Večera Pána je tichá kázeň o kríži

Večera Pána. Ranná cirkev keď sa stretla, prvé čo bolo, vytiahol sa chlieb, víno či mušt a lámal sa chlieb.

Deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom. Sk 2:46 (Porovnávaj s písmom)

Čo je vlastne večera Pána? Je to pripomienka Kristovej smrti na kríži za nás. Je to prvá kázeň, ktorá zaznieva bez slov, keď sa kresťania spolu stretnú. Keď sa ranní kresťania stretli dvaja či traja, lámali chlieb. Keď sa stretli s ďalšími kresťanmi, opäť lámali chlieb. Lámanie chleba a pitie vína, bolo vykonané vždy predtým, ako sa kresťania – Kristova cirkev kdekoľvek a kedykoľvek stretla.

Večera Pána je kázeň o kríži

Obsahom lámania chleba a pitia vína je pripomienka Golgoty. Je to základná spasiteľná kázeň o Kristovi a jeho kríži. (Klikni na odkazy)

Ježiš ide na kríž za naše hriechy, kde sú Bohom Otcom odsúdené na Jeho tele miesto nás. Pán Ježiš prelieva svoju drahocennú krv za nás, aby sme boli dokonale očistení od všetkých neprávostí a hriechov, keď následne zomiera za nás. Ale na tretí deň vstáva zmŕtvych na naše ospravedlnenie a potvrdenie svojej úlohy Mesiáša – Krista – Spasiteľa – Vykupiteľa.

Toto bola základná kázeň rannej cirkvi. Toto bola kázeň, bez ktorej cirkev ani nezačala spoločné slávenie. Pavol túto kázeň odhaľuje jednoduchými slovami:

Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, 1Kor 15:3-4

Večera Pána, tieto Pavlove slová má neustále pripomínať kresťanom v symboloch – vo víne a chlebe. Nepotrebuje k tomu žiaden výklad, nepotrebuje k tomu nejaké liturgické slová a obrady. Nepotrebuje k tomu ani Božie slovo, pretože v lámaní chleba a pití vína je všetko zahrnuté bez slov.

Nie je lámanie a pitie len materiálny úkon

Keď lámeme chlieb, myslíme na kruté umučenie Ježiša Krista, ktorý bol zlomený ako fyzicky, tak aj duševne, pretože pre naše hriechy bol na Neho vyliaty Boží hnev. A to nielen za jedného hriešnika, ale za všetkých ľudí. Keď lámeme chlieb, pripomíname si, že miesto nás Ježiš toľko musel trpieť, aby sme my mohli večne žiť. Toto je kázeň ktorá nepotrebuje slov.

Keď pijeme víno, myslíme na krv Ježiša Krista, ktorá nás dokonale očistila. Myslíme na paschu, kedy v Egypte anjel Zhubca zabíjal všetko prvorodené, ale ten kto mal na dverách krv nevinného baránka, toho Zhubca obišiel. A nová zmluva? Každý kto je zachránený Kristovou krvou, kto je ňou prikrytý – anjel Zhubca sa ho ani len nedotkne, ani smrť ani diabol. Je potrebné ešte niečo k večeri Pána viac hovoriť?

Je potrebné mať dlhú kázeň o poslednej večeri, dokazovať ju verš veršom, opakovať slová Pána ktoré vyslovil keď večeru ustanovil? Vôbec nie! Posledná večera hovorí sama za seba v symboloch – chlebe a víne.

Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. Lk 22:19

Na moju pamiatku toto čiňte, opakujte a opakujte do skončenia sveta. Opakujte si základnú kázeň o kríži nie slovami, ale lámaním chleba. Lebo Ježišovo telo sa za nás vydalo a Ježišova krv bola za nás preliata. Za nás hriešnikov. Ćo iného by sme si mali ako prvé pripomínať, ak sa stretneme ako kresťania, ako cirkev?

Čo je najdôležitejšie si pripomínať?

Je vari väčšia kázeň od tohto? Máme sa sýtiť eschatológiou, koncom sveta, vytrhnutím, arminiánskym či kalvínskym učením? Máme sa sýtiť predpisy, čo máme alebo nemáme konať bez toho, že by sme si najprv nepripomenuli svoje vykúpenie v Kristovi? Vari sú všetky kázne sveta, ktoré sa v zboroch a cirkách neprestajne kážu viac, ako Kristova obeta na kríži?

Tak prečo v cirkvách a zboroch sa ako prvé neslávi Posledná večera? Ako je to možné, že v niektorých zboroch sa vysluhuje večera Pána raz za mesiac, polrok, či dokonca raz za rok? To naozaj tak málo Ježiš pre nás urobil, že nie je hodné si to často pripomínať?

Ak len čas od času pristupujeme k večeri Pána, potom čas od času si pripomíname Ježišovo dielo na kríži za nás a spomienka na túto udalosť v nás bledne a slabne. Prečo sa ranná cirkev s radosťou stretla a ako prvé lámali chlieb a pili víno? Nie preto, lebo aj keby nemali bibliu, aj keby nemali žiadne evanjelium – čo aj nemali – kázeň o Kristovom kríži bola jediná kázeň, ktorá má moc človeka spasiť?! Prečo si túto kázeň neprestajne nepripomínať?

