Jednoduchosť viery. Učiteľove hodinky a had na tyči

Jeden kazateľ hovoril údajne reálny príbeh o učiteľovi náboženstva. Stalo sa to v 19 storočí, kdesi medzi rokmi 1860-1880 v USA. Vtedy boli triedy usporiadané tak, že v jednej triede boli žiaci od prvého až do piateho ročníka. Učiteľ náboženstva mal hodinu, kde mal hovoriť o viere a jej jednoduchom prijatí. Vytiahol svoje vreckové hodinky. V tej dobe tieto hodinky boli vzácne, nosili ich len dospelí ľudia, určite nie deti. A tento učiteľ podal najstaršiemu žiakovi hodinky, aby ich podal ďalej. K tomu ale dodal.

,,Ktokoľvek si z vás hodinky nechá, budú jeho!”

Najstarší žiak si hodinky dlho prezeral, no napokon ich podal ďalšiemu. Ten ďalšiemu a ďalšiemu, až prišli k malému prváčikovi. Ten si hodinky nepozeral, ale šupol si ich do vrecka. Všetci zostali pozerať, čo sa bude diať. V triede bolo ticho ako v márnici. Učiteľ povedal:

,,Tie hodinky sú jeho! Veď som povedal, že kto si hodinky nechá, budú jeho!”

Prečo si starší žiaci nevzali hodinky? Čo im v hlavách prebiehalo? Istotne niečo takéto:

  • Nemôžem si ich vziať, určite to je nejaká skúška, nech si ich vezme niekto iný
  • Čo by si pomysleli doma rodičia, keby som ukázal hodinky doma. Istotne by som dostal bitku, že som ich ukradol
  • Mám rád nášho učiteľa a bolo by mi ľúto, keby som ho tak pripravil o hodinky. Z úcty k nemu, nemôžem túto ponuku prijať.
  • Čo by si o mne pomysleli spolužiaci, keby som si hodinky vzal?
  • Som príliš skromný nato, aby som si mohol takýto dar vziať. Prenechám ho inému

Keď sa žiaci prebrali zo šoku, hneď sa pýtali – ,,naozaj sú hodinky jeho?!”

Potom sami pre seba premýšľali a vyčítali si, že ich mohli mať, ale prepásli takúto príležitosť. Týmto učiteľ začal hodinu. Povedal:

,, Pán Ježiš nám dáva oveľa väčší dar ako nejaké hodinky. On nám dáva dar spasenia skrze svoj kríž. Odpúšťa nám na kríži hriechy, kde sú raz a navždy vymazané. Zomiera pre nás, ale Boh Otec ho kriesi zmŕtvych!”

,,Veríte tomu žiaci?!”

Údajne všetci v tej triede uverili, pretože poučenie na hodinkách im ukázalo, že falošná skromnosť sa nemusí vyplatiť. Stali sa dobrými kresťanmi do konca života.

Takto je to aj so spásou. Boh nám hovorí:

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Jn 3:16

Veríš, že ťa Boh tak miloval, že dal miesto teba svojho Syna? Ak v toto veríš, nikdy nezahynieš. Lebo písmo ťa ubezpečuje hneď ďalej takto:

Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. Jn 3:18

Prečo potom kresťania nemajú istotu spasenia, nemajú radosť z viery, keď je to tu tak jasne napísané? Prečo hľadajú cesty a spôsoby, ako to nejde? Ako to urobili tí žiaci, ktorí hľadali v myšlienkach odôvodnenie, prečo si nemôžu vziať hodinky učiteľa?! Je na tom niečo zložitého? Nie je viera náhodou veľmi jednoduchá záležitosť? Skutočne ju Boh ukryl do ťažkých teológií a pasáží v písme?

Pozrime sa na excelentnú kázeň nášho Pána Ježiša Krista. Keď za ním príde Nikodém, on mu spasenie prirovnáva k hadom, ktorí štípali Izraelitov na púšťi. Toto každý žid dokonale poznal. Pán hovorí:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka. Jn 3:14

Nikodém nemohol ešte chápať to, čo znamená povýšenie Ježiša, ale istotne si na to spomenul po ukrižovaní a zmŕtvychvstaní. To nebola nejaká metafora, to bolo doslovné! Skutočné povýšenie Ježiša na dreve kríža, do výšky, medzi nebo a zem. Presne ako bol povýšený medený had na vysokú palicu, aby ho Izraeliti vysoko videli. Len v rýchlosti pre tých, ktorí nevedia o čo išlo.

Židia reptali že im bolo lepšie v Egypte a Boh na nich poslal hady, aby ich štípali. A oni zomierali od týchto hadov a prosili Mojžiša, aby sa za nich u Boha modlil. Boh ho vypočul a povedal, aby Mojžiš postavil na vysokú palicu medeného hada. Každý kto sa s vierou na toho hada pozrel, bol zbavený hadieho jednu.

A Pán Ježiš tu hovorí, že každý kto sa z vierou pozrie na povýšeného Ježiša (na kríži), obsiahne večný život. Schválne ten Ježišov verš nebol hore celý, ale tu si ho pozrime aj s dokončením:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Jn 3:14-15 Aby každý veriaci mal v Ňom (v Kristovi) večný život.

Izraelitov štípali hady a len jeden jediný pohľad spôsobil, že im jed neuškodil a boli okamžite zdraví. Otázka teda stojí takto: Čo museli Izraeliti urobiť, aby boli zdraví? Odpoveď – zdvihnúť oči! Poviete si – ako málo. Iba zdvihli oči, uvideli vysoko vztýčeného hada na palici a boli v poriadku? Skoro – ešte museli uveriť, že ten had im vezme jed. Ale to bolo automatické, veď zomierali. Náboženský človek si povie – to je príliš jednoduché. Pozrieť s vierou na Kristov kríž a hotovo! To nemôže takto ľahko prebehnúť!? Ale je to tak! Pán Ježiš hovorí židom, že nech v Neho veria aspoň pre skutky ktoré koná v Izraeli:

Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Jn 14:11

Pán nerobí z viery ťažkú cestu, ale ponúka svetu jednoduchú detskú vieru. To teológie vieru komplikujú a zamlžujú, ale nie Boh. Je to až smiešne, keď sa chcú ľudia spasiť sami. Keď chcú spojiť vieru a skutky. Predstavme si tú absurditu. Izraelita sa má pozrieť na kríž a uveriť, že jediný pohľad ho zachráni od jedu. Je poštípaný na nohe a viditeľne cez žilu mu ide hore fialová čiara jedu, ktorá mieri hore do srdca. On sa síce pozrie na hada na tyči, ale prehlási – musím si aj sám nejako pomôcť, had na tyči mi pomôcť nemusí. Tým vylúčil záchranu skrze tohto hada na tyči! A začne si obväzovať nohu a sťahovať ju nejakou látkou, ako so zaškrcovadlom! Verí, že týmto spôsobom sa prúdenie jedu smerom nahor zastaví. Nie je to hlúpe? Nie je toto bláznivý prístup k viere? Keď stačí raz z vierou pozrieť na hada? Jedno pozdvihnutie očí, veď had je vysoko na tyči? Ako skončí takýto človek, ktorý odmietol vierou prijať pomoc Boha?

Toto je bieda kresťanskej viery. Miesto toho, aby človek pozrel s vierou na Krista na kríži, uveril, že sú mu na tom kríži sňaté hriechy, že toto je jediná cesta ku spáse – tento človek začne hľadať iný spôsob ako sa spasiť. Alebo začne hľadať verše v Písme, ktorý by mohli takejto viere odporovať. Len aby to nebolo také jednoduché. Ale ono to jednoduché je!

Potešme sa preto jednoduchou vierou, detskou vierou a pozrime si celú stať, ktorou Pán Ježiš dáva veľkú lekciu Nikodémovi, ale aj nám a všetkým ľuďom:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. Jn 3:14-18

Amen…