Menu Zavrieť

Zachovanie svätých – kalvínska doktrína naháňajúca strach

Reformovaná teológia, alebo inak – kalvinistická teológia – je postavená na piatich bodoch, v skratke – TULIP. Týmito bodmi sa budeme postupne zaoberať a ukazovať, ako si ľudia ohýbajú písmo tak, aby im pasovalo do ich ľudskej teologickej štruktúry myslenia. Na druhej strane nemôžeme opovrhnúť všetkým, pretože niektoré myšlienky sú biblické. My nezastávame ani kalvinizmus, ani arminianizmus. Snažíme sa slovo vykladať jednoducho tak ako je a to vedie mimo komplikované teológie. Dnes sa pozrieme na doktrínu – zachovanie svätých.

Táto doktrína by mala byť potešujúca, ale ona nie je. Naopak naháňa veriacemu hrôzu. Fakticky by táto doktrína nebola zlá, v podstate sa dá s ňou súhlasiť, čo vyložíme nižšie. Ibaže pod týmto na oko potešujúcim nadpisom, sa ukrýva niečo desného.

Kalvinistická teológia totiž učí, že vytrvanie svätých sa dokazuje skutkami z viery! Inak povedané – vieru je potrebné potvrdiť životom. To ale znamená, že žiaden kalvinista si nemôže byť istý svojou spásou! Až na konci života môže – ale aj nemusí – zhodnotiť svoj beh viery a podľa toho si bude – alebo nebude – istý svojim spasením.

Aby sme to udali ešte na pravú mieru, kalvínisti učia, že tieto skutky daruje človeku Boh. To len pre poriadok, aby sme nevynechali žiadnu časť ich diela.

Ak dáte kalvinistovi otázku, či bude spasený, odpovie vám, že si je spasením istý, pretože si ho Boh vyvolil. Ale potom mu pripomeniete, že musí vytrvať do konca tým spôsobom, že svoju vieru musí dokazovať skutkami, musí milovať Boha tak, že sa zriekne sveta a nesmie hrešiť. A tu každý kalvinista zazmätkuje, ak sa pozrie na svoj biedny život! Potom nasleduje odvolávanie sa nato, že on je vyvolený a preto mu Boh pripraví skutky hodné vyvolenia, Ježiš ho predsa nepustí z ruky. Tu sa chce obhájiť milosťou a keď tak koná, robí správnu vec. Ale ak ho opäť vyzvete, aby dokázal vieru životom – znovu zneistie.

V USA robili prieskum kalvinistov, ako sú na tom v otázke zachovania svätých. Najprv dostali otázku, či sú si istí svojim spasením. Drvivá väčšina odpovedala kladne. Druhá otázka sa týkala ich dobrých skutkov, koľko toho robia pre cudzích ľudí, ako im ukladá evanjelium. Zámerne táto otázka nebola nasmerovaná na svoju rodinu alebo blízkych, pretože aj pohania sa starajú o svojich. Tu veľa z nich zneistelo a mnohí uznali, že veľa toho pre cudzích ľudí nerobia.

Tak prišla podotázka, či sú si skutočne istí spasením, keď nekonajú skutky z lásky k blížnemu? A nastal problém a veľké kajanie. Potom dostali ďalšiu otázku, ako sú na tom s hriechmi. Začalo to zostra a to hriechmi sexuálnymi. Či nesledujú erotické programy, či sú zbavení hriechu masturbácie, či urobili vyhlásenie ako Jób, že zo svojimi očami uzatvoril zmluvu:

Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? Jób 31:1

Otázka ohľadom sexu išla veľmi hlboko, až do sexuality v srdci. Či títo ľudia sa ani len nepozrú na peknú ženu, alebo ženy na muža, či nezahorí v ich srdci vášeň, pretože už tá sama o sebe je hriešna ako hovorí náš Pán:

Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Mt 5:27-28

Tu nastalo veľké ticho. Mnohí na túto otázku dali odpoveď, že nehrešia vonkajším spôsobom, ale že v srdci to niekedy vrie. No prakticky sa nenašiel nikto kto by prehlásil, že je úplne čistý čo sa týka sexuality. To bolo od týchto ľudí pekné, že sa priznali k tomuto hriechu. No následne boli vyzvaní, aby prehodnotili svoju vieru, pretože takáto viera nevyzerá ako viera spasiteľná. Tu dostali mnohí strach. Odvolávali sa nato, že hriechy vyznávajú ako to učí Ján vo svojich listoch. Takže sa opäť vracali k milosti.

