daného všetkým ľuďom – na desatoro. Rovnako ako v prípade 613 predpisov zákona Mojžišovho, ktorý obsahoval aj desatoro – by sme my museli do bodky tento zákon dodržať, aby sme boli spravodliví. Ale to nedokážeme.

Pozrime sa na desatoro, na zákon, ktorý je skutočne dobrý, prečo nás chráni.

A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. Rim 7:12

Prečo je zákon dobrý? Pretože ľuďom odhaľuje základné rozlíšenie dobra a zla. Bez zákona by si ľudia mohli myslieť, že kradnúť druhým ľuďom majetok je správne, že vraždiť iných ľudí pre svoj prospech je na naše dobrodenie. Preto nám Boh dal zákon, aby sme rozlíšili zlo od dobra, keďže naša padnutá prirodzenosť, by na to sama neprišla. Boh dal svetu desatoro aj iným spôsobom, ako písaným slovom a to – napísaným do srdca – do svedomia.

Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. Rim 2:14

Keď do sveta prišlo cestovanie a objavovanie sveta, mnohé novo objavené kmene, spoločnosti a komunity, sa riadili napodiv desatorom. Samozrejme tým morálnym, keďže plnú vedomosť o Bohu sami od seba nemali. Mali zakázané zvádzať manželku súkmeňovca, kradnúť inému majetok, klamať, podvádzať, vraždiť. Aj kanibalizmus mal svoje zákony, nebolo to o rannom prebudení a rozhodnutí – zjesť na raňajky suseda. 🙂

Každá z týchto novo objavených civilizácií, si ctila rodičov a starých ľudí, ktorých mali v úcte. Taktiež im bola známa rodina a jej ochrana. I keď sa vyskytovali malé odlišnosti, v podstate sa presvedčili ľudia o tom, že Boh skutočne zákon vpísal do sŕdc ľudí. Preto je zákon dobrý a svätý, je ochranou človeka proti inému človeku. Zákon tak na prvom mieste plní úlohu rozlišovania dobra od zla.

Ibaže tu nastáva problém. Človek zákon nedokáže naplniť! Ak by si človek vybral iba jedno prikázanie, ktoré by sa zaviazal do konca života na 100% dodržať, nedokázal by to! Stav po Adamovom páde spôsobil človeku neschopnosť zákon nasledovať. Tak druhou úlohou zákona je človeka priviesť k poznaniu, že je hriešny. Čo je to hriech?

Každý, kto pácha hriech, koná aj proti zákonu; hriech je predsa prestúpením zákona. 1Jn 3:4

Hriech je prestúpením zákona. Ak prekračujeme desatoro, hrešíme. Aby sme to ešte pritvrdili, pozrime sa na prvú dosku desatora, ktorá ukazuje na Boha.

Keď sme robili evanjelizáciu na jednej električkovej zastávke, istý mladý chlapec – študent – nám povedal, že on nehreší, že pre neho kresťanstvo nie je. Opýtali sme sa ho, či verí v Boha. Povedal že v Boha neverí – načo? Veď dodržuje zákon, načo by mal veriť v Boha?! V Boha podľa neho má veriť len ten, kto pácha hriech a zlo. Tak sme mu povedali, že najdôležitejšie je prvé prikázanie – milovať budeš Boha svojho. Že ak toto prikázanie nedodržiava, zbytočne dodržiava morálne prikázania. Zostal zaskočený. Nevedel čo nato povedať a tak ho vyslobodila električka ktorá prichádzala. Rozbehol sa, že musí ísť, ale bude nad tým premýšľať.

Ak človek nemiluje Boha, nemusí sa unúvať ísť k ostatným prikázaniam. A milovať Boha je nad ľudské sily. To si totiž vyžaduje, 24 hodinové prebývanie s Bohom, konanie svojej činnosti na Božiu slávu. Pavol ukazuje aj na také maličkosti ako jedenie a pitie, aby boli vykonávané na slávu Boha:

Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu! 1Kor 10:31

Ak porušíme iba jedno prikázanie, porušili sme celý zákon a sme diskvalifikovaní z behu o spásu zo zákona:

Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Jak 2:10

Posledný balvan na naše kríže je fakt, že ak nedodržiavaním zákon, sme zlorečení. Čo to znamená? Že sám Boh stojí proti človeku ktorý hreší, miesto požehnania a dobrého slova, tomuto človeku zlorečí – zle o ňom hovorí. Ak by nám zlorečil človek, to sa dá ešte vydržať. Ale nám zlorečí sám náš Stvoriteľ, sme na tom skutočne zle. Pavol napísal:

Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Gal 3:10b

Ak sme sa dostali až sem, musíme si uvedomiť, že zákon nás odsudzuje a my nemáme žiadnu šancu byť skrze zákon spravodliví, tým pádom spasení. Napriek tomu že zákon je dobrý – my dobrí nie sme a preto narážame na neprekonateľný problém. Nemôžeme byť zo zákona nijako spasení.

