Keď sa človek chce spasiť sám

Adam s Evou upadli do hriechu. Veľmi dobre vedeli že vykonali zlo, preto ho idú kamuflovať. Zisťujú že sú nahí, že Boh odhalí čo sa stalo. Táto ich nahota ktorá nič nemá oblečené, je našim ľudský stavom pred Pánom. Táto nahota je predobrazom nemožnosti spásy svojimi skutkami. Nahota ukazuje na odkrytý hriech. Nič na sebe nemáme, aby sme sa pred Bohom dokázali obhájiť. Čo urobil Adam s Evou?

Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. Gn 3:7

Urobili si figové listy! Aké úchvatné, toto si istotne Boh nevšimne. Čo znamenajú tieto figové listy? Je to prízemná snaha spasiť sa svojimi skutkami. Zhrešili sme, upadli sme do nemilosti, ale my sa tvárime, že sa vlastne nič takého veľkého nestalo, veď svoju nahotu hriechu prekryjeme listami na šnúrke. Naozaj geniálne.

Na tomto sú postavené všetky náboženstvá. Všetky tie snahy, modlitby, bdenia, ceremónie, stavanie chrámov, veľké oslavy nie sú ničím iným, iba zahalením vlastnej nahoty – odkrytého hriechu, listami z figy. Či už tie listy budú namaľované, alebo inak okrášlené, stále je to iba spôsob, ako sa sám pred Boha postaviť zo svojou mizernou výbavou.

Ateizmus je na to ešte horšie. Ten sa pred Bohom skrýva. Skočí do kríkov a myslí si – nie je ma vidno. Som ukrytý v kríkoch, som nenápadný, ani ja nevidím cez spleť stromov a kríkov Boha a preto usudzujem – Boh nie je! Je divné, že žalmista hovorí – blázon si v srdci vraví – Boha niet?! Naozaj úchvatné vyriešenie hriechu.

Toto sú dve veľké tragédie padnutého človeka. Buď sa chce postaviť pred Boha s figovým listom svojho náboženstva, alebo sa ukryje pred Bohom do hlbokého porastu v lese, kde ho nie je vidno, odkiaľ kričí – Boh neexistuje.

Ako koná Boh?

Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. Gn 3:21

Odkiaľ vzal Boh kože na odev? Mohol si ich stvoriť, ako stvoril svet. No Boh rešpektuje svoje stvorenstvo a ak je to možné, nezasahuje do prírodných zákonov. Na tomto mieste sa zhodujú všetci vykladači písma od tých najstarších, že Boh zabil zvieratá, prelial ich krv, stiahol ich z kože a týmito kožami odial Adama a Evu. Aj za Adama Boh obetoval, aj za Evu. Ako znel Boží príkaz?

Ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. Gn 2:17

V deň kedy budeš z neho jesť, zomrieš. Tu sa vykladači rozchádzajú. Niektorí hovoria, že ide o duchovnú smrť. My sa skôr zamerajme na Krista, pretože tento príbeh je predobrazom kríža. Vezmime to doslovne. Adam a Eva mali zomrieť v deň, keď zjedli ovocie. Prečo nezomreli? Pretože bola za nich preliata krv. Nevinná krv zvierat! Adam a Eva potom zomreli oveľa neskôr, nezomreli v deň hriechu ako mali. Krv ich očistila od okamžitej smrti. Krv zabitých zvierat, ktoré sám Hospodin za nich obetoval, z ktorých im potom urobil odev.

Porovnajme si tieto dva spôsoby oblečenia. Človek zhrešil a mal zomrieť. Ale on si urobil list z figových listov, ktorým zakryl svoju nahotu, zakryl odhalený hriech. Tento figový list, je ľudský spôsob spasenia. Je to spasenie zo svojich skutkoch. Ak by Boh nechal Adama a Evu v stave figových listov, ak by nebol pre nich prelial krv zvierat – museli by na mieste zomrieť. Ich náboženstvo figových listov by im bolo k ničomu!

Dnes je svet plný falošných prorokov a duchovných učiteľov. Sú hriešni, sú pred Bohom nahí a ich svedomie to dobre vie. Mnohí z nich hriech dokonca popierajú a tvrdia – hriech neexistuje, všetko má svoju príčinu a odozvu. Ďalší hovoria o karme. Preto sa mi stalo toto, lebo som urobil čosi včera tamto. Zlá karma sa človeku vracia v zlých životných situáciách, rovnako ako dobrá karma, sa prejaví v dobrom živote a v šťastí.

Celé toto myslenie nie je však nič iného, iba zakrytie svojej nahoty konaním skutkov a obetovania svojho života náboženstvu. Koniec náboženstva a skutkov je smrť. Tak ako Adam a Eva mali zomrieť, tak zomrú všetci, ktorí zostali zaodení iba figovými listami. Okrem toho figové listy neriešia skutočné oblečenie, v prípade zimy, vetra či mrazu. Tieto listy sa rozpadnú rýchlejšie, ako zafúka prvý severný vietor.

A teraz sa pozrime na Boží plán oblečenia človeka. Bez účasti Adama a Evy, Boh obetuje zvieratá a prelieva ich krv. Nič po ľuďoch nežiada. Potom sťahuje z mŕtvych zvierat kože, ktoré vysuší a postrihá. Zavolá si nato oboch previnilcov. Strhne ich smiešne figové listy a zaodeje ich hrubým koženým odevom, ktorý poslúži za chladných nocí, zároveň tým maskuje ich mizernú nahotu. Boh všetko vykonal bez ich účasti.

Tu môžeme krásne vidieť rozdiel medzi náboženstvom postaveným na človeku a spásou postavenou na Bohu. Všetky náboženstvá sveta si vytvorili figové listy, ktorými sa chvália. Pekne si ich namaľovali, dali si na ne farebné šnúrky. Tieto náboženstvá však nielenže neobstoja pred zimou a mrazom, ktorý prichádza v ťažkých životných situáciách a upadnutí do hlbokých hriechov, oni nevyriešili základnú otázku večnosti. Na ich konci je smrť, večná nekonečná smrť.

Izaiáš hovorí, že ľudské skutky sú len špinavým ohyzdným rúchom. Deravým šatom, cez ktorý prefukuje a nedokáže skutočne zahriať.

Lebo sme všetci ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho. Iz 64:6

Ale Boh má plán. On nás zaodieva rúchom čistým, svetlým, ľahkým a teplým. To rúcho je nekonečne dokonalejšie ako rúcho Adama a Evy, ktoré bolo urobené len na čas. Toto rúcho je rúcho nebeské. Boh nás Ním odieva v tom momente, keď sme uverili v Ježiša, v Jeho kríž a preliatu krv za naše hriechy. Keď sme uverili jeho zmŕtvychvstaniu.

Tak ako Boh zabil zvieratá, ktorých krvou očistil hriech Adama a Evy, bol zabitý Baránok Boží, Ježiš Kristus, ktorý zahladil svojou krvou hriechy všetkých, ktorí uverili a uveria. Spomeňme si na svadbu, kde Pán volá najprv priateľov, ale tí sa vyhovárajú. Potom dá zavolať chorých, chudobných, neznámych, dobrých aj zlých. A tí prišli. Ale Pán ako sa tak prechádzal odrazu spozornel, že jeden svadobčan nemal na sebe svadobné rúcho. Opýtal sa ho:

Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. Mt 22:12

potom bol vyhodený zo svadby von. Kto bol týmto svadobčanom bez svadobného rúcha? Izrael bol národom, ktorý mal ako prvý prijať spásu a Spasiteľa. Izrael bol tým národom, ktorý sa vyhováral. Tak sa Boh nahneval a povolal ľudí zo všetkých jazykov a kmeňov celej zeme. Povolal pohanov – povolal nás. Mnohí z nich prišli, mnohí odmietli. Ale boli medzi nimi aj takí, ktorí síce prišli na svadbu, ale nie v rúchu svadobnom, ale v rúchu svojom. To sú tí čo boli vyhodení von!

V orientálnej dobe sa pozvanie na svadbu dialo tak, že sa dala pozvánka. S pozvánkou sa poslalo aj biele rúcho, ktoré sa prehadzovalo na vrchný šat. Teda my sa musíme pýtať, kde mal tento svadobčan prísť k svadobnému rúchu? On ho dostal spolu s pozvánkou. Taká bola vtedajšia tradícia.

Čo to znamená v tomto kontexte. Sú mnohí ľudia, ktorí prijali kresťanstvo. Boh im dáva spásu zdarma skrze svojho Syna. Prijatím tejto spásy získavajú biele svadobné rúchu. Ale mnohí z nich sú takí, ktorí toto svadobné rúcho nechajú doma a vezmú si vlastné rúcho skutkov. Pozerajú sa v zrkadle, že dobre v tom vyzerajú, ale nie pred Bohom. Boh im ukáže skutočné zrkadlo, ako ho vykresľuje Izaiáš – toto vaše rúcho je rúcho ohyzdné, odporné! Vyhoďte ich von s týmto šatom!

Spasenie je z viery, zdarma, pre zásluhy Ježiša, mimo zásluh človeka. Nebuďme hlúpi ako Adam s Evou, ktorí si chceli vystačiť so svojimi mizernými figovými listami. Nechajme sa odiať do hrubej kože ktorá zahreje, ktorú nám prihotovil bez našej účasti Hospodin. Prijmime spásu bez skutkov, len od Boha. Nespoliehajme sa na ľudských krajčírov, že nám ušijú skvelé šaty na Božiu svadbu. Všetky tie šaty budú pred Bohom iba odpadom. My len prijmime čisté svadobné rúcho a nič viac.

Nedajme sa oklamať náboženstvami, ktoré hlásajú spásu zo skutkov. Ktoré hlásajú spásu aj skrze iné náboženstvá, ako sú oni sami. Že je jedno, cez aké náboženstvo človek príde k Bohu. Len Božie rúcho, od Boha dané, skrze Kristov kríž a Kristovu preliatu krv, je rúchom svadobným a platným. Nebuďme ako hlúpi kresťania, ktorí sa nazdávajú, že ich vlastné skutky budú mať väčšiu cenu ako skutok Boha na kríži. Aká opovážlivosť. Nechajme sa zahaliť Kristovou spravodlivosťou, aby sme v Ňom boli odetí na deň svadobný a neboli vyhodení von do tmy.

Toho (Ježiša), ktorý nepoznal hriech, urobil (Boh) hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. 2Kor 5:21

Amen…