Potom dostali podobné otázky ohľadom hnevu, závisti, klamstva, kradnutia software z internetu, filmov atď. Opäť klesli na duchu.

Ďalšia sada otázok bola ohľadom svetskosti. Koľko času trávia vo svete, pri TV, či hrajú počítačové a mobilné hry. Či sledujú politiku, šport, filmy. A zase prišiel pokles ich sebavedomia.

Posledná sada otázok bola ohľadom Boha. Koľko času trávia s Bohom, pretože písmo nás nabáda, aby sme s Bohom žili neprestajne. Máme sa neprestajne modliť:

Neprestajne sa modlite! 1Sol 5:17

Bolo im pripomenuté, že nemajú chodiť podľa tela a sveta, ale podľa Ducha. Ak človek žije podľa Ducha, bude živý, ak podľa tela, zomrie.

Lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. Rim 8:13

Otázka teda bola položená tak, že koľko času cez deň chodia v Duchu? To v sebe zahŕňa štúdium písma, modlitbu, rozjímanie, duchovný spev atď. Pavol napísal, že kresťan má neprestajne žiť s Bohom a takto prežívať svoj deň:

Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! Kol 3:16

A všetko čo kresťan koná, má byť na slávu Boha a čo neslúži na slávu Boha, toho sa má vzdať. Pavol ide až do takých drobností, že aj obyčajné veci, ako jedenie a pitie majú oslavovať Pána, nieto ešte ďalšie činnosti v našom živote:

Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu! 1Kor 10:31

Tento test kalvinistov príliš nepotešil a miesto zachovania vo viere skrze svoj život, ako to ich posledná doktrína učí, sa odvolávali na milosť. Boli usvedčení z mnohých hriechov, zo svetského života, z mizerného nasledovania Krista. No väčšinovo verili, že sa to bude v ich živote ohľadom posväcovania zlepšovať. Ale ak sa pozreli do minulosti, niektoré veci nielenže stáli a nehli sa dopredu, mnohé veci sa dokonca zhoršovali. Takže viera, že v budúcnosti to bude lepšie, bola veľmi chabá. Bola to iba svetská nádej, ktorá zahanbuje.

Táto doktrína je správna – nepochybne, ak stojí len a len na Bohu a Jeho milosti. Nesmie tam byť falošný podnadpis – spasiteľná viera. Pod týmto názvom sa totiž myslia skutky. Tak sa ľudia miesto spoliehania na Boha, začnú pozerať na seba. V podstate táto doktrína v podaní kalvinizmu je zrovnateľná s katolicizmom.

Aj katolíci sa veľmi snažia. Mnohí rovnako veria, že konaním dobrých skutkom a zásluh, potvrdzujú svoju vieru. Oni veria, že ak chodia na všetky predpísané omše, ak sa spovedajú, modlia, chodia na prijímanie, na pobožnosti, krížové cesty, púte – že tým potvrdzujú svoju lásku k Ježišovi.

Na rozdiel od kalvínov, neveria vo svoje spasenie. Toto je však úprimnejšie ako veriť vo svoje spasenie, ktoré stojí na dokázaní viery, teda na vrtkavých nohách. Aj katolíci aj kalvíni nevedia, či budú s istotou spasení, pretože v spáse figurujú skutky. Kalvíni prechádzajú neprestajne od skutkov k milosti a naopak. V milosti sa potešia a potom im hneď spadne hrebienok, akonáhle sa pozrú na svoj život. Katolíci sú na tom ešte horšie, pretože oni nesmú zomrieť bez milosti posväcujúcej – teda bez toho, že by boli vyspovedaní.

S doktrínou – zachovanie svätých – sa teda dá plne súhlasiť v tom prípade, že ak človek uveril v Krista a Jeho dielo na kríži, Boh túto vieru zachová BEZ PODMIENKY! No kalvínsky model obsahuje v sebe podmienku – vieru dokázanú skutkami, životom, minimom hriechov. Preto táto viera nie je istá a potešiteľná, ale desná a falošná.

Sám Kalvín sa údajne mesiac pred svojou smrťou, každý deň obracal ku krížu pretože mal strach o svoju spásu. Je ľahké učiť takúto doktrínu v čase svojej sily života. Horšie sa táto doktrína učí v čase tesne pred smrťou. Vtedy sa človek už nepozerá dopredu, že nejako sa zlepší, ale dozadu, kde uvidí svoje prešľapy, zlyhania a množstvá hriechov.

Kalvín ak sa pozeral dozadu, tak sa desil ako to bude v prípade heretika, ktorého dal popraviť. Prišli pochybnosti. Čo ak skončí v pekle a tento ním popravený heretik ho bude celú večnosť trápiť? Preto sa Kalvín na konci života držal pevne kríža.

A čo Spurgeon? Na smrteľnej posteli prehlásil, že všetky jeho spisy a kázne nie sú ničím, pretože iba kríž je zárukou spásy. V podstate akoby povedal, že doktríny ktoré učil, sú v konečnom dôsledku k ničomu, lebo len kríž má spasiteľnú moc. Obaja títo kresťanskí učitelia na konci života prehlásili, že skutky ich nijako nemôžu spasiť, že skutky nijako nedokazovali ich vieru, len kríž je mocou k spaseniu. Keď sa pozreli dozadu, videli tony a tony hriechov, nelásky k iným ľuďom, mrazivosť voči tým, ktorí odmietli evanjelium. Náš Pán nad takými plakal, títo vodcovia ich odsúdili a to až k skutočnej fyzickej smrti.

Ako to bude s nami, keď dnes ľahneme na smrteľnú postel? Budeme sa odvolávať na svoju vieru naplnenú skutkami? Alebo radšej skutky dáme nabok a utečieme ku krížu? Ak by sme sa totiž obzreli za našim kresťanským životom, nájdeme tam množstvo pochybení. Pavol pokladá najvyššie zo všetkého lásku. Keby lásku nemal, aj keby mal vieru ktorá prenesie vrchy, je iba prázdna nádoba, prázdny zvon bez srdca, ktoré vo vnútri zvona udiera o kraje, aby vydával zvuk.

Koľko lásky sme rozdali svojim blízkym, priateľom, ale hlavne nepriateľom? Pavol sa modlil, že by bol radšej zatratený a prekliaty len preto, aby Izrael ako celok prijal Krista!

Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela… Rim 9:3

Toto je láska nad lásku, aby sme my boli zavrhnutí, aby niekto iný došiel ku spaseniu. Konáme takto ako Pavol? Ak sa pozeráme dozadu a už nemáme nič pred sebou, všetko toto nám svedomie vyhodí na oči. Diabol príde a bude na nás žalovať na smrteľnej posteli skrze svedomie, až sa budeme desiť zatvoriť naposledy oči. Naše falošné ľudské doktríny a učenia spadnú ako domček z karát, keď do nich zafúka víchrica smrti.

Ako teda milý čitateľ môžeš byť zachovaný? Tak že veríš vo svoje vyvolenie? Neexistuje horšia doktrína, ako veriť, že je človek vyvolený a preto je spasený. Takto evanjelium nikde nestojí. Evanjelium stojí na viere v Krista a v Jeho kríž – bez našich zásluh. Písmo musíme citovať presne a nie sa pozerať skrze ľudské učenia na spásu.

Kalvínista hneď namietne, že máme skúmať svoju vieru. Je to tak, veď Pavol píše:

Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? Ak nie, znamená to, že ste sa presvedčili. 2Kor 13:5

Ibaže ich teológia tento verš zneužíva na skutky. Skúmanie vo viere je pre nich skúmaním sa v skutkoch, či sú v skutkoch osvedčení. Ale tento verš nehovorí o skutkoch, lež o viere v Krista a o kríži. Uhol pohľadu mení teológiu. Kalvínista sa na všetko pozerá skrze skutky, ako dôkaz viery. Naopak kresťan vo všetkom hľadá Božiu milosť. Pavol svoj život ukončil slovami:

Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. 2Tim 4:7

Pavol hovorí o dvoch veciach. Bojovať boj, je bojom skutkov. A máme čo Pavlovi závidieť, čo vykonal pre Krista a pre nás – pohanov. Celý jeho život bol oddanosťou Kristovi. Ale spasilo by ho toto? Keby napísal – dobrý boj som bojoval a na tom si zakladal, môže ho takáto viera zachrániť?

Aj na Pavla v tomto prípade platí to isté čo na Abraháma, nášho praotca viery. Sám Pavol o ňom napísal:

Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale NIE pred Bohom. Rim 4:2

Ani Abrahám, ani Pavol sa nemajú čím chváliť ohľadom spásy, ak nie iba Bohom. Preto Pavol svoj verš dopĺňa – vieru som zachoval!

Toto je zachovanie svätých – pravdivé zachovanie svätých – že nikdy neodpadnú od viery. Pavol nič nehovorí o skutkoch ako podmienke spásy, ale o viere. Zachovať vieru v kríž, ktorú aj malé dieťa pochopí, je skutočné vedenie Bohom v živote. A ako znie táto viera, ktorú Pavol zachoval? Znovu a znovu si to pripomínajme:

Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem. 1Kor 15:3-4

Ak jednoduché posolstvo. Ježiš zomrel miesto mňa, vzal moje hriechy na drevo kríža a bol vzkriesený na moje ospravedlnenie.

(Boh) vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie. Rim 4:24-25

Toto je jediná vec ktorá ťa spasí, ak takto veríš Toto je jediná doktrína zachovania svätých. Bez skutkov.

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

Toto je potešiteľná viera a upokojujúca. Viera, ktorú človek musí dokázať životom a skutkami, je viera desivá a neistá. A práve posledná doktrína kalvínov hovorí o tom, že pravá viera je viera dokázaná životom, skutkami, bezhriešnosťou a láskou. Ale ak sa každý kalvín pozrie do svojho života, uvidí tam neprestajné zlyhania v týchto veciach, čím jeho viera až taká dokázaná nie je. Pred ľuďmi divadielko zahrať vieme, ale keď sa oproti nám posadí Boh – ktorý vidí všetko, vrátane toho, o čom si myslíme že nie je hriešne a ono to hriešne je – sme v koncoch. Zostane nám bedákanie a objímanie kríža na ktorom zomiera miesto nás Kristus, pretože len tam je spása.

Prečo tento kríž neobjímať už dnes? V ňom je život, v Kristovi ktorý na kríži za nás zaplatil. Prečo učiť spásu zo skutkov, keď ide o falošnú doktrínu? Pavol napomínal veriacich a ich život, hrozil im aby konali skutky, dával ich na záhubu satanovi, aby ich duša bola spasená – no nikdy ich neučil dokázanie viery zo skutkov. Práve naopak:

A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha… (založenú) na viere. Flp 3:8-9

Nedajme sa zmámiť ľudskými výkladmi slova, ale ho berme tak, ako je napísané. Čím menej teológií a doktrín, tým spokojnejšia viera. Až z takejto spokojnej viery, ktorá je postavená len na Bohu a Kristovi, bude prichádzať jej ovocie.

Amen…

Zdieľaj článok

Related Posts

Pridaj komentár