Pán Ježiš nám zanechal dve prikázania – milovať budeš Boha a blížneho. V podstate aj toto je zhrnutie desatora. Milovať Boha totiž obsahuje pravá strana Mojžišových dosiek. Milovať blížneho obsahuje ľavá strana dosiek, ide o morálny zákon. Tu si mnoho ľudí myslí, že zákon bol zjednodušený našim Pánom, iba na dve prikázania, preto nie je problémom tieto dve nariadenia dodržať. Ale ako v prípade desatora, aj dvojitý zákon Ježiša Krista, nedokážeme naplniť.

Tu nás ale náš Pán začína učiť novú lekciu, že zákon nie je nad milosrdenstvo. Čo to znamená? Keď sú učeníci hladní, trhajú v sobotu klasy. Zákon ich okamžite likviduje a zákonníci žalujú na nich Pánovi. Ale on ich odbije poukázaním na Dávida, ktorý jedol posvätné chleby keď nemal čo jesť. Pokiaľ zákon nedovoľuje ani len milimeter odstúpiť od prikázaní, milosrdenstvo hľadí na okolnosti v danom čase.

Podobne Pán Ježiš uzdravuje v sobotu ženu. Zákon to nedovoľuje a preto sa farizeji nahnevajú. Ale Pán ich opäť odbíja tým, že keby im spadlo zviera do studne, či by ho nevytiahli? Tak pred ich očami uzdravuje túto ženu. Nad zákonom je láska. Zákon je dobrý, rozlišuje dobro od zla, ale láska je ešte vyššie nad zákon a preto sú mnohé prípady, kedy je potrebné konať z iného uhla. Uveďme si príklady zo života.

Bol jeden prípad ženy, ktorá stratila pamäť. Pamätala si udalosti iba do určitého obdobia. Mala autonehodu, do tej nehody si všetko pamätala. Po nehode si nepamätala nič čo bolo po havárii. Ona si nemohla uchovať nové informácie. Pri tej autonehode jej zomrel blízky človek. Oni jej to oznámili a ona strašne plakala. Ale na druhý deň si nepamätala, že ten človek zomrel. Mala zriedkavú poruchu mozgu, kde sa jej síce uchovávali myšlienky v krátkodobej pamäti, ale už sa neposielali do pamäti dlhodobej. Akonáhle myšlienky s krátkodobej pamäti odišli, ona všetko úplne zabudla.

Na druhý deň opäť spomínali príbuzní toho blízkeho človeka, aké je to nešťastie že zomrel a ona sa zase dala do plaču, lebo si nepamätala informácie predošlého dňa. Potom lekári zistili, že má takéto poškodenie mozgu.

Čo by v tomto prípade robil zákon? Každý deň by jej hovoril, že jej blízky zomrel a ona by každý deň srdcevrúco plakala. Zákon je neúprosný, pretože nesmie klamať. Vždy keby sa pýtala, ako skončil jej blízky aute, zákon by jej povedal, že zomrel. Ale nad zákonom je láska a milosrdenstvo. Ak vieme akou chorobou daná osoba trpí, nebudeme jej každý deň vytvárať žiaľ a stres. Jednoducho jej zaklameme, že blízka osoba sa má dobre, ona si to aj tak nezapamätá, ale nebude žialiť a stresovať sa.

Z môjho vlastného života mám skúsenosť, z obdobia kedy som bol tvrdým zákonníkom. Cez semafory pre chodcov som chodil výhradne na zelenú. Vo svojom vnútri som sa vždy naštval, keď som čakal poctivo na zelenú a ľudia prebehovali na červenú. Kto pozná Dúbravku ten vie, koľko semaforov za sebou, je na hlavnej diagonále od kostola, až k električkovému obratisku. Chodci si tam môžu stlačiť tlačítko a zastavia tak chod áut. Autá tam vytvárajú zápchy.

Raz išla predo mnou mamička s dieťaťom. Dieťa chcelo stlačiť semafor, ale mama jej povedala, že nech to nerobí, veď prejdú už iba dve autá a majú cestu voľnú, že nebudú zdržovať zbytočne premávku. Autá prešli a oni prešli na červenú po voľnej ceste. Vtedy som sa nad tým zamyslel. Ja som prišiel k tomu semaforu tiež, podľa zákona som mal stlačiť tlačítko a čakať na zelenú. Keď som pozrel na vozovku, autá boli ešte dosť ďaleko nato, aby som prešiel bez problémov na druhú stranu. Prešiel som po dlhej dobe na červenú. Ak by som bol stlačil tlačítko, v momente kedy by sa boli autá priblížili, dostali by červenú. Ja by som na ich úkor podľa zákona prešiel na druhú stranu. Nezaujímalo by ma, že tie autá sú zbytočne blokované. Možno sa ponáhľajú do školy pre deti, do škôlky.

Tu nejde o to, že by som chodieval vždy na červenú, práve naopak. Sú miesta, kde by som si to nedovolil a je dobré, že tam semafory sú. Tu ide o to, že človek môže vyhodnotiť situáciu a dať milosrdenstvo nad zákon. Prečo blokovať zbytočne autá, keď to nie je potrebné? Sú situácie, kedy sa prejsť nedá a vtedy to človek stlačí. Keď idem teraz autom po tej diagonále, vidím veľa ľudí ako počká keď autom prejdem a idú za mnou cez ten semafor na červenú. Nestlačia tlačítko – chápu nezmyselnosť niekoľko po sebe postavených semaforov, ktoré blokujú plynulé prejdenie áut cez cestu.

Pamätám si na kreslený vtip v starom roháči, ktorý sa odohrával v autobuse. Autobus bol úplne prázdny. Len na jednom sedadle sedelo dieťa. Nad ním s prísnym pohľadom zákonníka stála staršia žena, ktorá na to dieťa hľadela a čakala nato, že ju pustí si sadnúť. Nezaujímalo ju to, že všetky sedačky v autobuse sú voľné.

Keď je zákaz kúpania v rybníku a spadne tam dieťa, nemôžeme sa odvolávať na zákaz kúpania, ale skočíme do vody. Aj svetské zákony poznajú milosrdenstvo. Na Slovensku máme zákon krajnej núdze. Ak máte v aute človeka, ktorý nutne potrebuje lekárske ošetrenie, nemusíte dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Môžete ísť ako sanitka.

Ak by sa za vás zavesili aj dve policajné autá s majákmi a prenasledovali by vás, nemusíte zastaviť. Dobehli by vás pri nemocnici, kde odstavíte auto a keďže vo vnútri máte zranenú osobu, konali ste v zmysle paragrafu krajnej núdze. Policajti vás nemôžu za to pokutovať a oni to aj dobre vedia. Ak by vedeli počas naháňačky, že vy konáte v krajnej núdzi – krváca vám v napríklad v aute osoba – sami by vám uvoľňovali cestu do nemocnice. Ak ste dokončili úkon v krajnej núdze, z nemocnice už pochopiteľne nemáte oprávnenie porušovať predpisy – idete podľa zákona.

Ak sme sa dostali až sem, musíme si jasne uvedomiť, že zákon je dobrý a chráni človeka. Predpisy cestnej premávky chránia ľudí pred nehodami. Ak by si každý jazdil ako sa mu zachce, kolízií a nehôd by bolo nespočetne veľa. Ale existujú situácie, ktoré vyhodnotíme proti zákonu.

Napríklad na štvorprúdovej vozovke v meste, je skrížený cez dva prúdy kamión vo vašom smere. Zákon nedovoľuje ísť do protismeru, zvlášť cez dve plné čiary do protismeru dvojprúdovej cesty oproti. Ale ak máte takúto prekážku, s opatrnosťou pôjdete do protismeru aby ste ju obišli. Ak by ste sa striktne držali zákona, museli by ste čakať na odpratanie kamiónu, za ktorým by ste stáli možno aj niekoľko hodín. Pritom kamión stačilo jedným opatrným manévrom obísť.

Toto bolo niekoľko príkladov toho, že nad zákonom je milosrdenstvo. Zákony sú dobré a správne, chránia človeka, oddeľujú dobro od zla. Ale sú situácie, kde je zákon dobré porušiť v zmysle lepšej situácie.

Prečo je toto všetko napísané? Mnohí kresťania sa pýtajú, či majú dodržiavať desatoro. Veď Ježiš Kristus ho naplnil a my nie sme pod žiadnym zákonom. Sme slobodní ľudia. Mnohí extrémne zmýšľajúci kresťania však idú do takej krajnosti, že zákon vôbec nemusia rešpektovať ani v prípade, kedy je zákon dobrý a platný. Istotne že sú situácie, kedy je zákon viac na prekážku ako na pomoc.

A práve kresťania dostali dar Ducha Svätého, ktorý dokáže vyhodnotiť cenu zákona a cenu milosrdenstva. Kedy dokážeme chodiť podľa zákona, na druhej strane vieme, kedy je zákon balvanom ktorý je potrebné odpratať. Prirodzený človek potrebuje zákon preto, aby rozlíšil dobro od zla. Kresťan dostal toto poznanie ako dar a vie určiť čo je dobré a zlé – nie vždy v súlade so zákonom – ale s danou situáciou.

Spomeňme si na kráľa Šalamúna, ako za ním prišli dve ženy. Jedna pridusila svoje dieťa v noci, druhej žene jej dieťa ukradla a vymenila. Tá druhá to až ráno zistila, že udusené dieťa nie je jej, že je tej druhej. Šalamún keď vypočul obidve ženy, nariadil nečakaný rozsudok – dieťa rozťať mečom na dve polovice – jednej dať jednu polovicu a druhej druhú. Toto bolo v rozpore so zákonom, s desatorom – nezabiješ! A tak žena, ktorej bolo to dieťa prosila, nech ho nechá nažive, že sa ho radšej vzdáva, pokiaľ druhá žena, ktorej to dieťa nebolo, žiadala toto nezmyselné nariadenie dodržať. Tak sa ukázalo, ktorá žena je podvodníčka.

Podobných príkladov je v písmach veľmi veľa. No všetky tieto prekročenia zákona majú svoj význam. Pavol objasňuje v liste Rimanom milosť, pod ktorou kresťan prebýva. No hneď za tým upozorňuje:

Čo teda? Máme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vôbec nie. Rim 6:15

Prečo je dobré toto spomenúť? V USA existuje pastor s menom – Anderssen, ktorý sa zviditeľnil okrem iných extrémov tým, že sa verejne modlil za smrť prezidenta Obamu. Článok sa dostal na popredné americké médiá – napríklad si to môžete prečítať tu.

Sú kresťania, ktorí zneužívajú milosť nato, aby mohli slobodne páchať hriechy. Pavol o tomto probléme dobre vie. Na jednej strane karhá Galaťanov, pretože odpadávajú od milosti ku skutkom. Na druhej strane sekíruje veriacich za to, že konajú horšie skutky ako pohania. Písmo nás drží v zlatej strednej ceste. Spasení sme len z milosti bez skutkov – na druhej strane buďme hodní mena – kresťan.

Preto tu bolo nutné dať najprv tento článok ešte predtým, ako sa pozrieme v ďalšom diely, na poriadok novej zmluvy uzatvorenej v Kristovi, ako ho nachádzame v liste židom. Ak by sme preskočili túto časť, mohli by sme upadnúť do extrému, totálneho zavrhnutia zákona, nie v zmysle spásy, ale v zmysle konania zla. Pán nám hovorí, že druhým nemáme robiť to, čo by sa nepáčilo nám samotným.

Pokiaľ reformovaná teológia zavrhuje každého, kto sa – takzvane dostatočne – neposväcuje, druhá strana – milosť bez akéhokoľvek zákona – zase tvrdí, že môže konať čo sa mu zachce. Tak si to celé zhrňme:

  • Boh nám dal zákon na rozlišovanie dobra od zla
  • Kresťan má prirodzene aj bez napísaného zákona schopnosť zlo od dobra rozlíšiť a to skrze pôsobenie Ducha Svätého ktorého obdržal skrze vieru
  • Zákon nie vždy zodpovedná životným situáciám, sú okamžiky, kedy je zákon viac prekážkou ako pomocou
  • Boh dal zákon nielen napísaný na doskách, ale aj do srdca
  • Skrze zákon človek nemôže byť nijako spasený. Nekompromisnosť a tvrdosť zákona je nezlučiteľná s ľudskou padnutou povahou

Po týchto pravdách ktoré sú prvotným kázaním Pavla, sa pozrieme na to, že kresťan pod zákonom nie je. Že Ježiš priniesol inú zmluvu, ako Mojžišovu. Preto je spása postavená len na Ježišovi a nie na zákone, pravidlách a predpisoch. Ľudské svedomie je zákonom drvené a neisté. Preto sa v druhej časti pozrieme na krajší pohľad v tejto veci – na milosť a milosrdenstvo, evanjelium.

Pokračovanie…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár