Rozdiel medzi spasením a konaním skutkov z viery

Neexistuje väčší zmätok ako ten, keď kresťania miešajú dohromady spasenie, posvätenie a učeníctvo. Zvlášť nasledovanie Ježiša Krista robí zmätok medzi kresťanmi. Veľmi veľa učení hovorí o dosiahnutí spásy tak, že budeme veľa pre Božie kráľovstvo pracovať. Ak sa nadrieš na zemi ako kôň, môžeš si byť istý svojou spásou. Toto ale nie je spasenie z viery, ale spasenie zo skutkov. Toto je katolicizmus. Poďme teda do tejto témy.

V prvom rade spasenie je zdarma, bez našich zásluh.

Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Ef 2:8-9

Toto je hlavný pilier našej viery a večnej istoty. Je to Boží dar, bez nášho pričinenia. Ak človek k tomuto daru pridá ako podmienku spásy čo i len jeden skutok, takáto viera je márna – to píše Pavol Galaťanom. Ak nám Boh dáva dar viery, znamená to že tento dar je zdarma. Ak kresťania tvrdia, že si musia tento dar odpracovať, mali prehodnotiť svoju vieru, pretože takáto viera ich nemôže spasiť.

Nás dar spásy nestál vôbec nič. Dostali sme ho nielen zdarma, ale aj nezaslúžene. Nemáme naň nárok ani právo. Ide o slobodné Božie rozhodnutie a Jeho lásku k ľuďom, že nám niečo takéto daroval. Boha však tento dar stál veľmi veľa – obetu svojho Syna Ježiša Krista. Kto by už bol tak hlúpy, že by k tejto obeti Boha, chcel pridať svoje mizerné skutky, ktoré sú len otrhaným rúchom?

Lebo sme všetci ako nečistý, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho. Iz 64:6a

Dnešné falošné evanjeliá hovoria o tom, že človek sa musí stať učeníkom aby bol spasený. Táto samotná myšlienka odporuje milosti a daru. Ak je niečo dar, je to dar okamžitý, keď človek uverí v Krista a jeho kríž, je z milosti, nemôže byť odpracovaný. Toto sú dve odlišné veci. Milosť je ľahká a slobodná, kdežto učeníctvo je nákladné. Už tu aj malý prvák musí vidieť rozpor, že nejde o jednu a tú istú vec.

Niečo čo je zdarma (milosť), nemôže byť drahým učeníctvom (skutky). Jedno vylučuje druhé. Ján v evanjeliu píše:

Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi Jn 8:30-31

Tento verš dnes ľudia miešajú. Tvrdia, že keď židia uverili, majú byť učeníkmi. Ale tam to tak nestojí. Pozrime sa čo Pán hovorí židom: mnohí uverili v neho (spása zdarma). Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi (skutky).

Je rozdiel medzi prijatím daru spasenia, ktorý je za každých okolností zdarma a učeníctvom, ktoré nesie skutky a veľké náklady. Nikdy tieto dve veci nemôžeme miešať. Všimnime si ďalšie verše:

Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu – jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň skúsi. Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu;  ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň. 1Kor 3:11-15

O čom sa tu hovorí? Nie je možné dať iný základ spasenia, ktorým je Ježiš Kristus. Len viera v Krista človeka dokáže spasiť a nič viac! Ale ten verš potom hovorí, že druhou vecou je pokladať na tento kameň, ktorým je Kristus svoje skutky – zlato, striebro, drahé kamene, drevo, slamu. Potom príde preverenie našich skutkov v ohni. Ak niekto bol mizerný kresťan, keď dával na Krista iba slamu, táto slama zhorí – ale on bude zachránený. Prečo? Pretože prijal Ježiša Krista, mal základ – mal spásu. Skutky sú nad týmto základným kameňom – slama, drevo, železo, striebro, zlato…

Ďalším príkladom je Ježišova reč:

Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Mt 6:19-20

Kresťan môže pracovať vo svojom živote dvojakým spôsobom – buď prácou pre nebeské kráľovstvo, kde dostane za to odmenu, alebo pre svet. Skutky pre svet však nemajú žiadnu hodnotu, rozpadnú sa na prach. Tu sa ale nehovorí o spáse, ako to mnohí pletú dohromady. Tu sa jedná o spaseného kresťana skrze kríž, ktorý má slobodnú voľbu, ako bude teraz nakladať zo svojich kresťanským životom. Pán Ježiš mu odporúča tento spôsob života. Tak učí aj Pavol, ak hovorí o dobrých skutkoch. Tu sa vôbec nejedná o spásu. Uveďme si jeden príklad, isté svedectvo, ktoré sa objavilo dávnejšie na internete:

Istý Angličan mal veľmi živý sen, ktorý mu poslal Boh. Bol veľmi mizerným kresťanom. Veril však veľmi pevne v Kristov kríž a preto bol spasený. Inak bol lenivý niečo konať pre Boha a pre ľudí. Ani do zboru sa mu príliš nechcelo chodiť, len čas od času tam zašiel. V tom sne zomrel! Anjel ho sprevádzal krajinou, kde mal večne žiť. Ukazoval mu veľké honosné domy. Ten človek prehlásil:

  • Tu by sa mi páčilo bývať, v takomto honosnom sídle. Anjel mu povedal:
  • Tu bývať nebudeš. A išli ďalej. Tam boli pekné domčeky so záhradkou. Ten človek prehlásil:
  • Tu by som si vedel predstaviť svoje bývanie. Anjel mu odpovedal:
  • Tu nebudeš bývať. Išli ďalej. Tam boli také malé domčeky. Ten človek prehlásil:
  • Aj v takomto útulnom domčeku by som si vedel predstaviť svoj život. Anjel mu zahlásil:
  • Ani v tomto domčeku nebudeš bývať. Pohli sa ďalej. Tam boli také ošarpané maringotky. Ten človek povedal:
  • Tu by som bývať nechcel. Anjel mu povedal:
  • Ani tu bývať nebudeš. Prešli o kúsok ďalej a tam boli štyri koly, na nich strecha, žiadne steny a jedna postel. Ten človek s odporom prehlásil:
  • Tak tu by som bývať určite nechcel! Anjel mu odpovedal:
  • Ani nebudeš. Napokon prišli k miestu, kde bol len jeden kôl, na ktorom bola malá strecha a nič viac. Anjel prehlásil:
  • Tu je tvoje bývanie!

Ten človek sa rozčúlil, že čo si to Anjel k nemu dovoľuje, ale Anjel mu odpovedal:

  • Tu v nebi staviame sídla a domy len z toho, čo nám sem ľudia zo zeme pošlú. Ak sem posielajú modlitby, obety pre Boha a blížnych, ak hovoria o Pánovi v evanjelizácii – to je pre nás materiál, z ktorého im staviame domy. Keď zomrú, nájdu si tu večný domov podľa svojich skutkov, ktoré boli stavebným kameňom.

Ten človek sa prebudil a pochopil, že pre Boha a blížneho veľa toho nerobí. Stal sa potom horlivým kresťanom.

I keď tento príbeh nie je pre nás smerodajný alebo záväzný, predsa hovorí o tom istom, čo povedal Pán Ježiš, aby sme si zhromažďovali poklady v nebi. V žiadnom prípade sa tu nejedná o spásu. Spása je postavená na Kristovi a ako píše Pavol – nie je možné stavať svoju spásu na nikom a ničom inom, okrem Krista. Učeníctvo je potom naše rozhodnutie, pracovať pre Pána, za čo nám Pán dá aj náležitú mzdu.

Ak miešame spasenie a skutky, musíme si vtlačiť Pavlov verš veľmi hlboko do srdca:

A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou. Rim 11:6

Ak chce byť niekto spasený, jedine milosťou skrze Krista a Jeho kríž. Ale ak by si niekto chcel k tomuto dokonanému dielu pridať svoje zásluhy, potom milosť stratil. Preto je tu tá radikálna výzva – buď veríš len z milosti a si spasený – alebo veríš na skutky a milosť nemáš.

Záverečná testovacia otázka, akú veľkú mieru farizejstva v sebe chováme: Ak by niekto uveril v Krista, ale by sa neodvrátil od hriechov, ani by nekonal skutky pre Boha, bude spasený?

Čím je človek väčší farizej, ktorý si zakladá na svojich zásluhách, tým tvrdšie odsúdi takéhoto človeka, ktorý nekoná skutky, dokonca hreší. Je to nezlučiteľné s ideálom kresťanstva. Je pravdou, že táto otázka je iba fikciou, teoretickou otázkou, pretože Boh koná v živote kresťanov. Mnohých hriechov sú zbavení a chcú zmeniť svoje životy, k tomu ich tlačí Duch ktorého dostali. Ale predsa – aká je správna biblická odpoveď na takúto otázku?

Áno – človek ktorý uveril, že Ježiš Kristus vzal jeho hriechy na drevo kríža, kde ich Boh odsúdil, keď zomrel za neho, vylial svoju svätú krv za neho, vstal zmŕtvych pre jeho ospravedlnenie – človek bude spasený len z tejto viery. Tak ako bol spasený Lotor na kríži.

Kresťan samozrejme má pracovať pre nebeské kráľovstvo, pre Pána a pre blížnych. Zvlášť má pracovať na ich spáse, teda hlásať evanjelium. Ale toto nie je podmienkou spásy, ako to mnohí miešajú, inak by už nešlo o milosť. Ako hovorí Pán Ježiš, práca pre nebeské kráľovstvo je zároveň prácou aj pre seba, kde si kresťan zhromažďuje nebeské dary. Ale ak kresťan pokladá len veľmi mizerné skutky, s hodnotou slamy, jeho dielo zhorí, ale on bude spasený – tak to písal Pavol, ako sme hore čítali.

Je prirodzene rozumné, robiť dobré skutky a bojovať s hriechom. Človek tak dostáva veľké milosti a požehnania už tu na zemi a to viditeľné aj pre pohanov. No len veľmi ťažko sa pracuje človeku pre niečo, o čom nevie či vôbec dosiahne. Ak človek nevie že je Božím spaseným dieťaťom, len veľmi ťažko môže pracovať pre čosi, čo nemusí získať. No utvrdiť sa vo viere a vo svoje spasenie, utvrdiť sa vo viere, že sme Božími deťmi, skutočnými deťmi Božieho kráľovstva už teraz, o čo ľahšie sa nám bude kráčať za Kristom a pracovať v Jeho službách?!

Hlavnou vecou tohto článku nebolo sa zaoberať posvätením, alebo nebodaj odvádzať ľudí od posväcovania. Podstatou tohto článku bolo urobiť hrubú čiaru medzi skutkami a spásou. Utíšiť prestrašené svedomia, ktoré sa jeden deň radujú zo spásy, ale na druhý deň ich nejaký farizej utlčie skutkami…