Aj nám na email prídu správy, že veľa hovoríme o Kristovom kríži, že by sme mali písať aj o tuhšom pokrme. Ale toto je centrum našej spásy, kríž je jadro evanjelia. To je potrebné neprestajne opakovať a sýtiť sa tým, aby naša viera naochabla. A my ľudia dobre vieme, ako rýchlo zabúdame. Vari v starom zákone nevyzýva Boh svoj národ, aby čítal verejne Mojžišov zákon a pripomínal si tak záchranu, ktorú im Boh v Egypte pripravil? Prečo to požaduje? Pretože ľudská myseľ je veľmi krátka!

Čo robiť v čase núdze?

Čo robiť v tomto čase núdze, keď zbory a cirkvi si prestali pripomínať, prečo sú vlastne kresťania spasení?! Jedinou výukou apoštolov ako to čítame v novej zmluve, je neprestajné hlásanie Krista, Toho Ukrižovaného. Ale to vôbec neznamená, že ak človek uverí, kríž má niekam hodiť za hlavu, lež naopak! To znamená, že si má človek túto kázeň ktorá ho spasila neprestajne pripomínať a to prostredníctvom poslednej večere. Ale zbory si túto kázeň pripomínať prestali.

Bol som v zbore, kde sa pripravovali celý mesiac na večeru Pána. Doniesli si tam jedlo, každý čo kto mal, ženy sa predbiehali v tom, čo dobré navarili a robilo sa Agapé – každý mohol ochutnať čokoľvek, čo bolo na stole. V prostriedku jedenia sa vzal chlieb a kalich, lámal sa chlieb a pilo víno. Tento zbor napodobňoval večeru Pána doslovne, ako sa píše v skutkoch. Ale čo urobili totálne zle? Že iba raz za mesiac – jeden úbohý raz za mesiac si pripomínali poslednú večeru! Urobili okolo toho veľa rozruchu keď sa stretli ohľadom príprav jedál, ale tu nejde o to, tu ide o Krista. Lepšie by im bolo, keby sa stretli a hneď ako prvé lámali chlieb bez veľkých jedál. Keď sa stretli na modlitebnom zápase, najprv mali lámať chlieb až potom sa modliť. Ale oni si iba raz za mesiac pripomínali kríž – aká úbohosť.

Častá ale špatne vyložená posledná večera

Vo veľkých cirkvách majú večeru Pána každý deň, za čo ich chválime. Ale to čo urobili z pripomienky Krista a Jeho kríža, je doslovne desné. Oni si musia lámanie chleba zaslúžiť! Hovoria im – musíš sa kajať, potom spovedať, potom dostaneš rozhrešenie, napokon musíš vykonať pokutu od kňaza. Nesmieš pritom zhrešiť medzi spovednicou a oltárom, kde sa údajne opäť Kristus obetuje, i keď On sa obetoval RAZ a NAVŽDY a DNES sedí na pravici Boha Otca. Ježiš už nikdy nezíde na oltár aby znovu trpel – krvavo či nekrvavo.

Kam sa to cirkev dostala? Je div, že ľudia nevedia ako budú spasení? Hovoria – som spasený lebo som sa pomodlil modlitbu spasenia, lebo som vpustil Ježiša do srdca, lebo som zodvihol ruky a povedal – Pane, som Tvoj. Vari toto kázal Pavol? Vari Pavol kázal takto evanjelium? Alebo hlásal Pavol Krista, ktorý zomrel pre naše hriechy, pretože sme všetci hriešni a potrebujeme nutne odpustenie? A keď bol kresťan pokrstený, lámal aj on chlieb, aby si kázeň o kríži neustále pripomínal.

Časté lámanie chleba v zbore či mimo zbor

Lámete aj vy chlieb a víno, keď sa ako kresťania stretnete? Alebo si hovoríte, toto spadá do kompetencie nejakej viditeľnej cirkvi alebo zboru? Vari vy sami nie ste živým kameňom cirkvi? Istotne že nemáme sa vyhýbať poslednej večeri v zbore kam chodíme. Máme sa z toho radovať, že sa konečne kresťania sýtia tým, čo im Pán kládol ako prvé na srdce – aby toto činili na pamiatku Jeho umučenia za nás.

Ale ak sa zbor nemá k tomu, aby vykonával pamiatku vždy keď sa stretnú kresťania spolu, vari je niečo na tom nebiblického, ak si pri stretnutí – len ako kresťania – najprv lámete chlieb? Veď tým kážete kázeň o kríži a Kristovi. Tým sa rozveselíte a potešíte, že ste si pripomenuli centrum a jadro spásy.

Dokonca mnohí kresťania keď sú sami, vezmú chlieb a lámu ho, pritom si pripomínajú centrum spásy – Ježiša umučeného pre nich, pre ich hriechy. Toto je to, čo satan nenávidí, keď sa pravda často káže, keď sa pravda často vysluhuje. Preto bude naliehať, aby ste zanechali tejto veci lebo vie, že toto je jediná spasiteľná kázeň na svete.

Aj keď je kresťan sám, osamotený a chce sa potešiť, vezme kúsok chleba a kvapku vína či muštu a pripomenie si kríž. Takáto kázeň bez slov, často mnohých kresťanov viac povzbudí ako dlhé kázne, na ktoré v okamžiku zabudnú. Toto je zároveň chvála a modlitba vďaky za Ježišovo dielo na kríži.

To čiňte na moju pamiatku! 1Kor 11:24b

Amen

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov