Menu Zavrieť

Je viera dar? Je viera podmienená hriešnosťou? Koniec kalvinizmu!

Desať dlhých rokov som bol kalvinista. Toto učenie poznám do poslednej bodky. Bol som tak presvedčený o pravdivosti tohto učenia, že som dokonca opustil celkom slušný zbor len preto, lebo hlásali v kázňach, že človek má zodpovednosť sa obrátiť. Vždy keď som počul o výzve na obrátenie, videl som Boha ktorý tak koná a nie človeka. Veril som v totálnu deštrukciu ľudského rozhodovania, ktoré nemôže prijať duchovné veci lebo sú mu bláznovstvom. Ale Božie cesty sú vysoko nad našimi. Dostal som jednu úvahu ohľadom viery, o ktorej sa s vami musím podeliť.

Ak totiž z Písma dokážeme, že viera nie je dar a že nemá nič spoločné s pádom Adama – kalvinizmus sa stáva iba mŕtvou kresťanskou filozofiou! Pretože jadrom celého kalvinizmu je presvedčenie, že človek nemôže prijať Boha zo svojej sily. Ak toto presvedčenie vyvrátime, kalvinizmus je v troskách! Tento systém, ktorý sa javí tak mocný a silný, stojí nie na hlinených nohách ako Danielova socha, lež na papierových!

Čo je to viera? Teraz nemám na mysli definíciu viery. Preto položím otázku inak. Kto je vlastníkom viery? Počuli ste už niekedy túto otázku? Písmo totiž na ňu trefne odpovedá, ale ten prešpekulovaný kalvinizmus vie, aké otázky nesmie pokladať aby sa nezrútil. Kto je vlastníkom viery?

Keď som dostal túto otázku, hneď zo mňa vyletelo, že je to Boh, kto dáva vieru. Donedávna som obhajoval tento názor. Ale potom prišla výzva, aby som našiel v biblii spojenie, že Boh je darcom viery. Nechcel som tomu veriť, ale takéto spojenie som nikde nenašiel. Hľadal som všetky možné výrazy ktorým som veril – dar viery, viera ako dar, všetky klony – viera, viere, vieru, viery atď – nič také sa v písme nenachádza, že Boh je jej darcom. Hľadal som na internete, čo je to dar viery. Ako prvé mi vyskočil napodiv katolícky katechizmus ktorý hovorí:

Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú vlieva Boh.

Tak som si pomyslel, že jadrom tohto názoru, že Boh dáva vieru je katolícka cirkev? Napokon som predsa len objavil čosi, čo v biblii je ohľadom daru vieru. Pavol píše o rozdelení darov v cirkvi:

Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu. 1Kor 12:8-9

Tu ale nejde o dar viery, lebo títo ľudia už uverili. Tu sa jedná o obrátených ľudí, ktorí majú dar, ako vieru predávať, alebo na nej stáť a obhajovať ju. Tu nejde o nekresťanov, ale o kresťanov, ktorí už uverili…

Toto je všetko, čo v písme nájdete o viere ako dare – nič! Nula bodov! Čo v písme čítame o viere je toto:

Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista… atď. Gal 2:16

Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. Gal 3:26

Písmo hovorí, že spása je skrze vieru, ale nikde nehovorí, že viera je dar. Milosť je dar, ale nie viera:

Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Ef 2:8-9

Viera je prostriedok, ako tento dar milosti prijať! Kto je teda vlastníkom ak písmo nikde nehovorí, že viera je dar?! Pozrime sa do písma:

Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. Mt 9:22

Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Mt 15:28

No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. Mk 5:33-34

I oslovil ho Ježiš: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec odpovedal: Majstre môj, nech vidím! Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl a nasledoval Ho na ceste. Mk 10:51-52

Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! Lk 7:49-50

Tých veršov je podstatne viac, nebudeme ich tu vypisovať všetky. Pán Ježiš jasne hovorí, že TVOJA viera ťa uzdravila. Viera nie je v tom prípade dar a preto sa nikde nenachádza v písmach spojenie – viera ako dar! Viera je naše vlastníctvo! Je naša. A tak sa natíska zamyslenie s otázkou. Adam padol, oddelil ho hriech od Boha, jeho prirodzenosť sa stala úplne inou ako pred pádom. Toto učí v podstate celé kresťanstvo. Ale čo viera? Mal na vieru vplyv pád Adama? Istotne že nejaký vplyv mal a má, ale či je viera podrobená hriechu, či si skutočne nemôže vybrať duchovné veci, ako píše Pavol?

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

Má tento verš niečo spoločné s vierou? Istotne že človek prirodzený – pohan, ateista, agnostik – nemôže sám zo svojej sily poznať pravdu o Bohu. Keďže ju nemôže prirodzene poznať, nemôže ju ani prijať. Prirodzený človek hľadí sám na seba a preto je pre neho neprirodzené, aby zveril svoj život do rúk niekoho iného, zvlášť Boha, ktoré nikdy nevidel. Ale môže tento pohan uveriť, ak mu je zvestované evanjelium o kríži?

Pozrime sa na verš, ktorý kalvinisti radi ukazujú ako nepodmienenú milosť, pritom tento verš je ich katom. Ježiš povedal:

Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. Mk 4:11-12

Pán Ježiš má dobrý dôvod, aby nezjavil pravdu predčasne a preto hovorí v podobenstvách. Nový zákon totiž prichádza nie pri narodení Ježiša, ale až po Jeho zmŕtvychvstaní. Ježišov život je ešte v medziach starej zmluvy. My tu nejdeme vykladať tento verš, na to bude priestor inde. Všimnime si dôvod, prečo Ježiš hovorí v podobenstvách, prečo nehovorí priamo?!

Aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili, a odpustili by sa im hriechy. Mk 4:12

Všimnime si to šokujúce spojenie, ktoré ani jeden kalvinista nikdy nespomína. Pán Ježiš sa obáva, že ak by hovoril otvorene, ľudia by mohli uveriť!!! Mohli by sa tým pádom obrátiť a boli by im prirodzene odpustené aj hriechy.

Pán Ježiš sa obáva, že ľudská viera môže prijať Božie zjavenie! Toto je šokujúce! Viete ako toto obháji kalvinista? Že Boh musí zabrániť ľuďom aby uverili v Krista! Na jednej strane im dá kríž ako prostriedok spásy, na druhej strane im bude brániť, aby uverili! Ale takto tento verš nestojí. Ježiš si je vedomý toho, že ľudia môžu uveriť Božiemu zjaveniu!

Pozrime sa na svoj život, ktorý neprestajne žijeme vo viere.

Ráno veríme, že sa dožijeme večera. Veríme, že naša dovolenka bude skvelá. Veríme, že keď naše nepodarené hokejové mužstvo pôjde na MS v hokeji, že postúpi aspoň zo skupiny. A potom veríme, že by sa mohlo dostať ďalej. Veríme, čo nás naučili v škole. Mnohí ľudia veria, že sa ľudstvo vyvinulo, alebo že svet vznikol nejakým veľkým treskom. Veríme, že keď si sadneme do vlaku, že ten nebude mať nehodu. Veríme že ak nám niekto niečo sľúbi, tak to dodrží. Ak si objednáme nový bicykel, veríme, že nám ho dodávateľ pošle a kuriér doručí.

A čo viera v nadprirodzeno? Nenájdete na svete človeka, ktorý by neveril vo vyššiu moc a silu? Agnostici ktorí všetko popierajú, darmo len čo klamú samých seba. Aj oni žijú v neprestajnej viere – napríklad veria, že Boh nie je. Prirodzení ľudia – neobrátení – veria v nadpozemské sily, veria v satana, v duchovný svet. Prečo má svet toľko náboženstiev? Pretože človek je tvor veriaci! Čo Pavlov horný verš hovorí je o tom, že prirodzený človek sám od seba nenájde vieru v Boha, neprijme túto vieru, je pre neho nedostupná! Ale čo ak počuje evanjelium? Čo hovorí Pavol o evanjeliu?

Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

Boh vie že je človek hriešny a padnutý. Boh vie, že človek nedokáže naplniť zákon. Boh vie, že človek si prirodzene vyberá hriech. Ale na čom Boh postavil ľudskú spásu? Na ľudskej viere, ktorá je nezávislá od padnutej podstaty človeka! Človek môže započuť evanjelium a uveriť skrze svoju vlastnú vieru!

Tu kalvinista ukáže príklad na Lýdii, ktorej Boh otvoril srdce. Ale neuverila len ona, aj celý jej dom. Ona pozorovala na Pavla čo hovorí. Prečo? Pretože mala MIESTO pre prijatie viery v Boha. Ako tomu máme chápať?

Prečo človek nedokáže uveriť v Boha, v evanjelium? Nie preto, že by nebol schopný lež preto, lebo má svoj vlastný systém viery! Každý človek má odpoveď na otázky života! Aby mohol prijať novú vieru, musí zo svojho srdca najprv vyhnať tú starú! Lýdia bola blízko k Bohu a preto pre ňu nebol problém prijať Krista. Podobne tak Kornélius. Oni mali v srdci miesto pre prijatie novej viery. Prečo má problém prijať Krista filozof, učenec, človek s tromi vysokými školami? Pretože on bol vyučení od malička skrze školu, v ateistickú vieru v ktorej sa tak pevne ukotvil, že nie je takmer možné aby uveril! Mimochodom – k pôsobeniu Boha v ľudskom srdci sa budeme zamýšľať inde. Boh pôsobí v každom človeku, je to človek, ktorý sa prie s Duchom Boha, ktorému odporuje.

Alebo je predsa len možné, že by učenec či filozof uveril v Krista? Ako? Že spadne na dno, že sa mu jeho doterajšia viera rozsype na márne kúsky. Prečo sú najlepšími prijímateľmi viery skrúšení ľudia? Predstavme si mladého človeka, ktorý má vieru vo svoje koníčky, v hudbu, v zábavu, v motorky. Stane sa mu ale nehoda a amputujú mu nohu. Celá táto jeho doterajšia životná viera spadla na dno! Keď uvidí motorku, sám seba bude preklínať, ako mohol všetok čas, všetky peniaze a energiu vložiť do takéhoto nezmyslu, skrze ktorého sa mu dokonca rapídne zmenil život. A tu, keď stratil svoju vieru opretú o svet, môže prísť evanjelium, ktoré mu nahradí prázdno v srdci.

Prečo sa viera tak ťažko zvestuje farizejom a zákonníkom. Pán Ježiš k nim hovoril, odhaľoval písma, videli zázraky, divy, vzkriesenie – nepohlo to nimi. Prečo? Pretože oni boli vychovaní vo svojom systéme skutkov, mali vysoké postavenie – teda mali pevnú vieru v samých seba a svoj náboženský systém.

Ako sa dnes obracajú moslimovia? Čítate ich príbehy? Spadli na samotné dno, konali veľké skutky pre Alaha, ale vo vnútri boli na dne. Keď započuli o viere v Krista, ako v dobrého Spasiteľa a pastiera, niečo sa v nich pohlo. Najprv museli starú vieru spochybniť a odhodiť. Čítajte ich svedectvá, ako bojuje stará viera s novou.

Prečo Nikodém prichádza tajne v noci k Ježišovi? Nie preto, že by ho Ježiš volal, ako by som to v pozícii Kalvinistu vyložil. Nikodém prichádza preto, lebo v jeho vnútri sa židovská viera rozkladá, je z nej unavený. A tu počuje Ježiša a jeho výklad tóry a je ohromený. Jeho stará šedivá Judaistická viera, ktorá sa rozkladá na prach, odchádza a on chce počuť vieru pravdivú.

Prečo Pán Ježiš chodí za tými najúbohejšími ľuďmi v Izraeli? Pretože ich srdce je prázdne. Peter maká na lodi od rána do večera, sotva chytí pár rybičiek, sotva uživí rodinu. Jeho viera je fľaša vína, ktorú si dá po ťažkej práci. Nič ho neteší, svet sa mu zdá monotónny. Ale Ježiš vidí do jeho srdca, ktoré mu môže naplniť. A Peter sa skutočne vierou naplní a žasne čím ďalej tým viac, kto tento Ježiš je!

Prečo pozýva Pán colníka Matúša? Matúš napriek peniazom ktoré zarábal, bol vo svojom vnútri totálna troska. Bol rovnaký ako Zacheus, ktorý nemal rodinu, deti, bol škaredý, malý. Jeho jedinou vierou bolo zadosťučinenie, že aspoň okrádal tých, ktorí mali vieru vo svoje rodiny a vieru židovskú.

Pán ide za Samaritánkou, ktorá má piateho muža, je vyvrheľom vo svojom národe. Ona stratila vieru vo všetko, je unavená z posledného muža, nenaplnilo ju to šťastím. A Pán hovorí – musím – MUSÍM ísť cez samáriu, pretože túto ženu vidí.

Prečo nemôže vysoko morálny farizej uveriť v Ježiša? Pretože jeho viera stojí na sebe, svojom živote, svojich skutkoch. Prečo nemôže kalvinista uveriť v milosť a len v milosť? Prečo MacArthur a spol bojujú proti kazateľom ktorí hlásajú milosť? Lebo ich viera v kalvinizmus a svoje zásluhy je tak silná, že nepripúšťa vytlačenie vierou inou! Budú ukazovať na publikána a farizeja, ako sa odlišne modlia v chráme, ale nikdy im nepríde, že sami sú tým farizejom. Ak by boli akokoľvek usvedčení Bohom skrze akúkoľvek štúdiu o omyle svojej viery, už len kvôli svojmu postaveniu a egu by neustúpili ani len o krok!

Preto Pán hovorí, že prišiel volať chorých, ktorí nemajú nádej, ktorí stratili akúkoľvek vieru v život. Iba dožívajú a doslova sa tešia že raz príde smrť. Koľkí ľudia takto žijú?

Pre nich je tu evanjelium. Boh je mimo čas a on presne vie, kto uverí, svojou vlastnou vierou, ktorá nemá nič spoločného s našou padlou prirodzenosťou!

Ale nie tak, ako to učí opačný smer – arminianizmus! Ten vzal 5 bodov od Kalvínov a vyvrátil ich. Arminianista verí, že Boh pozeral ďalekohľadom do budúcnosti a videl kto uverí. Nie! Boh je mimo čas! On je dnes s Adamom, Mojžišom, s nami, zároveň na poslednom súde! Pre neho neexistuje včera dnes a zajtra! On vie, kto uverí – ale nie v čase, lež okamžite, ešte svet nie je svetom.

Všimnime si čo robí satan, ako človeka zbavuje viery? Nie tak, že by útočil na pravú vieru ale tak, že vytvára nové a nové viery. Keby bolo vo svete tisíc vier, človek má šancu jeden ku tisíc, že uverí v tú pravú. Preto satan neprestajne produkuje nové a nové viery, nové a nové pohľady. A to nielen mimo kresťanstva, ale priamo v ňom! Kresťania dnes veria, že aj mimo Krista je možná spása, že aj dobrí ľudia skončia v nebi.

Čo urobil satan v raji? Dal Adamovi a Eve novú vieru. Falošnú, ale vieru. A ako padol Adam? Že spochybnil vieru v Boha a Jeho slovo, naopak uveril satanovi. To bol pád Adama! To bolo vyprázdnenie sa od jednej viery k druhej.

Prečo Boh tak nekompromisne trestá v starej zmluve modlárstvo? Pretože modlárstvo je viera ktorá je falošná! Toto je celá definícia modlárstva. Keď veríme politike, spevákom, sýtime sa športom, filmami, zábavou – nemôžeme prijať vieru v Boha. Nie je v našom srdci na čosi také miesto! Najprv musí byť vyprázdnená stará viera vo svet, až potom môžeme naliať vieru novú. To isté s náboženstvami.

Ak človek verí v buddhizmus a denne sa sýti týmto učením, medituje a modlí sa v zmysle svojej viery, nemôže prijať vieru v Krista – nemá kde! On je pevne presvedčený o správnosti svojho postoja a preto je plný.

Kalvinizmus sa zamýšľa, ako je to možné, že sa káže dvom ľuďom spása, jeden uverí a druhý odmietne. Ich odpoveď je jednoduchá – Boh si jedného vyvolil a druhého nie! Toto je choré! Boh by bol potom alibista. Volal by ľudí k viere, prosil, vyhrážal sa a to len preto, lebo určil predom kto bude spasený a ten kto nebude? V ďalších článkoch toto bludné učenie vyvrátime písmom do detailov. Boh nevyzýva svet aby uveril preto, lebo on rozhodol ale preto, lebo ľudia majú v sebe niečo, čo je len ich a čo je mimo ich padnutú prirodzenosť a toto má silu uveriť. Tou vecou je viera. Boh vsadil na vieru človeka, aby ho takto spasil a preto vyzýva ľudí, aby sa obrátili a uverili.

Mám tu pred sebou knihu Pavla Steigera – svoju slávu nikomu nedám. Nepochybne ide o chytrého muža, kde však práve chytrosť je našou prekážkou k poznaniu. On vo svojej kalvinistickej viere urobil maximum preto, aby ju obhájil. Ak ju vlastníte, pozrite si hneď prvé biblické odkazy ohľadom pádu človeka. Veľmi presne a trefne obhajuje to, že človek je chorý, skazený, padnutý.

Ale hľadajte v tých odkazoch, či viera človeka, ktorá je našim vlastníctvom, má niečo spoločného s našim pádom?! Pavel Steiger totiž predpokladá, že viera je dar, tak ako to predpokladá väčšina cirkví sveta. Ale ak je viera naša a táto viera nemá nič spoločného s našou padnutou prirodzenosťou – táto kniha je totálne zlá v celom svojom obsahu! Kalvinisti si neuvedomili, na akom tenkom ľade postavili svoju teológiu. Že celá táto teológia visí na malom vlásku – či je viera naše vlastníctvo – a či je viera zaťažená hriechom?! Oni v toto ani len nepredpokladajú. V čom je problém?

Tento blud totiž vychádza od tvorcu katolicizmu – biskupa Augustína. Augustín, ktorý stvoril katolicizmus, stvoril aj protestantizmus. Luther bol Augustínsky mních. Kalvin kopíroval Luthera. Celá moderná evanjelikánska viera stojí na trojici – Augustín, Luther, Kalvín. Pavel Steiger sa chváli tým, že jeho teológia je pokračovaním Augustínovho diela, ktoré je však už v zárodku chybné v ponímaní toho, čo je to viera.

Nie je divu, že východná cirkev po preštudovaní Augustína, ho nikdy neuznala ako svätca. Doktrína nepodmieneného vyvolenia je proti Bohu! Ľudia sú zatvorení v klietke, z ktorej sa nemôžu dostať nijakým spôsobom von, ale Boh na nich volá – vyjdite von! Pritom On má kľúč a otvorí dvere len tým, ktorých si vyvolil. Ostatných tam nechá zatvorených, ale alibisticky na nich volá, aby opustili klietku a boli slobodní. To je choré. Kalvinista hneď vyrukuje zo spravodlivosťou Boha, že Boh má nato právo. Boh ale nie je taký falošný ako kalvinizmus, aby konal takto zákerne.

Písmo naopak jasne učí, že človek má vieru ktorá je len jeho, nie vieru ako dar! – Dar je spása a milosť. Viera je naša strana mince. Písmo nás nabáda k zamysleniu, že Boh postavil našu spásu na viere, ktorá nie je zaťažená hriechom, ktorá dokáže uveriť v Krista, ktorá je mimo skutky a našu padlú prirodzenosť.

A človek skrze SVOJU vieru môže uveriť nielen v Boha, ale aj satanovi, falošným učiteľom, svetu, hercom, spevákom, športovcom, Buddhovi, Mohamedovi atď. Ale Boh posiela celý život človeku do cesty pravú vieru skrze kresťanov, kazateľov, kázne, životné okolnosti a Svoje Slovo. Spravidla vieru prijímajú takí ľudia, ktorí svoje staré viery pochovali, ktorí nemajú víziu prečo by mali žiť, prečo by ešte mali byť v živote šťastní.

Kalvinizmus predpokladá padnutého človeka, ktorý nedokáže naplniť zákon. Či môže leopard zmeniť svoje škvrny, keď sa taký narodil? Pýta sa kalvinista skrze písmo. Nemôže! V tomto súhlasíme. Človek ktorý je hriešny, nemôže prestať hrešiť. Boh vychováva skrze zákon ľudstvo do príchodu Ježiša. Aby ľudia pochopili, že škvrny ktoré majú od narodenia, nejdú vyprať. Preto nová zmluva nestojí na skutkoch človeka, lež na jeho viere. Viera je slobodná. Ona môže veriť v čokoľvek. Nie je zaťažená hriechom. Viera môže dokonca veriť, že sme dobrí ľudia, ktorí si zaslúžia nebo. Viera je tak nevinná. Preto Boh na nej postavil spásu!

Viera si môže vytvoriť vlastné životné príbehy, nový svet vo svojej hlave, môže písať vymyslené knihy. Viera je slobodná, nie je ničím zaťažená. Viera môže už dnes veriť v dobrý svet, v morálny svet bez hriechu. Viera si môže vymyslieť človeka dokonalého, ktorý žije dobre, poctivo a čestne.

Pozrime sa na Ježiša. On je Boh. Nič ho neprekvapí vo vzorcoch správania sa človeka. Hriešny človek je ľahko čitateľný, tu plne súhlasíme so skazenosťou človeka. Ale čo Ježiša dokáže prekvapiť? Všimli ste si toho?

On sa podivil viere! To je jediná vec, ktorá Ježiša vykoľajuje. Dnes pre krátkosť času sa nebudeme zaoberať všetkými veršami, len ich spomenieme bez kontextu, aby ste sami mohli premýšľať.

Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:10

Vtedy sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery! Mt 9:29

A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. Mt 15:27-28

Ježiš sa diví nad vierou, nad ničím iným sa nepozastavuje. Človek môže vierou Ježiša prijať! Kalvinizmus hovorí, že nemôže. Prečo? Pretože falošne učí, že viera je dar! Nie – viera je naša. Viera, že viera je dar – je psychologické učenie, neprestajne omieľané, aby bol človek oklamaný, že nemôže v Boha uveriť skrze kázeň slova.

Ak sme spomínali Luthera, ten dobre vedel o Augustínovi a jeho učení, ale nedotiahol učenie o nepodmienenom vyvolení do konca, ako sa nám to snažia kalvíni nahovoriť. Úmyselne vynechávajú fakt, ako Luther veril. On vedel, že slovo – vyvolenie – je uprednostnenie. Boh má právo si uprednostniť človeka, alebo národ, ako to urobil v starej zmluve. Boh má právo si vybrať svoju sviecu alebo nádobu, ktorá bude konať pre evanjelium viac, ktorá bude nádobou vznešenejšou ako bežné nádoby.

