Žiješ pred veľkým piatkom, alebo po veľkonočnej nedeli?

Na tejto otázke stojí a padá tvoja spása. Ježiš na veľký piatok sa stáva tebou. Je Petrom, Pavlom, Evou, Máriou, Jánom, Ondrejom. V tebe predstupuje pred Boha Otca, s tvojimi hriechmi, rozťahuje odovzdane svoje ruky a necháva sa pribiť na kríž. Boh sa Ho pýta:

,,Ako sa voláš hriešnik?” A Ježiš odpovedá:
,,Som ….tu doplň svoje meno!” Ježiš v tvojom mene a s tvojimi hriechmi je zavesený úplne bezbranne na kríži a čaká rozsudok a smrť. Miesto teba, miesto mňa, miesto každého, kto v Neho verí. Pán Ježiš hovorí:

Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.

Svet stojí pred bránami kríža a krúti hlavou – taká hlúposť, že jeden človek zomrel za všetkých ľudí. Ako v niečo také môžu ľudia veriť?! Nemôžeme sa na nich hnevať, pretože sú to ľudia prirodzení, ktorí neprijali ešte Ducha a tým pádom sú im duchovné veci bláznovstvom:

Zvesť o krížiSlovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor 1:18

Musíme ich poľutovať a zvestovať im evanjelium, pretože aj z tohto veršu vidíme, že ak neprijímajú zvesť o kríži, hynú. Aj my sme takí boli. Stoja pred krížom so svojimi vlastnými hriechmi a mnohí z nich cez túto udalosť nikdy v živote neprejdú. Nezrodia sa do novej nedele, ale stoja v celom svojom živote v neprávostiach. Ježiš za nich nezomrel. Aké smutné svedectvo.

No inak tomu nie je ani s kresťanmi, ktorí chodia do kostolov a zborov, ktorí konajú veľké skutky pre cirkev, ale tiež len hľadia na kríž, bárs aj zbožne, ale neprijímajú skutočnosť, že Ježiš tam zomrel aj pre ich hriechy. Hľadia na kríž, vzdychajú nad Ježišovou bolesťou, potom si spomenú na svoje hriechy a utekajú do spovednice, aby im ich človek odpustil. Aký smutný príbeh. Byť tak blízko Ježiša, stáť pod krížom na veľký piatok, hľadieť ako Ježiš zomiera za hriechy ľudí, ale oni neveria že aj za ich hriechy. Oni veria, že hriechy im odpustí niekto iný.

A sú aj iní kresťania, ktorí tiež stoja pod krížom a vzdychajú, akí sú hriešnici, ale miesto odovzdania sa Ježišovi, aby ich na kríži zastúpil pred Bohom Otcom, zo všetkých svojich síl sa snažia hriechy odčiniť. Hovoria – pokánie nad hriechmi je nutné činiť. Ja tak činím neustále, vyznávam sa z hriechov a uznávam že som hriešnik. Ale ak si hriešnik, nepomôže ti tvoje vlastné úsilie, vyznávanie hriechov, ale zástupnosť Ježiša za teba. Vyznávať hriechy máš už ako Božie dieťa, ktoré sa Otcovi priznáva, že spadlo, že sa zašpinilo, že niečo vykonalo zle. Ale ak vyznávaš hriechy, ak sa ich snažíš zbaviť sám, posväcovať sa zo svojej sily, bojovať s hriechom so svojej sily, prehráš a upadneš na dno svojich síl.

Aký smútok máme mať nad týmito ľuďmi, ktorí sú bližšie kríža ako ktokoľvek iný, ale ešte neprijali zástupnosť Pána v plnosti. To vyžaduje odovzdať sa do rúk Ježiša a vyznať – nevládzem zo svojich síl nič konať! Som chorý a potrebujem lekára – Teba môj Pane. Z mojich síl som zlyhal, moje posvätenie je len nepodarená hra na kresťana, teraz viem, prečo moje ľudské sily nestačia pretože ty mi hovoríš:

Bezo mňa nič nemôžete činiť. Jn 15:5b

A tak stoja pred bránami kríža neveriaci a žiaľ tam stoja aj kresťania. Je tam zhromaždený veľký zástup ľudí. Niektorí opovrhujú touto milosťou, iní ju nevyužívajú. Všetci tam stoja so svojimi hriechmi, ktoré si chcú očistiť po ľudsky. Nepoznajú Božiu spravodlivosť, ktorá je len v Bohu, keď sa vzdajú seba a márnych pokusov sa spasiť a polepšovať zo svojej sily, keď všetko prenechajú Ježišovi.

Ale hľa, je tu aj iný zástup ľudí a to tí, ktorí veľkým piatkom prešli. Ešte nedávno postávali pred veľkým piatkom, pod Ježišovým krížom, premýšľajúc a modliac sa, ako prísť k odpusteniu hriechov. Napokon to vzdali, pretože videli svoju mizernosť a slabotu. Predstúpili pred Ukrižovaného a s prosebným hlasom ho oslovili, či by sa neujal ich prípadu. A Pán vzal ich hriechy na svojom tele, stal sa jedným z nich – Jozefom, Martinom, Patrikom, Danou, Ľubkou – stal sa ich bratom a sestrou, dal sa na ich úroveň a zvolal na Boha Otca:

Bože, Otče môj, beriem hriechy týchto úbožiakov na seba, potrestaj ma miesto nich, znič a rozdrv tieto hriechy svojim svätým hnevom na mojom tele, aby sa už nikdy nemuseli tieto úbohé duše triasť, pred zatratením a večnou smrťou.

A tí teraz stoja už nie pred veľkonočným piatkom, lež po veľkonočnej nedeli. Z ich hriechov, previnení a žalôb diabla, nezostalo vôbec nič. Už nehľadia na ukrižovaného a nebedákajú pod krížom, ako sa očistiť od hriechov, ale stoja slobodní v čase za veľkou nedeľou. Povstal tak nový človek, čistý a svätý. Narodilo sa nové dieťa, nový Boží dedič. Narodilo sa Božie dieťa, ktoré sa obracia na svojho nebeského Otca a túli sa v Jeho náručí. Z hriešneho špatného človeka veľkého piatku, nezostalo nič. Je tu svätý nový človek, nie je vidno na ňom ani len škvrnka hriechu.

Darmo diabol kričí, že v jeho tele je hromada hriechov, že človek nie je svätý. Keď Boh Otec žiada diabla, aby mu ukázal hriechy človeka ktorý bol na veľký piatok zachránený, diabol onemie. Všetky hriechy sú očistené Ježišovou svätou krvou a diabol je bezradný. Nič nemá v ruke.

Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 1Jn 1:7

Istotne že chodíme vo svetle, ako deti ktoré prešli veľkým piatkom, čím sme sa stali nositeľmi Ježišovho svetla. Tá temná a pochmúrna doba spred veľkého piatku je preč. Sme novým stvorením v Ježišovi Kristovi. Naše svedomia sa utíšili v Bohu a spoznali sme sladkosť Božej lásky a nežnosti.

A svet kričí a zúri keď hovorí spolu s diablom – aká lacná spása! Je potrebné množstvo skutkov a zásluh, aby si bol spasený. Veď počkaj na deň svojej smrti, či si sa nemýlil, keď sa budeš triasť strachom. Spása ale lacná nebola – veď hľaďte na Ježiša, koľko musel pre naše spasenie trpieť, aké bolesti a muky podstúpil a ako bol oddelený od milovaného Otca, keď sa ako hriešnik pred Neho postavil. Ako volá v žalosti a v plači – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil. Je sám, všetci ho opustili, nielen učeníci a tí ktorí Ho nasledovali, ale aj nebeský Otec.

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Iz 53:3

Kde stojíš milý človek? Neustále stojíš na veľký piatok pod krížom? Chodíš okolo kríža a potriasaš hlavou, že kto v takúto vec môže v dnešnej modernej dobe ešte veriť? Alebo si ochutnal kresťanstvo, si blízko a predsa ďaleko od pravdy? Uznávaš Ježišov kríž, ale si ho nevztiahol na seba? Plačeš nad Ježišom, ako plakali ženy keď Ježiš okolo nich prechádzal s krížom na pleci? Pán ti hovorí ako aj im – neplačte nado mnou, ale nad sebou a svojim synmi a dcérami. Lebo ak budete plakať v tento deň spásy a nedáte sa zachrániť mojim krížom, váš plač vám nebude nič platný.

Prejdi preto na druhú stranu kríža a tá je vo veľkonočnej nedeli. Prejdi krížom spolu s Pánom, ktorý vezme tvoje hriechy a dá ich Otcovi na zničenie a smrť. Počkaj tri dni v hrobe, kde spolu s Ježišom zomrieš, aby si sa v nedeľu vstal novým stvorením v Kristovi Ježišovi. Potom môžeš vyznať spolu s Pavlom:

Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! 1Kor 15:55-57

Prejdi úzkou cestou, cestou kríža do kráľovstva nebeského, pretože širokou cestou je všetko, čo nejde cez Krista a jeho kríž. Nestoj pred bránami večnosti s nárekom, že si hriešny, že sa snažíš očisťovať svoj hriech, že sa zo všetkých síl snažiš žiť spravodlivým životom, pretože tvoja spravodlivosť je len deravý ohyzdný šat. Prejdi veľkým piatkom k veľkej nedeli a tu sa postav ako taký, kto je novým stvorením, čistým, plným svetla a krásy.

Ježiš zomrel za hriechy celého sveta, teda ja za tvoje.

On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 1Jn 2:2

Pre každého človeka má Pán pripravený balíček spásy s jeho menom. Je potrebné si tento balíček len vybrať. Najdôležitejšou vecou na svete je naša večnosť. Naša existencia vo večnosti stojí a padá na Kristovom kríž. Nevšímať si kríž a opovrhovať ním, je ten najhorší výber. Ale rovnako zlým výberom je stáť pod krížom a ľutovať Spasiteľa, ktorý skutočne ťažko trpí. Ale to nestačí. Musíš si uvedomiť, že On je skutočne Spasiteľ, že má moc ťa zachrániť. Musíš zanechať všetky svoje snahy sa spasiť sám a celú spásu odovzdať Jemu. Tak sa zrodíš do novej nedele, kde už nebude hriech a smrť nad tebou vládnuť.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach