Menu Zavrieť

Otázky – Keď sa mladí kresťania bavia v zbore, sú spasení? O príšernej kázni Paula Washera mladým ľuďom.

Otázka a odpoveď. Istý pastor dal zbožnému mužovi takúto otázku. Sťažoval sa v nej na mladých ľudí a to takto:

V našom zbore sú mladí ľudia, ktorí kedysi tvrdili že sú spasení, tak sme ich pokrstili No dnes sa v cirkvi chichocú a zabávajú. Dokonca ich jeden brat počul, ako sa medzi sebou zhovárajú, že jednoducho nemajú radi tento zbor a nemôžu vystáť naše kázne. Tiež ich je vídať, ako navštevujú svetské filmy a zábavy. Zdá sa, že sme im nevenovali dostatočnú pozornosť, pretože sme boli oklamaní tým, že sú spasení, v skutočnosti sa znovu nenarodili. Čo by sme mali teraz robiť? Mali by sme sa nimi zaoberať, alebo ich nechať tak, či ich prepustiť?

Ľudia ktorí sa bavia

Kto má rád v zbore ľudí, ktorí sa zabávajú? Ktorí sa chichocú a dokonca tvrdia, že cirkev nemajú radi? Jeden známy kazateľ – Paul Washer, sa postavil pred stovky mladých ľudí a spustil im kázeň, kde väčšinu z nich poslal do pekla. (odkaz). Určite mnohí tú kázeň videli, pretože diabol ju veľmi spropagoval po celom svete. Je tak ľahké ľudí odsúdiť, odsúdiť krehké ľudské duše. Ešte horšie je to, ak tieto duše sú spasené, potrebujú pomoc, ale oni dostanú kázeň, kde sa veľmi vystrašia.

Paul Washer bol na svoju kázeň veľmi pyšný až tak, že natočil aj nejaké dodatky. Ak by on dostal túto otázku hore, jasne by poukázal na nespasených ľudí. My sa ale pozrime na Božieho zbožného muža, ktorý bol veľkým kazateľom a učiteľom. Nebudeme ho menovať, aby zlé srdcia nevyhľadávali proti nemu zlo. Pozrime sa na jeho odpoveď:

Odpoveď zbožného muža

Spasenie, znovuzrodenie je jedna vec. Naučiť sa žiť svätým životom je vec druhá. Dajte však veľký pozor! Neexistuje žiaden spôsob ako odsúdiť iného človeka, či sa znovuzrodil alebo nie! Ak títo mladí ľudia dôverovali raz v Krista, ak záviseli od jeho spasenia a pochopili Jeho kríž, my nemôžeme vedieť, či sú spasení alebo nie, to vie len Boh. Istotne že sú mnohí mladí ľudia, ktorí v kresťanstve hľadajú nejaký zážitok, pocit, či emócie. Kresťanstvo je pre nich dobrodružstvo. Tí by mohli žiť v omyle. Ale ak raz mladý človek obrátil svoje srdce k Spasiteľovi, uveril v Jeho kríž a v spasenie – je spasený raz a navždy!

Otázka je zle otočená. Starší zboru a tí, čo dlho chodia do cirkvi majú výhrady, keď vidia mladých ľudí sa baviť a vtipkovať. Je to pochopiteľné. Ale pozor na farizejstvo! Ak sa človek znovuzrodil to neznamená, že bude hneď žiť svätý životom! Pavol bol dlho v službe a predsa dobre vedel, že nežije sväto veď píše:

Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. Rim 7:21

K tomu dodáva: Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja – ten istý – svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu. Rim 7:25

Neprestajné pôsobenie hriechu v hriešnom tele

Každý človek ktorý sa znovu narodil, má v sebe starú prirodzenosť. Otázka je tá, či novým narodením získa človek nové telo. Znovuzrodením človek nezíska nové telo. Staré hriechy s ním idú ďalej. Poznám kresťanov, ktorí sa pokúšajú dlhé roky prestať fajčiť, no nezískali stále víťazstvo. Iní zase majú problém s hnevom, ďalší s hriechom obžerstva, ktorý je na kresťanovi viditeľný aj pred svetom.

Ďalší majú problém evanjelizovať okolie, iní majú mizerný modlitebný život a poslední nedôverujú Pánovi ohľadom financií. Keď počujú, že niekto dáva ešte starozákonné desiatky, ktoré už nie sú záväzne, na povrch vypláva ich lakomosť. Hneď kričia a odvolávajú sa na novú zmluvu nie preto, žeby chceli vyvrátiť desiatkový systém v terajšom čase ale preto, lebo sa to dotýka ich lakomosti, čím nedôverujú Pánovi ohľadom financií.

Takže stará prirodzenosť sa ťahá s ľuďmi ďalej. A preto dávajte veľký pozor, čo vám poviem.

Znovuzrodenie je neodvolateľné

Ak sa narodí dieťa, je narodené! O tom neexistuje debata a žiadna otázka. Žiaden rodič neočakáva, že novonarodené dieťa bude všetko vedieť o živote a bude hneď poslušné a vychované! Nové narodenie je jedna vec a výchova je vec druhá!

Tak isto aj nové narodenie kresťana je jedna vec a výchova kresťana je vec druhá! Tieto dve veci nikdy nemiešajte spolu!

Je to chyba starších kresťanov, že tieto novonarodené bábätká nevychovávajú s nežnosťou a láskou. Ako prvé je potrebné ich upevniť v Kristovi a Jeho spáse, v Jeho kríži. Ak uverili pevne v Kristov kríž, potom ich učíme prvé kroky – čítať bibliu, modliť sa za svoje potreby a túžby. V modlitbe sa odovzdať Bohu, zverovať sa Mu ako najlepšiemu priateľovi, rozprávať Otcovi nebeskému čo človeka trápi. Potom s nežnosťou ich učíme vidieť svoje hriechy a zlyhania, aby sa naučili ich vyznávať dobrému Bohu, aby mohli rásť v milosti. Učíme ich poznať ich stav pred Bohom Otcom, že sú Jeho dietky, dediči nebeského kráľovstva.

Batoľatá treba vychovávať

Je veľmi hlúpe očakávať, že novonarodené deti, budú hneď poslušné, budú sa vedieť modlil, vedieť uctievať Boha. Veď toto nevyžadujete od fyzických detí, prečo si myslíte, že duchovné deti sú iné? Sami padáte v mnohých hriechoch deň čo deň, sami nechodíte v plnej poslušnosti, prečo sa nazdávate, že tak budú chodiť duchovné nemluvňatá?

Táto otázka teda nemá byť smerovaná k tomu, či sú tieto deti obrátené alebo nie, nemáme hľadieť na ich zlyhania a prešľapy. My sa máme pozrieť najprv na seba, koľko sa o tieto nemluvňatá staráme! Výchova ide na vrub rodičov, v duchovnom svete na vrub – kazateľov, vychovávateľov, pastorov, starších zboru. Ak budú na dieťa kričať, často dostanú opak toho, čo chceli. Ak vezmú bibliu a budú ich ňou biť po hlave, dosiahnu darmo to, že tie deti prestanú chodiť do cirkvi.

Boh nás vychováva s láskou a aj my máme vychovávať nové duchovné deti s láskou a nehou. Tresty prídu až na konci.

Toľko tento Boží muž, na túto otázku kazateľa. Z inej jeho kázne sa dozvedáme toto:

Len Boh, nie človek v každom ohľade

Keď je človek spasený, nie je preto zachránený, že si to zaslúžil. Je to preto, lebo jednoducho nechal Boha, aby ho zachránil. Tak je to aj s posvätením. Ak sa posväcujete zo svojej sily, stávate sa farizejmi, ktorí sú hrdí na svoje skutky. Tak ako so spasením, musíte nakladať aj s posvätením. Nechajte jednoducho konať Boha vo vašom živote. Pretože ovocím Boha – Ducha Svätého – je láska, pokoj, radosť, nežnosť, dobrotivosť, zhovievavosť, vernosť. Nie je to vaše ovocie, ovocie vašej námahy, ale Božej vo vás.

Záver

Ak tohto Božieho muža prirovnáme k Paulovi Washerovi, tak Paul Washer vyjde z tohto pozorovania ako farizej, ktorý sa chváli svojimi skutkami. U neho by táto otázka vydržala byť nevyriešená iba pár sekúnd. Ako keď predstúpil pred novorodené deti a poslal ich do pekla, pretože chodia na diskotéky. Poslal ich do pekla, pretože majú nafarbené vlasy a krátke sukne. Istotne že to nie sú správne veci. Ale kazateľ musí deti najprv vychovať. Malé dieťa si oblečie hocičo. Niekedy behá nahé, inokedy v maminej nočnej košeli. Zato mu nebudeme sľubovať smrť!

Prečo táto kázeň má veľký úspech vo svete? Pretože kresťanský svet má mnoho farizejov a zákonníkov. Tí presne vedia, čo máte a nemáte konať, hneď striehnu, ak sa v niečom potknete. Tak sa mnohí kresťania chcú spasiť sami a preto používajú skutky na páčenie nebeskej brány, ktorá pevne odoláva.

Paul Washer a podobní

Paul Washer mal týmto ľuďom zvestovať kríž. Mal ich utvrdiť vo viere, ako hore spomínaný kazateľ. Mal ich povzbudiť k tomu, kým sú v Kristovi pred Bohom Otcom. On si vybral kazateľský štýl Pavla, ktorý karhá zbory, keď dlhoročných kresťanov napomína listami. Je pyšný sám na seba, že tvrdo hlása Božie slovo, po vzore mnohých prorokov, ktorí nešetrili Boží ľud. To sa stalo však až potom, ako k nim Boh vľúdne hovoril. Veď aj keď Pavol prišiel osobne do zborov, na ktoré sršal hromy – blesky – bol plný lásky a dobrotivosti.

A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 1Kor 2:3-5

Pavol ako láskavý a ustráchaný kazateľ

Pavol sa nehral na tvrdého a mocného. On bol prestrašený – tak píše o sebe. Pre neho je otázka spásy vždy na prvom mieste a to v Kristovi a len v Kristovi. Bol bojazlivý a slabý – ale hlásal v moci Ducha Svätého. Čo hlásal? Prečítajme si čo predchádza tomuto Pavlovmu veršu o slabosti:

Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:1-2

Vidíme ten rozdiel? Pavol hlása neprestajne kríž Kristov, v slabosti, prestrašenosti, v láske a nežnosti. A potom aj karhá, spasené deti, aby žili ako deti Boha.

A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. 1Kor 13:1

Sebeckí kazatelia často hovoria, že ich tvrdosť je podmienená láskou. Ale ľudia túto lásku nevidia. Vidia farizeja, ktorý má svoj zákonník, ktorým listuje a posudzuje. Otázka spásy u nich nebýva na prvom mieste. Hovoria: ber-neber, keď nechceš, si pre mňa nezaujímavý.

Pán Ježiš mal lásku, Pavol mal lásku, spomenutý kazateľ hore mal taktiež lásku. Láska veľa zmôže. Byť tvrdým až krutým nie je problém. Takí bývajú svetskí ľudia. Ale byť láskavý a súcitný, pritom pravdivý, ukazuje na veľkosť človeka.

Zdieľaj článok

Related Posts