Vykladaj písmo len cez Kristov kríž, inak budeš hlásať bludy

Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:1-2

Celé písmo, celé dejiny ľudstva, epicentrum celého ľudstva je Kristov kríž. Na kríži a len tam, sú odpustené ľuďom hriechy. Len skrze Kristov kríž ľudia dosahujú spásu. Len skrze kríž idú ľudia do neba. Len Ježiš Kristus a Jeho obeta na kríži, je jediná možná záchrana pre človeka.

Celé dejiny Izraela a ich neustálych zvieracích obetí, ukazuje na Kristov kríž. Ako je to možné, že človek tento kríž obchádza? Ako je to možne, že dnes hlásajú kazatelia bludy, kde Kristov kríž buď dajú na jednú úroveň so skutkami, alebo ho dajú niekam dozadu, alebo dokonca pod skutky?

Kristov kríž je archa zmluvy, novozákonná archa. Ak sa jej dotkneš, ak na ňu siahneš, vyšľahne Boží blesk a budeš mŕtvy! Kristov kríž nie je dogma, nie je to len doktrína, je to centrum celej Božej práce na ľudskej spáse, je vysoko nad všetkými ľudskými dogmami a doktrínami. Je to základný stavebný kameň našej spásy, je to uholný kameň, bez ktorého je všetko ostatné iba nezmyselnou fraškou.

Ako je to možné, že dnes ľudia kážu spásu skrze skutky? Ako je to možné, že ku Kristovmu krížu, ktorý je vysoko – prevysoko nad ľudským učením, pridávajú spásu so skutkov? Ako je to možné, že dnešné takzvané reformované zbory po celom svete učia, že vieru v Kristov kríž musí človek prehodnotiť, keď upadá do hriechov? Ako je to možné, že kazatelia neučia Kristov kríž, v ktorom je na 100% spása, ale učia opak – že človek môže spásu stratiť?! Ak toto hlásajú – nikdy Kristov kríž nepochopili, nikdy si neuvedomili ako urážajú Boha!

Ľudia ktorí si hovoria kresťania, počujú o Kristovom kríži len v rýchlosti, len mimochodom. Prídu do nejakého zboru, kde im len okrajom povedia o Kristovom kríži, alebo im o ňom nepovedia vôbec nič. Ale čo od nich budú chcieť je, aby hneď začali konať nadprirodzené skutky a mali veľké ovocie Ducha. Hovoria im, aby sa pomodlili modlitbu spasenia, aby prijali Ježiša do srdca, aby prišli dopredu, kde sa za nich budú modliť. Aké bludné kresťanstvo dnešného veku.

Další bludári vyžadujú od veriacich, aby bľabotali ako zvieratá nezmyselné slová, to vraj je dôkaz Ducha Svätého. Pritom ide o démonské pôsobenie, ktoré nemá nič s Kristom spoločné. Ďalší síce tvrdia, že sú spasení len skrze Krista, ale – ale – ale – hneď zatým je nejaké – ale. Majú mať skutky, dôkazy viery, ak padajú do hriechov, ich viera je údajne špatná – treba ju prehodnotiť.

Ďalší kazateľ chodí s Jakubom v ruke a hovorí – vidíš – viera sama ťa nespasí, musíš mať skutky a dôkazy. Prekliate kresťanstvo dnešného veku!

Kristov kríž je skala, ktorá sa nedá žiadnym ľudským slovom alebo ľudskou pochybnosťou znehodnotiť. Len tam je odpustenie a spasenie! Ak človek nepochopí čo znamená Kristov kríž potom hovorí – nemôžem mať istotu spasenia. Prečo? Lebo nikdy Kristov kríž neprijal do srdca, nevryl si ho do svojej duše, nevypálil so ho do svojho vnútra! Pozerá na seba, pozerá na skutky, pozerá na rôzne verše a ukazuje – vidíš – nemôžeš sa pozerať na písmo iba z jednej strany. Ale o Kristovom kríži a spáse skrze tento kríž, veľa toho nevie.

Aj keby som nemal bibliu, ale by som počul posolstvo o spáse skrze Krista a Jeho kríž – nepotrebujem nič viac! Nepotrebujem listy Pavla, Petra, Jakuba, Zjavenie Jána. Nezdá sa ti to? Pozri na Etiópskeho eunucha, ktorý si kúpil knihu Izaiáša. Nikto mu ju nevyložil a on nevedel čo znamená jej obsah. Ale Boh mu poslal apoštola Filipa. Eunuch mu čítal:

Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa. Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme. Sk 8:32-33

On nevedel o kom Izaiáš hovorí. Filip mu to ozrejmil:

Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. Sk 8:35

Filip mu vyložil kto je Ježiš a čo urobil na Golgotskom kríži, ako nám vzal hriechy, Boh ho vzkriesil a on vstúpil do neba, na pravicu Boha Otca. Na konci príde druhýkrát v sláve, súdiť svet.

Toto stačilo eunuchovi nato, aby bol spasený. Nemal bibliu, nemal listy apoštolov, nemal Zjavenie Jána. Napriek tomu v Etiópii vznikla cirkev. Keď o niekoľko desiatok rokov sa dozvedeli kresťania, že v Etiópii je cirkev, divili ako tam vznikla. Veď žiaden apoštol ani misionár v Etiópii nikdy nebol. Potom si spomenuli na skutky apoštolské, kde sa spomína Etiópsky eunuch. To on tam založil cirkev.

Nemal bibliu, nemal tony výkladov a objasnení veršov, ale uveril v to podstatné a najdôležitejšie – v Kristov kríž a Boh konal v jeho života.

Dnes sa cirkev stará o to, či tisícročné kráľovstvo je dnes, alebo bude v budúcnosti, či bude trvať presne tisíc rokov na sekundu, alebo či to je iba prirovnanie. Dnes sa kresťania starajú o to, ako príde vytrhnutie, v ktorom čase, či pred súžením, po súžení, počas súženia a kedy vlastne samotné súženie nastane. Kresťania sa zaoberajú vecami, ktoré nie sú ku spáse potrebné. Miesto toho aby bdeli, ich zaujímajú veci mimo Kristov kríž a ich vlastné skutky a výkony.

Kristov kríž kresťania dnes vidia iba z rýchliku, nikto im ho nevykladá, ako to robil Pavol. Len im je mimochodom povedané, že Kristov kríž ti zmaže hriechy a teraz už ako nový človek v Kristovi, musíš chodiť v novote Ducha. Hneď ako im len smietku o Kristovom kríži povedia, zavalia ich balvanom skutkov a výkonov. A títo úbohí kresťania sa najprv radujú, potom prídu pokúšania, pády do hriechov a oni nevedia ako bojovať. Skúšajú ľudské metódy a postupy. Sú ako buddhistickí askéti. Nie darmo východná cirkev prebrala od buddhistov asketizmus, ktorý obliekla do kresťanského šatu, čím sa chcela spasiť sama, svojimi skutkami. A tento kláštorný život sa preniesol aj na západ.

Ale ako sa zdá, protestanti za týmto kresťanstvom skutkov – ktoré ani kresťanstvom vlastne nie je – vôbec nezaostávajú. Neustále sa objavujú po celom internete zvučné mená kazateľov, ktorí apelujú na ustráchané ľudské duše, keď ich zavaľujú posvätením tak ťažkým, že ho sami nevládzu niesť, pritom o Kristovom kríži je sotva čo od nich slýchať.

Ani nemôžu o tom veľa hovoriť, pretože ich systém skutkov by sa im rýchlo rozpadol. Spasenie je len z viery, bez skutkov, aby sa nikto nechválil. Ale oni k tejto pravde, ktorá bola vykonaná na Kristovom kríži, primiešavajú zlé učenia, keď veriacich učia, že vieru je potrebné dokázať tak, ako píše Jakub vo svojom liste.

Vďaka Bohu za Pavla a ďalších kazateľov, ktorí sa upli len a výhradne ku Kristovmu krížu a pochopili túto hlbokú kázeň, ktorá sa sotva kde vykladá. Ktorí pochopili, že spása je len skrze Krista a nijako inak. Aj keby kresťan ktorý uveril upadol do príšerných hriechov, Boh sa o neho postará a vyvedie ho von z Egypta.

Skutočne zbožní kazatelia vždy hlásali Krista Toho ukrižovaného. Málokedy mali kázeň bez Neho. A keď hlásali Krista, tak zároveň aj spásu skrze Neho a tým pádom istotu spasenia. V podstate ranná cirkev nepoznala pojem istota spasenia. Načo? Kto skutočne uveril v Kristov kríž bol vyučený v tom, že je Božím dieťaťom, kňazom, dedičom nebeského kráľovstva. Ale akonáhle sa pridali ku Kristovmu krížu skutky, táto istota veriacich sa vytratila a prestala sa v cirkvi hlásať.

Pridať niečo ku Kristovmu krížu, je rúhanie, znesväcovanie Boha, nevera Bohu, odobratie z Božej slávy a pridanie si svojej slávy a svojim zásluhám. Kristov kríž je skala, kameň, najvyššia pravda, najvyššia nedotknuteľná doktrína, archa zmluvy, ktorá nesmie a nemôže byť napadnutá, alebo kdesi zastrčená.

Ak chce človek vyložiť písma, musí ich vyložiť v súlade s touto najvyššou pravdou, že iba skrze Ježiša sme spasení a nijako inak. Ak sa dostaneš k Jakubovi, ktorý naznačuje o spasení skrze Krista, ale aj skrze skutky – ak to nevieš vyložiť tak, že LEN Kristov kríž zachraňuje a nie naše skutky – radšej to nevykladaj! Vyložíš to špatne tak, ako to väčšina dnešného kresťanstva vykladá. Ak sa stretneš s akýmkoľvek veršom, ktorý by na prvý pohľad naznačoval, že k viere je niečo potrebné pridať, že ak nebudeš konať určité skutky, nepôjdeš do neba – vždy musíš nad tieto verše položiť najvyššiu pravdu – Kristov kríž. Len v tomto kríži je istota spasenia, kde ti Boh vzal v Synovi hriechy a si navždy ospravedlnený.

Ak totiž začneš vykladať, že je nutné ku spáse posvätenie (ktoré mimochodom Boh spôsobuje ešte pred obrátením), že je potrebné overiť vieru skutkami, že je nutné nehrešiť aby si bol spasený – Kristov kríž si dal nabok a prišlo choré ľudské učenie, ktoré ťa nielenže nespasí, ale sa staneš aj falošným vykladačom a privedieš ďalších ľudí k nešťastnej viere. Takej istej nešťastnej viere, akú sám žiješ, pritom si myslíš, že si v poriadku.

Ak nevieš vyložiť verše tak, že Kristov kríž a neotrasiteľní spása v ňom, neladí s daným slovom v písme, radšej to nevykladaj. Nerozumieš písmam. Nikto nerozumie plne písmam!!!

Dnešní kazatelia sa tvária že majú patent na rozum, keď verš po verši vykladajú písmo. Pritom mu plne nerozumejú tak, ako mu plne nikto nemôže rozumieť. No to, čo je zjavné, čo by vykladať mali – spásu skrze Kristov kríž, to obchádzajú. Hovoria o tom iba letmo. Nezahorelo ich srdce pre túto najvyššiu pravdu, pretože to znamená prijať hotové Božie posolstvo a bodka!

Celé písmo ukazuje na Krista. Celé písmo ukazuje na Kristov kríž, skrze milióny zvieracích obetí ukazuje na Jeho preliatu krv, ktorá ako jediná má moc očistiť hriechy. Žiadne naše skutky, žiadne posvätenie túto moc nemá.

Pavol vykladal pohanom Kristov kríž trpezlivo a jasne, pokiaľ sa v ňom úplne nezakotvili. Až keď boli zakotvení v tom, že sú deťmi Božími, i keď na tom nemajú žiadnu svoju zásluhu ale zásluhu Božiu, potom im hovoril o posväcovaní a kráčaní v odeve Božieho dieťaťa. Ale aj s tým počítal, ako to videl sám na sebe, že títo nedokonalí ľudia budú padať v hriechoch naďalej.

Mnohí dnešní kresťania nikdy kríž neprijali v plnosti, no hneď sa vrhli na posväcovanie. To je potom vykonávané iba v moci svojej sily a nie v moci Boha.

Veľa kresťanov bolo na počiatku horlivých a mocných, ale potom na nich začalo platiť slovo Božie ktoré hovorí, že síce jeden démon od nich odišiel, ale sa vrátil s ďalšími démonmi, ešte horšími ako bol on sám. A tak po mnohých rokoch, títo kresťania nielenže neposväcujú svoje životy, oni sa vracajú nazad do sveta.

Všetko je to preto, lebo Kristov kríž nebol zabodnutý do ich srdca, nikto im nepovedal o tom, že v kríži je istota a spása. Nikto im nepovedal, aby nehľadeli na seba a svoje skutky, ale neustále pozerali na Krista. Človek sám od seba nemôže totiž konať dobré veci milé Bohu, pokiaľ sám Boh v ňom nezačne pôsobiť. Preto ovocie Ducha je láska atď. Nie je to ovocie človeka, ale ovocie Boha – Ducha.

Až keď človek uverí v Krista a Jeho kríž, ak sa poteší spásou, ak sa poteší z Božieho výkonu a nie zo svojho, až potom sa začne tešiť jeho duša a Boh bude v ňom pracovať, pretože sa prestane spoliehať na svoje skutky, na svoju svätosť, miesto toho bude pozerať na Krista.

Človek sa musí naučiť prijať Kristov kríž, kde sám Ježiš je zdrojom živej vody. Človek sa musí ubezpečiť v tejto pravde, že je skutočne raz a navždy spasený! Bez toho že by hľadel na seba. Pokiaľ človek neuverí vo svoje spasenie, ktoré je mimo neho, ktoré je v kríži – neustále bude hľadať nové učenia, lepšie zbory, kazateľov, svätcov, cirkvi, systémy ako sa modliť, ako vzdávať Bohu chválu atď. Neustále bude hľadajúci, pretože to podstatné – Kristov kríž prehliadol, alebo ho iba letmo preletel.

Ak uveríš v Krista a Jeho kríž, ak uveríš vo svoje spasenie ktoré je len v Bohu, písmo sa ti začne otvárať inak, ako sa dnes vykladá vo farizejských šablónach skutkov. Až toto bude tvoje skutočné obrátenie a znovuzrodenie, keď skutočne bez jedného zaváhania uveríš vo svoju spásu, ktorá je mimo teba. Touto pravdou sa potom budeš potešovať, radovať a chváliť Boha. Farizeji sa väčšinou neradujú. Všetko síce vedia, na všetko majú odpoveď, ale v ich srdci nie je žiadne potešenie z viery a záchrany. Všetko vykonali ako mali – dali sa pokrstiť ponorením, chodia do zboru, spievajú chvály, modlia sa modlitby. Bez radosti.

Pre teba bude lepšie, keď sa budeš potešovať najprv len z kríža a žiť z tejto viery bez ohľadu nato, že nebudeš chápať mnohým veršom písma. Ale to hlavné, ktoré nám ľuďom Boh zjavil – kríž, si pochopil, a to je dar Boží.

Farizeji a falošní vykladači ti budú hovoriť, že musíš mať zásluhy a skutky. Ale ty už budeš v pravde kríža utvrdený a tieto kázne budú len ako hlasy nešťastníkov, za ktorých je dobré sa modliť. Pavol ich karhá aj v tomto čase keď im hovorí:

Ó, nerozumní! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Gal 3:1

Pavol kresťanom do podrobnosti vyložil spasenie len a len zo zásluh Krista, bez skutkov. Nedával im k tomu žiadne iné inštrukcie, žiadne nové kázne. Len v tejto pravde sa mali ukotviť. Ale oni si začali nahovárať, že samotná spása musí vykázať skutky, musí byť skutkami potvrdená. Pavol ich nato hneď karhá:

Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? Gal 3:2-3

Začať Duchom znamená – vždy v každom ohľade sa spoliehať na svoju spásu skrze Krista a Jeho kríž. Tam začína práca Ducha, keď seba zamietneme a dáme priestor Bohu. Keď svoje skutky spoznáme ako nedostatočné a necháme konať Boha. Ale ak začneme svoje skutky pridávať ku Kristovi, Duch od nás odíde a sme sami. Staneme sa farizejmi.

Ak človek, ktorý tvrdí, že nehreší, zachováva zákon, žije usporiadane, poslúcha Boha, ale v pravde to nerobí na plných 100%, je pod prekliatím. Ak na 100% nedodržuje zákon, ak na 100% nežije bez hriechu, Pavol mu hovorí, že je pod zlorečenstvom Boha:

Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Gal 3:10

Ak na 100% nezotrváva vo svojom posväcovaní, ale padá čo i len občas v hriechoch – je pod zlorečenstvom.

Ale ty milý kresťan sa stráň takýchto falošných učiteľov a ich bludov. Ty sa postav mimo ich trenice. Veď si bol vykúpený Ježišom Kristom a bodka. Oni ako démoni budú k tebe chodiť, že to nie je také jednoznačné, že musíš konať to alebo tamto.

Spomeň si na Eunucha, ktorý nemal bibliu, nemal listy apoštolov, dokonca ani evanjeliá – ale poznal Krista a Jeho kríž, na ktorom mu boli raz a navždy odpustené hriechy. To stačilo nielen k jeho spáse, ale aj k založeniu zboru v Etiópii. Buď mimo tieto falošné učenia a potešuj sa Kristom. On ti dá všetko ostatné…

Amen…