Šesť slobôd ktoré máme v Kristovi. Tieto pravdy musíš vedieť a povzbudiť sa nimi.

Ak si uveril v Krista, týchto šesť právd ti bude sladkým medom. Budeš sa sýtiť nimi každý deň. Ale ak veríš v Krista pod tlakom cirkvi a jej učenia, alebo pod tlakom teológie a ľudského učenia, týchto šesť právd ťa môže prekvapiť, ba aj nahnevať. Pritom sú tak jednoduché. Istota tvojho spasenia nezáleží na tebe, ale na Bohu. Ak si správne uveril podľa písiem, už nikdy nebudeš balancovať a pochybovať.

Prvá sloboda – si oslobodený navždy od hriechu!

Väčšina kresťanov sa tu zasekne a povie – ale to nie je až také jednoduché, je množstvo veršov za aj proti. Problém človeka s takýmto zmýšľaním je to, že spásu stavia na sebe a nie na Bohu. Aj keď bude tvrdiť – len z viery – nebude to úprimné vyznanie poďme do písma:

A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. Rim 8:1

Už nie je odsúdenie pre tých, ktorí sú v Kristovi. Ale tu niekto povie – to je síce pravda – ALE! Pozor na toto ale, pretože teraz príde oponovanie. Tento človek síce bude tvrdiť že spasenie je len z viery, ale teraz na radu prídu skutky, kresťanský život, ovocie Ducha, dokázanie viery. Takéto dokázanie viery skutkami nie je nič iné, iba spasenie zo skutkov, zaobalené v trochu krajšom baliacom papieri.

Ak si správne uveril v Krista a len v Krista, si navždy oslobodený od hriechu, už nie je pre teba odsúdenie. Zase niekto iný za tebou príde a povie ti – to je príliš lacné takto povedať. Určite to lacné nie je! Ježiš za túto pravdu vylial svoju krv, aby som ja nebol odsúdený.

Pozri sa na cudzoložnicu. Farizeji, zákonníci, židia ju išli odsúdiť na smrť. Už mali v rukách kamene na hádzanie. Trest smrti – ukameňovanie. Ježiš ich odzbrojil keď im hovorí, že kto z nich je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom. Židia sa vytratili. Nikto tú ženu napokon nezabil. Všetci kamene pustili a odišli. Pán Ježiš sa jej pýta, že kde sú sudcovia, ktorí ju chceli zabiť?! Ona odpovedá, že všetci odišli. Nik ju neodsúdil. Pán Ježiš jej hovorí – ani ja ťa neodsudzujem. Bola prepustená ako keby nemala vinu.

Pán jej ešte hovorí, aby viac nehrešila. Ale ak by kresťan aj zhrešil, nie je v nemilosti Boha. I keď má všetky hriechy raz a navždy odpustené na Golgote, v čase sa má vyznávať z hriechov ktoré urobil. Boh ho už ale nesúdi, pretože kresťan má obhajcu pred Bohom – Ježiša Krista.

Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. 1Jn 2:1

Teda prvá pravda je taká, že sme od hriechu oslobodení.

Druhá sloboda – oslobodenie od hanby

Ktokoľvek verí v Neho (Krista), nebude zahanbený. Rim 10:11

Svet sa z Boha a Ježiša posmieva. Ak svet zistí, že si kresťan, bude sa posmievať aj tebe. Bude robiť narážky, žarty, alebo sa dokonca bude hnevať na teba, len aby ťa osočil a znechutil ti tak vieru. Satan skrze ľudí ktorí neuverili v Krista, koná takto svoje dielo. On ťa chce od Krista odradiť. Chce ťa odradiť skrze priateľov, kolegov, známych, často aj skrze vlastnú rodinu.

Ale ty pamätaj a buď hrdý nato, že Kristus za teba vylial svoju krv a daroval ti tak večný život. Ty nebudeš nikdy ako kresťan skutočne zahanbený. Všetko bude naopak. Na poslednom súde budú zahanbení všetci posmievači a tí, ktorí sa na tvoju vieru hnevali. Ako kresťan máš veľkú moc. Môžeš mariť skutky diabla a privádzať ďalšie duše k Pánovi. Takže hore hlavu. Nemáš sa za čo hanbiť práve naopak – svet sa má hanbiť že Krista odmietol. Pozri sa na Pavla čo napísal:

Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Rim 1:16

Tretia sloboda – Ste oslobodení od Božieho hnevu

Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, 1Sol 5:9

Ak dôveruješ len v Krista, ako jediné východisko ku spáse, nie si určený k Božiemu hnevu. Boží hnev ide mimo teba. Ten sa vylial na Ježiša, ktorý sa postavil na tvoju stranu, ktorý sa postavil na Golgote pred teba, aby na Neho bol vyliaty Boží hnev za tvoje hriechy a ty aby si bol toho ušetrený. Skrze Ježiša sa stávaš Božím dieťaťom. Je úžasnejšia správa nad toto?

Štvrtá sloboda – sloboda pristupovať k Bohu s každou potrebou

O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Flp 4:6-7

Ľudia bývajú unavení, ak im neustále budete predkladať nejaké svoje potreby a priania. Začnú sa vám dokonca vyhýbať tak, ako aj vy sa radi vyhnete takým, ktorí niečo po vás ustavične požadujú. Ale nie tak Boh. On je ochotný trpezlivo počúvať neustále. Či za Otcom prídete cez deň, ráno, alebo neskoro v noci, je pripravený vás vypočuť. Modlitba je takýto rozhovor s Bohom Otcom, ktorému sa máme so všetkým zverovať.