Luther veril, že Boh si vybral svoj vyvolený ľud, no vždy veril, že skrze slovo sa môže obrátiť ku Kristovi každý. S týmto sa v podstate dá súhlasiť. Boh má právo vybrať si 12 apoštolov, svätcov, učiteľov. On si ich vyberá preto, aby sa jeho evanjelium šírilo rýchlejšie a efektívnejšie do sveta. Aby aj tie obyčajné nádoby, mohli prísť k viere. A keď k viere prídu, Pavol aj im môže povedať, že sú taktiež nádobami vyvolenými, že sú Božím ľudom. Boh vie kto je Božím ľudom dnes, ako aj o 100 rokov. Pre neho je DNES – včera aj zajtra.

Ale evanjelium o kríži nestojí na tom, že Ježiš zomrel iba pre veriacich. Písmo jasne hovorí, že Ježiš zomrel za všetkých, za celý svet, za veriacich, aj neveriacich. Ježiš má pre každého jedného človeka vypísaný spasiteľný šek, na jeho konkrétne meno. Stačí si tento šek iba vierou vybrať. Nikto nemá odopretý prístup! Nie je žiaden obmedzený počet. Boh síce vie, kto si nevyberie lístky, ale z našej strany nie je prekážka. Slobodná viera si môže vybrať Krista. Nie slobodná voľba zaťažená hriechom, ako by tu kalvinista argumentoval. Slobodná vôľa nás tiahne k hriechu, ale viera je nad hriechom.

Z tohto bludu vychádzajú ďalšie bludy, ktoré iba okrajovo spomenieme. Preto Boh stavia spásu nie na skutkoch, ale na viere. Boh nepožaduje našu svätosť, posvätenie ako podmienku spásy, ale vieru – a vernosť. Aj keď sa tu kalvinista naduje bude citovať verše, že bez posvätenia nikto neuvidí Pána, čo mu písmo hovorí? Kto dáva posvätenie? Vari sa človek môže posväcovať zo svojej sily? Alebo písmo dokonca hovorí, že Boh posvätil človeka.

Je dnes divné, že cirkev je cirkvou pomýlených Galaťanov, ktorí k viere pridávajú skutky, alebo ich viera musí byť dokázaná skutkami? Je divné, že v kresťanských zboroch farizeji sliedia ako dravce na každého, kto sa odchýli vo výklade od zaužívaného štandardu. Všetko to vychádza z katolícko-protestantského poňatia viery, ktoré vynašiel Augustín. Zlé učenie priťahuje zlé učenie.

Aj v starej zmluve Boh odpúšťa hriechy Izraela, keď národ zostáva verný. Dávida Boh neodsúdil za dva ťažké zločiny – cudzoložstvo a vraždu. Prečo? Pretože Dávid mal vieru. Prečo odsúdil Saula, ktorý bol morálnejším človekom ako Dávid, čo do obsahu vykonaných hriechov? Pretože Saul ignoroval Boha a staval sám sebe pomníky víťazstva – on mal samého seba ako modlu!

Prečo si Boh vyvolil Izrael? Lebo Izrael je križovatkou troch veľkých svetadielov – Európy, Ázie a Afriky. Prečo by Boh umiestňoval tento národ takto viditeľne do centra sveta? Aby ľudia objavili pravého Boha skrze Izraelský národ. Že sám Izrael zlyhal, je druhá vec. Ale koľkí ľudia nielen zo židov, ale aj nežidov, boli zachránení z viery?

Boh vie akí sme špatní ale vie aj to, že máme v sebe niečo, čím môžeme byť spasení, ale aj zodpovední. Touto vecou je NAŠA viera. Tento článok bol úvodom k dalším hlbším zamysleniam. Čítam si tu spomínanú knihu, kde Boh vydal takzvanú – dekretívnu vôľu, ktorú nikto nemôže zrušiť. Súhlasíme. Ale iba do výšky toho, že Boh do tejto vôle zapasoval ľudské rozhodnutia. Nie všetky. Okolnosťami môže Boh meniť stav vecí sveta – je absolútne zvrchovaný. Ale On nezasahuje do viery ľudstva spôsobom, že si vyvolil a nevyvolil. Vyvolil si istých ľudí ako Abrahám, Izák, Jákob, Mojžiš, národ Izrael atď. V novej zmluve si tiež vyvolil Pavla, apoštolov, a určité postavy. Ale to je s cieľom toho, aby viera v Krista bola známa svetu. Aby skrze túto vieru mohlo uveriť čo najviac ľudí.

V novom veku po Kristovom zasadnutí na pravicu už neexistuje niečo takého v písme, aby sme nehovorili evanjelium, aby sa nebodaj niektorí neobrátili a Boh by ich nemusel spasiť. Evanjelium sa má v novej zmluve šíriť, šíriť a šíriť. My nemôžeme mať na pamäti, že keď kážeme evanjelium, kážeme ho bud tým ktorí sú vyvolení, alebo tým ktorí vyvolení nie sú. My musíme vidieť každého človeka ako potencionálneho kresťana, pretože nosí v sebe niečo, nad čím sa aj Boh zadiví – vieru. Viera nie je zaťažená hriechom, ale je slobodná.

A túto vec kalvíni nevideli, pretože ju nevidel Augustín, zakladateľ katolíckej a reformovanej cirkvi. Jeden človek ovplyvnil milióny ľudí, ktorých viera je len jedno veľké trápenie. Plná prísnosti, karhania, sledovania, skutkov, výkonov, hľadania spásy v sebe a svojich životoch.

Ježiš zomrel za každého z vás, drahí čitatelia. Boh tak veľmi miloval svet, že chcel zachrániť čo najviac ľudí a vsadil na niečo čo máme v sebe – ešte slobodné – a to NAŠU vlastnú vieru. Je pravdou že nemáme slobodnú vôľu, nemáme slobodný výber voľby, lebo ten sa vždy tiahne k hriechu. Zo zlého stromu sa rodí zlé ovocie. Ale čo Augustín – Luther – Kalvín – Spurgeon a všetci dnešní vykladači neuvideli je to, že máme vieru – mimo hriech. Boh na túto vieru vsadil spásu. Nemusíte mať obavy, že si zle spočítal náklady. On vedel, koľko ľudí uverí a bol spokojný, že ich je tak veľa. Kalvinizmus učí, že Boh:

  1. Mohol spasiť všetkých.
  2. Mohol nespasiť nikoho.
  3. Mohol spasiť tých, ktorých si sám vybral. Ale štvrtá možnosť, ktorú kalvinizmus prehliadol je táto:
  4. Boh spasil tých, ktorí uverili, pretože viera je slobodná a nezaťažená hriešnosťou človeka. Je jednoduchá, ale aj ľahko ovplyvniteľná

Prečo písmo nabáda po vyvedení z púšte Izraelov, aby čítali zákon deťom, bábätkám, sluhom, inovercom? Pretože Boh chcel aby Ho ľudia poznali a boli zachránení. Ak svoje dieťa budete od malička učiť kresťanským pravdám, bude v tieto pravdy veriť. Diabol mu nemôže túto vieru vziať nijako inak, jedine žeby mu ponúkal iné, lákavé viery. Aby človek mohol prijať inú vieru, musí sa zbaviť viery starej. Aj pohania predávali vieru svojim deťom, ktoré za ňu pokladali život, i keď išlo o vieru falošnú. Viera je slobodná, nie je podmienená, viera nie je znásilnená, je trošku ľahkovážna, dokáže uveriť čomukoľvek, ak nemá pri sebe mocné Slovo Boha. Písmo píše:

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,  nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

  1. Milosťou sme spasení. Milosť dal svetu Boh skrze Ježiša Krista a Jeho kríž.
  2. My môžeme byť spasení skrze svoju vlastnú vieru, ktorá prijme túto milosť. Milosťou sme spasení – nie sami zo seba…
  3. Milosť je Boží dar.
  4. Nie sme spasení zo skutkov a svojho života. Spasení sme z Boha.

Boh dáva dar (jeho strana), dáva spásu (jeho strana) a požaduje našu vieru (naša zodpovednosť). Ak je naša viera podmienená hriechom, je na Bohu koho spasí a kalvinizmus má pravdu. Ale ako vidíme, naša viera hriechom podmienená nie je! Ona môže veriť v čo chce – v buddhizmus, hinduizmus, mohamedánstvo, taoizmus, v pohanstvo, v Slovanstvo, v astrálne cestovanie, v ateizmus. Preto je potrebné hovoriť svetu o pravej viere, o evanjeliu, aby viera človeka započula toto posolstvo. Nepredpokladajme, že by si vieru v Krista vybrali ľudia, ktorí majú svoju vlastnú filozofiu o živote. Vieru skôr prijímajú vyhorené a zničené duše, čo vša nie je vždy pravidlom.

Satan zúri, keď sa šíri pravá viera, kde je Ježiš jediným Spasiteľom sveta. Jeho zámerom je vytvoriť čo najviac možných vier, aby pravá viera bola zahádzaná týmito odpadkami. Pretože aj satan vie, že človek sa môže rozhodnúť pre pravú vieru. Aj Ježiš to vedel, ale ešte neprišiel čas a preto hovoril v podobenstvách. Keď prišla verejná zvesť evanjelia, podobenstvá boli strhnuté a viera zjavená.

Kalvinista tu môže namietať, že spása je dar. Dar v kalvinizme totiž znamená, že niekomu niečo darujeme bez výstrahy. Ale dar v biblii nie je postavený vo svetle kalvinizmu. Kalvinizmus nasilu vtlačí človeku dar. Ale písmo naznačuje to, že Boh dar ponúka. Boh ponúka spásu ako možnosť. Pritom Boh vie, že naša viera túto možnosť môže prijať. Napriek skazenosti človeka a jeho pádu. Boh dobre vedel, prečo postavil spásu na našej viere.

Ak takto pozeráme na písmo, začnú nám verše prirodzene zapadať. Boh od človeka požaduje vieru na spasenie. On si vyvolil Abraháma a hovoril mu o jeho budúcich pokoleniach, ktoré z neho povstanú. Abrahám o tom premýšľal a uveril tomu svojou vierou – nie z donútenia. On sa istotne zhováral so Sárou o tom, že ten neznámy Boh ktorý ich vyviedol od rodiny, mu zasľubuje veľké potomstvo. Abrahám sa tomu potešil a zaradoval a to sa mu stalo spravodlivosťou. Boh si vybral pastierika Dávida, ktorý bol veľmi jednoduchej mysle. Dávid mal veľkú dôveru v Boha len z toho, že počúval o Ňom príbehy. Preto si Boh vyvolil tohto mladíka podľa svojho srdca. Pavla Boh musel radikálne zastaviť a tak zapôsobiť na jeho vieru a on uveril.

Ďakujeme za prečítanie tohto článku a premýšľanie nad týmito slovami. Nie je to dokonalý článok, zaiste sa môžu vyskytnúť mnohé nové veci. Na druhej strane sa dá na tomto stavať ďalej a ukazovať, prečo je kalvinistický model špatný od samotného jadra. Musíme opäť a opäť čítať písma tak, aby neboli zaťažené našimi teológiami a učeniami, byť i takzvanými – učiteľmi cirkvi. Musíme čítať písma v jednoduchosti. Potom objavíme Boha, ktorý plače nad Jeruzalemom preto, lebo Jeruzalem odmietol spasenie. Objavíme Boha, ktorý skutočne miluje človeka až do takej krajnosti, že sa sám za neho obetuje. Nielen za nejakú skupinku ľudí, ale za ľudí všetkých, ktorí kedy budú žiť. Poznáš tohto Boha, alebo poznáš Boha svojich teológií a predstáv? Zakončime kalvinisticky. Boh hovorí:

Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem. Iz 46:10

Naozaj – Boh ustanovil svoj zámer a tento zámer sa plní. Ustanovil Kristov kríž, ako podmienku spásy skrze našu vieru a plní sa svet kresťanmi od počiatku až podnes. Kalvinista vidí v tomto verši prísneho Boha starej zmluvy, ale my vidíme Ježiša ktorý hovorí – ako môžete povedať, ukáž nám Boha Otca? Kto mňa vidí, Boha Otca vidí. Kto vidí láskavého Spasiteľa, Boha Otca vidí. Kto vidí ako Spasiteľ beží za stratenou ovečkou a berie si ju na plecia – Boha Otca vidí. Aký veľký je náš Boh! On všetko dekretívne nariadil a plní sa to podľa Jeho plánu.

No nie tak, že po svete chodia figúrky, ktoré sú natiahnuté kľúčikom a robia to, čo Boh od nich požaduje lež tak, že po svete chodia ľudia, stvorení na Boží obraz, ktorí majú vieru a túto vieru je potrebné naplniť Kristom. Veľa je úrody, málo žencov. Boží zámer sa splní presne tak, ako je Bohom naplánovaný a to vo veľkej žatve spasených ľudí. On nenaplánoval svet, kde iba pár ľudí bude zachránených. Skrze Jeho slovo, existuje nespočitateľný zástup Jeho detí, ktorí uverili z každého kmeňa a jazyka.

Kto uveril, je jeho ľudom. Ježiš tento svoj ľud vykúpil – všetkých tých, ktorí svoju vieru položili na správnu vec – vieru v Ježiša Krista, ktorý na kríži pre nich zomrel…

Amen…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár