Otázka ľuďom, ktorí vyšli zo zboru – viete či ste spasení?

Dnes som vykonal skúšku viery u ľudí v kresťanskom zbore, ktorých som podrobil jednoduchej otázke: viete či ste spasení? Títo ľudia boli samozrejme zaskočení z tejto otázky. Odpoveď bola vyhýbavá. Mysleli si že sú, ale to vraj nevie nikto. Nie je to isté, mali by byť, ale ktovie. Tak nasledovala druhá otázka:

  • Ako je človek spasený? Odpoveď bola správna. Neboli sme u katolíkov, ktorí by tvrdili že mnohými skutkami. Tí ľudia povedali, že spasení sú z viery v Ježiša Krista.

Nasledovala tretia veľmi dôležitá otázka: Čo je obsahom viery v Ježiša Krista? Tu som im musel pomôcť, pretože nechápali plne otázke. Tak som sa ich opýtal, či stačí veriť, že Ježiš žil, je bol veľký človek atď. Vtedy im svitlo a preto odpovedali:

  • Aha. Čo je mojou vierou? No, verím v Ježiša Krista, pretože vidím čo v mojom živote koná. Prijal som ho do svojho srdca ako svojho Spasiteľa a verím, že ma napokon dovedie do neba.

Tu vidíme dosť značnú odchylku od viery, ktorú hlásali apoštoli. Tak som ich naviedol bližšie a povedal: viera zahrňuje kríž a nie naše prijatie Ježiša. Takže sa opravili:

  • Áno, verím že Ježiš zomrel na kríži a bol vzkriesený.

Opäť tam chýbala podstatná vec viery – zomrel pre naše hriechy. To ale nebol problém, pretože to potvrdili:

  • Áno – On zomrel na kríži pre naše hriechy. Konečne sme sa dopátrali k viere, čo to vlastne je. Tak som ich ešte navigoval či veria, že Ježiš zomrel za ich hriechy – nie len to všeobecné prehlásenie – zomrel za hriechy ľudí. Odpovedali krásne:
  • Verím, že Ježiš zomrel za moje hriechy. Tak som im iba zhrnul evanjelium o kríži, ktoré v podstate povedali, ale mali v tom chaos a zmätok. Preto som im povedal:
  • Viera v Ježiša Krista je jednoduchá. Pozrieš na kríž a vidíš Spasiteľa. Tam na kríži vzal tvoje hriechy na seba, Boh Otec tieto hriechy odsúdil na Jeho tele, on prelial svoje krv na očistenie všetkých tvojich hriechov, zomrel a na tretí deň bol vzkriesený na tvoje ospravedlnenie, na tvoju spásu.

V podstate v toto verili, prikyvovali že tomu rozumejú, že to tak je. Neodporovali evanjeliu, prakticky boli blízko. Tak som sa vrátil k prvej otázke:

  • Veríte že budete spasený? Odpoveď rovnaká – nevieme to presne. Tak som položil otázku inak – ak ste uverili v Ježiša, čo ešte musíte vykonať, aby ste napokon prišli do neba? A tu to z nich išlo – musíme byť pokrstení, vyznať sa z hriechov, oľutovať ich, žiť dobrým kresťanským životom. Padla odo mňa hneď otázka:
  • Takže ak toto všetko vykonáte, dobehli ste beh viery, ako píše Pavol vo svojom liste? Odpoveď bola pre nich jasná – presne tak! Nuž, musel som teda opäť vytiahnuť druhú otázku:
  • Čo je to viera a aký má obsah? Už to vedeli – veriť v Ježiša že zomrel za ich hriechy a na tretí deň bol vzkriesený. Woow. Posun k lepšiemu. K tomu som dodal, že táto viera je jediná vec, ktorá človeka spasí. Pretože Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby každý kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.

Plne súhlasili. Tak som sa ich opýtal – stačí táto viera, ktorá má náplň Kristov kríž ku spáse? Tento verš a ďalšie to jasne hovoria. Súhlasili. Tak znovu prvú otázku:

Čo musíte okrem viery ešte urobiť, aby ste boli spasení? Pochopili, že ak spomenú skutky, tak ich vrátim k prvej otázke o kríži. Premýšľali. Nevedeli. Pomohol som im – nič! K viere v Ježišov kríž nemôžete pridať vôbec nič! Je to dielo Boha, ktoré vykonal za nás. Našou jedinou vecou je len uveriť v toto dielo a bodka. Ak v toto dielo uveríme, sme spasení.

Ticho. Premýšľanie. Takže spätná otázka:

Čo musí človek urobiť, aby bol spasený? Veriť v dokonané dielo Krista na kríži. To už vedeli. A teraz k podstate – veríte, že ste spasení? Povedali:

  • Nuž, logicky by to tak malo byť. Ak som uveril v Krista, že za mňa zomrel na Golgote, že mi boli vymazané všetky hriechy a Boh ho vzkriesil na tretí deň zmŕtvych na moje ospravedlnenie, nemalo by sa k tejto viere nič pridať. Wooow. Konečne títo kresťania počuli evanjelium a aj ho prijali. Prišlo už len – malé ALE.

Ale čo skutky a naše posvätenie?

Odpoveď bola jasná. Nemôžete miešať spásu s posvätením. Ak ste uverili v Krista, ste spasení bez ohľadu na vaše skutky. Písmo predsa jasne píše, že spása je zdarma, bez skutkov, aby sa nikto nechválil. Nemáme sa teda chváliť svojimi skutkami, pretože žiadne ani nemáme. Všetko vykonal Ježiš na kríži. Posväcovanie je slobodný život v Kristovi, kedy si slobodne môžeme vybrať, ako ďalej kráčať kresťanským životom. Boh po nás chce, aby sme kráčali ako svetlo, ako Božie spasené deti. Prišla samozrejme otázka:

  • Ale čo takí, ktorí by uverili v Ježiša a Jeho kríž, no neposväcovali by sa? Odpoveď:
  • Takých začne posväcovať Boh a verte mi, že to nebude nič príjemné. Spásu nestratia, ale Boh ich bude švihať prútikom a Otcovsky vychovávať. Aj vy keď ste boli deti, mali ste sa dať napomenúť slovom otca alebo mamy. Ak ste tak urobili, otec a mama mali z vás radosť. Ak ste neposlúchali, prišli tvrdšie slová a napokon prút. Nestratili ste svoje synovstvo, ale ste robili rodičom hanbu.

Oni sa vás nevzdali, ale vás ako neposlušných museli tvrdo napomínať a trestať. Hovorí sa medzi ľuďmi, že takí rodičia veľa radosti zo svojich detí nemajú. Takto je to aj s kresťanmi. Ak poslúchajú Boha Otca, On má z nich radosť a môže im dávať aj väčšie a ťažšie úlohy. Ale ak žijú neprestajne v hriechu a nedajú si do poriadku život, spasenie síce nestratia, ale Boh Otec na nich bude tvrdo doliehať a v živote sa im nebudú mnohé karhania páčiť.

Ukázal som na svoje nedávny príbeh.

Môj malý dva a pol ročný syn má v aute sedačku, kde by mal byť podľa predpisov pripútaný. Kresťan má dodržiavať aj svetské zákony, ak ovšem nie sú proti písmu. Ja som bol tak lenivý, že na krátke trasy som malého do sedačky iba dal a nepripútal som ho. Veď ideme len kúsok a nie rýchlo – po meste. Prišlo varovanie. Prechádzal som križovatkou, sprava som nikoho nevidel a tak som pomaly vchádzal do križovatky. Náhle sa predo mnou sprava objavilo auto ako blesk z neba a ja som to ledva ubrzdil, boli to centimetre od nehody. Vôbec som to auto nevidel, odprisahal by som, že tam žiadne nebolo. Boh zodvihol prst aj nad takou maličkosťou, ako dodržiavanie predpisov cestnej premávky. Už malého v sedačke zapínam pásom. Keby som ďalej porušoval predpisy, mohol by som mať ďalšie problémy, aj nehodu a s tým kopec starostí.

Ukázal som ďalší príklad:

Pozrime sa na Jonáša, ktorý išiel presne na opačnú stranu, ako ho Boh poslal. Mal ísť do Ninive a on bol od Ninive vzdialený 1500 km a plavil sa ďalej a ďalej. Stratil Božiu priazeň alebo spásu? Vôbec nie. Je to prorok starej zmluvy a má jednu celú knihu v biblii. Ale Boh mal spôsob, ako ho donútiť do Ninive ísť. Prežil peklo v bruchu veľryby a tu sa konečne zobudil.

Po týchto slovách sa títo kresťania zamýšľali nad počutým. Len viera v Krista zachraňuje. Nie naše skutky. Tie idú ako slobodná voľba kresťana. Veď Pavol píše: všetko mi je dovolené, ale nie všetko buduje. S týmto pohľadom musíme čítať listy Pavla a nie ako to mnohí robia, že hľadajú v nich ako konať skutky, ktoré vedú ku spáse.

Napokon teda otázka – si spasený? – padla na úrodnú pôdu. Jeden z tých kresťanov sa usmieval a povedal, že podľa tohto by spasený mal byť – logicky to tak sedí, aj biblicky. Potom sa poopravil a prehlásil, že verí vo svoje spasenie. Prečo? Pretože nie je v ňom, ale v Kristovi.

Samozrejme boli medzi tým aj iné námietky ako napríklad – že spása je až príliš jednoduchá. Veru je. Veď Ježiš povedal:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Jn 3:14-15

Čo stačilo Izraelitovi na púšťi, aby bol zbavený jedu? Pozrieť na hada, ktorý bol na vysokej tyči a veriť, že len skrze tento pohľad bude zbavený jedu. A stalo sa! Tak aj kresťan. Čo má urobiť aby bol spasený? Pozrieť na kríž. Tam pozrieť na Ježiša, ako nám sníma hriechy, ako pre nás krvavo zomiera, ale hneď za tým je odvalený kameň hrobu, keď Ježiš vstáva zmŕtvych. Bodka. Toto je podmienka – jediná podmienka spásy – záchrany človeka.

Ale pozrime sa na seba, na svoje zbory, na svoje viery. Bijeme sa do pŕs za svoju vieru, ktorá nestojí na kríži, ktorá stojí na modlitbe spasenia, na ľudskom učení. Ktorá stojí na prijatí Ježiša do srdca, na našich knihách, teológoch, pastoroch a farároch. Viera ktorá stojí na učeniach, ktoré sú poskladané z biblie, pritom hovoria o niečom inom ako biblia samotná. Urážame sa ak nám niekto povie, že potrebujeme uveriť.

Urážame sa na pravde, urážame sa ak nám niekto povie, že máme špatnú vieru. My nechceme vieru jednoduchú, ale vieru zložitú, ktorej by ani Einstein nerozumel. Chceme obhajovať iné evanjeliá, ktoré produkujú naše zbory a cirkvi.

Aj títo kresťania boli blízko a predsa nemali správnu vieru. Mali ju zahádzanú špinou a nepotrebnosťami. Bol tam kdesi kríž, medzi ďalšími haraburdami a nánosmi svetských myšlienok. Diabol má rád takúto vieru zmätku. Stačilo u nich urobiť len inventúru. K viere si tiež pridávali skutky a preto žili v strachu o spásu.

Chváľme Pána za Jeho záchranu, ktorá je veľmi jednoduchá. Uveriť v Krista a jeho moc kríža.

Lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:2

Amen…