Ježiš je našim Veľkňazom a kňazom, ktorý nám neradí zle, podľa ľudského úsudku, ale naše modlitby aj zavŕši u Boha Otca, podľa svojej vôle. Aj keby sa nám zdalo, že nás Boh Otec nepočuje, nie je to pravda. Niektoré modlitby sa zdajú nevypočuté, ale to tiež nie je pravda. Boh ich vypočúva a spĺňa podľa Jeho srdca. Ježiš je náš zástanca u Boha Otca. Ďakujme Mu, že sa za nás prihovára:

Veď nemáme Veľkňaza (Ježiša), ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. Hebr 4:14-16

Máme slobodu sa k Bohu skrze Ježiša modliť a to s dôverou, že bude všetko vypočuté. Boh plní aj modlitby nášho srdca, ktoré ešte ani nevyslovilo slovami modlitbu, ale On už vidí čo máme na srdci.

Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Ž 139:4

Piata sloboda – sloboda nasledovať Božiu vôľu v našich životoch

Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. Ef 2:10

Kresťan už nie je otrokom sveta, diabla a hriechu, i keď tieto veci ku nemu neustále prichádzajú. Kresťan je slobodný v Kristovi, je novým stvorením. Všimnime si pozorne, čo tento verš hovorí. Sme stvorení v Kristovi konať dobré skutky, ktoré nám už Boh predom pripravil a my do nich vstupujeme. Kresťanský svet nás tlačí do konania dobrých skutkov. Ak ich nemáme, začneme byť frustrovaní. Ale je to Boh, ktorý nám prihotoví skutky hodné nebeskej slávy. A tie nám nedá podľa našej vôle, ale podľa svojej. Boh pripraví skutky o ktorých ani nevieme, že sú dobré pre Boha. Svet posudzuje inak naše skutky ako my ľudia.

Táto nová sloboda je aj v tom, že sme v úlohe samotného Ježiša Krista na tomto svete. Môžeme sa niekam schovať a nič nekonať – (čím nestrácame spásu, toto nie je téma o spáse) – alebo môžeme smelo vykročiť v Jeho mene a hlásať svetu evanjelium. Boh nám pripraví udalosti, v ktorých uvidíme Jeho vôľu a zistíme, ako blízko nás je a ako s nami v živote koná. Každý človek ktorý vstúpil do misie s Bohom, pocítil jeho pevnú ruku. Prečo s Ním slobodne nechodiť?

Posledná sloboda je slobodne a opravdivo veriť v náš večný osud

V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Jn 14:2-3

Túto slobodu dostane človek v momente skutočnej viery, kedy všetko odhodí a dôveruje len v Krista. Už nemá dôveru vo svoje skutky, vo svoje zásluhy, už nič nehľadá v sebe. Spokojnosť a radosť jeho duše väzí v Kristovi a len v ňom. Táto sloboda je slobodou od sveta, aj falošných učení.

Falošné učenia chcú túto slobodu v Krista zabiť a zlikvidovať. Chcú človeka priviesť k zákonníctvu a farizejstvu. To je postavené na zásluhách človeka, dobrých skutkoch, alebo v dokazovaní si viery. Ale sloboda kresťana už nie je v ňom, ale v Pánovi. Už nehľadí na seba, svoje zásluhy, ale sa necháva viesť Bohom. Ten mu predom pripraví situácie a skutočnosti, do ktorých vstúpi na oslavu Boha.

V otázke spasenia si je úplne istý vo svoj večný osud pretože vie, že viera je dar, je z milosti. Ak je to dar a ešte k tomu z milosti tak kresťan vie, že on nemá čo k tomu pridať. Ak niekto hovorí o strate spasenia, znamená to že pozerá na seba miesto toho, aby hľadel na Krista.

Boh svoju vôľu zapísal do svojho slova. Dôverujme tomuto slovu. Nezabúdajme, ako hovorili veľkí kazatelia, že biblia nie je evanjelium. Biblia evanjelium obsahuje, ale obsahuje aj iné témy a otázky života. Hľadajme v písmach evanjelium skôr, ako nás otrávi jedovatý šíp zákonníctva a farizejstva – zvlášť z luku kresťanského sveta. Rozlišujme evanjelium a posvätenie. Rozlišujme dobré a zlé učenia v cirkvách a denomináciách.

Záver

Týchto šesť slobôd je potrebné si vštepiť hlboko do srdca. Nielen svet nás bude odsudzovať za takúto slobodu, ale aj kresťanská obec, postavená na svojich skutkoch. Naše srdce sa ale z týchto slobôd bude radovať a napĺňať sa šťastím. Boh nechce pre človeka otrokárstvo, ale skutočnú slobodu.

Pravá viera nebude mať prekážky, nebude sa báť sveta, nebude sa strachovať o spásu. Chce to odvahu – odísť od seba ku Kristovi.

Mnohí ľudia tvrdia že sú v Kristovi, ale ich vieru formujú ľudské doktríny, učenia, cirkevné predpisy. Skutky a zásluhy totálne devastujú vieru v dokonalé a dokončené dielo Ježiša Krista na kríži. Skutky sú naše a sú nedokonalé, plné hriechov. Skutky Krista naše nie sú, sú dokonalé a čisté. Preto milý čitateľ – odíď od seba ku Kristovi. Tak zažiješ skutočnú slobodu…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie