Menu Zavrieť

Iba dokonalý človek ako Ježiš sa dostane do neba. Ste ako Ježiš? Musíte takí byť!

Lebo (Ježiš) jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú. Hebr 10:14

Čo ako prvé udrie do očí z tohto verša kresťanským farizejom a zákonníkom? No predsa slová – ktorí sa posväcujú. Musíme sa predsa posväcovať, zlepšovať si svoje životy. Pred smrťou budeme rovnakí ako Ježiš, takmer bez hriechu. Takto nejako? Absolútne nie!

Pozrite sa na životy kresťanov všeobecne. Keď sa obrátili, boli horliví, plní sily a nádeje. Pracovalimakali – na svojej spáse podľa vzoru cirkví dnešného veku. Ale postupne prišli do bodu kedy zistili, že nevládzu, potrebujú odpočinok. Ich viera sa stala vlažnou, priemernou. Chodili ďalej do zboru, spievali nábožné piesne, modlili sa, konali čo sa im povedalo, ale vo vnútri boli vyhorení.

Myslíte si že Pavol na tom bol inak? Prvé jeho listy sú plné horlivosti a odvahy. Napomína hriechy v zboroch, bije sa do tváre, pracuje svojimi rukami – nenecháva sa dotovať od miestnych cirkví. Pavol nadľudsky pracuje pre Ježiša, je vláčený po súdoch, kameňovaný, prenasledovaný, bitý, väznený. No on našťastie veľmi dobre vedel, že je spasený LEN z milosti. Napriek tomu sa pokúšal dosiahnuť vrchol, že by svoje telo napokon dokázal podrobiť pod Ducha, ako to zborom často hlásal. V liste Rimanom ale odhaľuje nemožnosť si podrobiť telo aby nehrešilo:

Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Rim 7:19-23

Pavol veľmi dobre vedel, že jedine viera v Krista je zárukou spásy, že my ľudia sme totálne neschopní sa zachrániť. Veď zákon nás tvrdo trestá, ak prekročíme čo i len jeden hriech, prekročili sme celý zákon:

Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Jak 2:10

Ak by Boh povolil normu zákona a povedal by nám, že budeme spasení v tom prípade, ak zákon dodržíme aspoň na 30%, 20%, či 10% – aj tak sme stratení a nedokážeme zákon naplniť. Ba čo horšie. Aj keby za Hospodinom išiel sám Abrahám a pýtal by sa Ho – ako sa pýtal na Sodomských – či nás Boh odsúdi ak by sme dodržali aspoň 1% zákona – Boh by povedal že nás neodsúdi ak to dokážeme – no my ani to 1% nie sme schopní zvládnuť! Tak sme na tom špatne. Preto Pavol k svojmu žalospevu neschopnosti dodáva:

Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja – ten istý – svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu. Rim 7:24-25

Pavol sa vzdal – kapituloval. Ak niečo vykonal dobrého pre Boha, vykonal to len vďaka Nemu. Ak sa má čím chváliť, tak len svojou slabosťou, svojimi pádmi a hriechmi:

Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. 2Kor 11:30

Takže milí kresťania, radšej nehľaďte na slovo – posvätenie a chválenie sa lepším životom. Pozrite sa na Izrael, ako miesto toho, aby tento národ rástol v poznaní Boha, bol z pokolenia na pokolenie lepším – stal sa pravý opak. Izrael bol čím ďalej tým horší, až napokon dal zabiť Boha na kríži. Vy sa nazdávate, že vaše posvätenie a rast viery sa zlepšuje? Ak sa niečo zlepšuje, je to práca Boha skrze vás, ale nie vaše námahy a skutky.

Vráťme sa teraz opäť späť k pilotnému veršu.

Lebo (Ježiš) jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú. Hebr 10:14

Nepozerajme sa na seba – ktorí sa posväcujú – ale na Ježiša, ktorý zdokonalil nás kresťanov svojou obetou. Jeho obetou sme dokonalí! Jeho obeťou sa posväcujeme, Jeho životom sa posväcujeme a nie svojim posväcovaním a snahou konať dobro! V tomto má väčšina cirkví tohto sveta chaos.

Prečo MUSÍ byť kresťan dokonalý? Pretože inak sa nedostane do neba. Ako má dosiahnuť dokonalosť? Dodržiavaním zákona, snahou nehrešiť, snahou konať dobro, byť milý k ľudom, dávať chudobným peniaze?! Vôbec nie. Každý kresťan by mal predsa vedieť, ako sa stane dokonalým a tým pádom spaseným. Pavol v liste Rimanom píše:

Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. Rim 3:21-24

Pavol vylučuje spasenie zo skutkov, z dodržiavania zákona, desatora. Už vieme prečo to zavrhuje. Lebo on sám by skončil v zatratení, ak by mal byť spasený zo svojho života, byť pre nás hrdinského človeka, pre Boha vysoko nedostatočného. My všetci sme zhrešili a zaslúžime si smrť. Pavol píše:

Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 2Kor 5:17

Ak je niekto v Kristovi. Opäť musíme dávať pozor, aby sme sem naťahali naše zapáchajúce skutky. Ja som v Kristovi lebo konám toto – bla, bla, bla. Omyl! Pavol totiž pokračuje v týchto veršoch, kde nás vedie preč od našich zásluh a nádejí, prechádzajúc ku Kristovi:

A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia, že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. 2Kor 5:18-19

Vidíme to jasne – nič o nás. Všetko mimo nás. Všetko je z Boha – zmierenie, odpustenie, nepočítanie hriechov.

Teraz sa môžeme vrátiť naspäť:

Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 2Kor 5:17

Starý človek niekam odišiel a prišiel človek nový. To musí byť hneď vidno, povedia farizeji! Figu drevenú! Zase hľadíme na seba miesto toho, aby sme hľadeli na Krista. Nášho starého Adama nahradil nový Adam – Ježiš. Ako? Skrze vieru! Uverili sme v kríž, očisťujúcu Kristovu krv, smrť Ježiša na kríži a Jeho zmŕtvychvstanie. Akonáhle sme uverili – Adam musel odísť zadným vchodom a prišiel Ježiš. Sme v Kristovi. Koľko to trvalo než sa tak stalo? Menej ako sekundu. To nebol proces – to bolo okamžité!

My sme boli predtým hriešni a nič hriešneho sa do neba nedostane. Ale aha? Aká zámena. Čo Pavol píše na konci tohto zamyslenia? Že Ježiš sa stal hriešnikom miesto mňa, aby som bol ja spravodlivý v Ňom? Ozajstná zámena:

Toho (Ježiša), ktorý nepoznal hriech, (Boh) urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. 2Kor 5:21

Už to začína mať jasné línie. Ja môžem ísť do neba vtedy, až keď budem dokonalý ako Ježiš. Ale to zo svojich skutkov a mizerného posväcovania nedokážem. No Boh mi ponúka zámenu, keď mi hovorí: Ježiš sa za teba stane hriešnikom a ty sa miesto Neho staneš spravodlivým. Hmm…

Tento Boží Syn Ježiš, sa stal obeťou za mňa. On vzal moje hriechy, za ktoré zomrel a ja som sa stal miesto Neho bezhriešnym. Ale koľko takéto niečo môže trvať? Čo ak si to Boh rozmyslí a povie, že mi moju bezhriešnosť odníma? Nemožné! Ježiš túto obetu totiž učinil iba jeden krát a viera v túto zástupnosť mi jedenkrát zabezpečila večnosť:

On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej Hebr 10:12

Ale naozaj mi Ježiš mohol vziať všetky moje hriechy? Minulé, prítomné a budúce? Presne tak. Ježiš vzal celý účet mojich hriechov. Tých vykonaných, aj tých budúcich. Boh Otec mu vystavil účtenku a povedal – tento hriešnik napáchal toľkoto zla a ešte toľkoto napácha, keďže Ja som mimo čas, vidím jeho život ako na dlani, viem koľko hriechov vykoná za celý svoj život. Zaplatíš to za neho Syn Môj? Ježiš vzal tento platobný úpis a pribil ho na kríž k odsúdeniu pod Boží hnev:

Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Kol 2:13-14

Ale čo ak fráza – všetky hriechy – sa vzťahuje len na hriechy minulé? Tak máš dva problémy! Za prvé – Ježiš už viackrát obetovaný nebude. Ak sú ti odpustené iba minulé hriechy, kto ti pokryje hriechy budúce? Druhý problém máš z časom. Obeta Ježiša Krista sa stala pred 2000 rokmi. Má táto obeta na teba dopad? Ak má, tak musí mať dopad v celku, že sú ti odpustené všetky hriechy, alebo žiadne. Táto obeta je hop, alebo trop – máš, alebo nemáš. Okrem toho ťa Boh v momente uverenia zapečatil svojim vlastným Duchom:

V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy – evanjelium o svojej spáse – a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy. Ef 1:13-14

Dáva to zmysel… Budem o tom premýšľať…

Ó nie milý človeče, toto nielenže dáva zmysel, toto je jediná možná cesta spásy. Musíš ísť do neba rovnaký ako Ježiš. Ako? Zámenou. Ježiš vezme tvoju špinu na seba, aby ti daroval svoju spravodlivosť.

Existuje jeden príbeh, kedy sa mladý princ nudil na kráľovskom dvore. No raz sa stalo, ako prechádzal kráľovstvom, že objavil svojho dvojníka, v chudobnej rodine. Ten vyzeral úplne rovnako ako on a tak dostal nápad. Princ s ním uzatvoril dohodu. Preobliekol sa do šiat tohto chudobného mládenca aby zistil, aké je to byť chudobným. Naopak – chudobný mládenec dostal nádherné šaty od princa a stal sa kráľovským synom. Tento príbeh je príbehom dočasným. Neskôr sa obaja vrátili k svojim životným rolám. Ježiš však urobil takúto istú zámenu – ale večnú.

On, krásny, čistý, nepoškvrnený baránok, si vzal moje špinavé šaty skutkov, moje hriechy, zločiny a previnenia.

Lebo sme všetci ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho. Iz 64:6

Na oplátku nás tento Syn Boží odel do šiat spravodlivosti, ktoré mal na sebe a my sme sa navždy a naveky stali Božími deťmi. Takže som – alebo nie som dokonalý? V Kristovi, Bohu mojom Spasiteľovi zaručene! Nie zo svojich odporných skutkov, ale z Boha.

Vy, ktorí toto čítate, dajte sa zachrániť ešte dnes. Prijmite vierou Ježiša, ktorý na Golgote za vás vydobyl víťazstvo. Boh nič od vás viac nechce, len jednoduchú detinskú vieru, v toto dokonalé a dokončené dielo Ježiša Krista. Dajte sa zachrániť, nemusíte zomrieť vo večnom zatratení…

Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto. Iz 45:22

Amen…

Zdieľaj článok

Pridaj komentár