Či sme neboli kresťanmi? Ježiš im povie – nepoznám vás

Nepoznám vás. Tvrdé slovo od Pána Ježiša. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili?  A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti! Mt 7:21-23

Aké desné slovo Ježiša Krista – nepoznám ťa. Táto stať nie je určená pohanom, ale kresťanom. Kresťanom, ktorí neveria Ježišovi, ale veľkú časť svojej viery pokladajú na seba.

Len Kristus

Každý kresťan je v počiatkoch presvedčený, že viera v Ježiša je podopretá dobrými skutkami. Ale tento verš takéto zmýšľanie vyvracia. Spasenie je postavené len na Kristovi, viere v Jeho dokončené dielo. Všetci, ktorí Mu skutočne veria vedia, že majú raz a navždy odpustené všetky hriechy na Golgote. Ak takto kresťan neverí, jeho viera je zbytočná, ako píše Pavol v liste Korinťanom, v 15 kapitole. Ak človek neverí vo svoje odpustenie hriechov skrze Krista a len skrze Neho, už sa nemusí unúvať veriť v zmŕtvychvstanie, pretože to bolo potvrdením a spečatením Boha, ktorý prijal Ježišovu platbu hriechov za nás, keď Ho vzkriesil zmŕtvych. Pozorne sledujme tento verš:

Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Ak sa opýtame, čo je vôľa Otca na nebesiach, ktorú je potrebné činiť? Je to nejaký súhrn skutkov, filantropia, samaritánstvo, štedrosť, starosť o chorých? Aj keď písmo nás nabáda k ľudskosti, aby sme boli pravými ľuďmi podľa srdca Boha, tieto veci nie sú vôľou Otca. Písmo nás nenecháva v temnote keď sám Ježiš hovorí, čo je vôľa Otca:

Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:40

Človek spasený z viery

Vidíme že Boh nepožaduje súhrn dobrých skutkov, aby bol človek zachránený pre nebo. On vyžaduje – je to Jeho svätá vôľa – aby sme verili v Jeho Syna. To súhlasí s celým písmom:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. Jn 3:14-18

Tu jasne vidíme, že Boh nepožaduje naše skutky ku spaseniu. Veď Pavol v liste Rimanom jasne píše, že naše skutky nás usvedčujú z toho, že sme špatní a zlí ľudia. Všetci ľudia zhrešili, píše Pavol. A inde písmo hovorí, že čo nie je z viery je hriech. Ak nerobíme každý jeden úkon na slávu Boha, hrešíme. A Jakub píše, že stačí vykonať jeden hriech v živote, aj ten najmenší a tým jedným hriechom sme porušili všetky prikázania. Naše skutky zlyhali aby sme sa mohli nimi spasiť.

Desatoro

Desatoro nám bolo dané nato, aby sme si priznali, že ho nedokážeme dodržať, nedokážeme nehrešiť. Takto Pavol rozvíja kapitolu Rimanom, kde odhaľuje význam zákona. Ak si vezmeme len prvé prikázanie – milovať Boha v každej chvíli, pri každom úkone, pri každej činnosti – už tu sme totálne prehrali. Nedokážeme neustále myslieť na Boha, nieto Ho ešte neustále milovať. Už sa nemusíme unúvať ísť ďalej, k morálnym prikázania, v ktorých sme rovnako zlyhali.

Preto Boh dáva nabok zákon a posiela svojho Syna na svet, aby miesto nás zákon naplnil. Ježiš to skutočne urobil a tak všetkým, ktorí sa spoliehajú len a výhradne na Neho, pripisuje Boh Kristovu spravodlivosť. Teda nepozerá na veriaceho ako na hriešnika, ale cez Krista na neho pozerá ako na dokonalého. Pretože písmo hovorí, že nič nečisté nevôjde do neba. Alebo inak povedané – ak nie si na 100% spravodlivý, nebo má pre teba zatvorené dvere! Alebo ešte presnejšie – ak nie si úplne rovnaký ako Kristus, nemáš čo hľadať v kráľovstve Božom. Ako môže byť padnutý človek rovnaký ako Kristus? Zo seba nie! Zo svojich skutkov a svojho života rovnako nie. Ako teda? Tak, že mu je pripočítaná Kristova spravodlivosť, ako keby bola jeho. Iná cesta neexistuje.

Spravodlivosť z Krista

Ako je človeku pripočítaná Kristova spravodlivosť? Tak že uveril v absolútne odpustenie svojich všetkých hriechov na kríži. To že ich má vyznávať v čase, že má uznávať že je hriešny, je úplne iná vec. To nemá robiť ani tak pre Boha, ako pre seba, aby neupadol do pýchy a falošnej dokonalosti. Pretože aj najväčší z najväčších svätcov, hrešili do posledného svojho dychu. Stačilo, že konali svetské veci bez viery.

Tým že človek uveril, že mu Ježiš vzal všetky jeho hriechy, že Boh mu už nikdy jeho hriechy nevyhodí na oči, sa stáva skutočne veriacim človekom, pretože neverí v seba a svoje skutky, ale v skutky Ježiša. Nehľadí na svoj život a svoje výkony, ale na život Ježiša a Jeho výkony.

Ježiš na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. 1Pt 2:24

Stav kresťana voči Bohu je rodinný. V Kristovi sa stávame Božími deťmi a On nám nebude vyhadzovať naše hriechy na oči, už na ne dokonca nebude spomínať, ako hovorí Izaiáš:

Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem. Jer 31:34

Ja, ja (Boh) zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať. Iz 43:25

Spravodlivosť človeka je nulová

V týchto krátkych pasážach sme ozrejmili, čo Boh chce po človeku. On nechce ľudské výkony, ľudské skutky. Veď naša spravodlivosť je ako špinavé, otrhané, poškvrnené rúcho. S rúchom svojich skutkov sa nikto do neba nedostane.

Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor. Iz 64:5

A tak mal Boh plán, ako nás zachrániť. Skrze Krista a Jeho kríž. Ale čo robia ľudia? Chcú si spásu zaslúžiť! Chcú konať veľa pre Boha, chcú byť aktívnymi kresťanmi, chcú konať nadľudské veci pre Pána, ako keby to On potreboval. Tým sa nemyslí, že by človek z viery nemal žiť, ako píše písmo. Ale je rozdiel, ak človek skutočne uveril a koná preto, lebo je zachránený, alebo všetko koná preto, lebo nevie či je zachránený, ale záchranu si chce sám zaslúžiť, alebo odpracovať. V tomto prípade nejde o vieru v Krista, ale o vieru v seba…

Bez skutkov

Človek nebude nikdy spravodlivý zo svojich skutkov. Nikdy v celej histórii, prítomnosti a budúcnosti, takto nebol nikto spasený. Pavol tomu dáva jasnú hrubú čiaru – BEZ SKUTKOV ste spasení, BEZ SKUTKOV ste ospravedlnení. Iba jeden skutok sa počíta – viera v dokonané dielo Krista a Božie potvrdenie tohto diela skrze zmŕtvychvstanie. Pavol dobre vie, aký je človek sebec, ako si chce na svoje konto pripísať nejaké dobré body. Ale spása je 100% Kristus a 0% človek. Preto Pavol píše:

Viete, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:16

A tu sa dostávame ďalej k nosnému veršu.

Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili?

Toľko sme pre Pána konali

Či sme nechodili do kostola, na spovede, ku kňazovi po radu, za pastorom, na púte, na miesta zjavení, na modlitby kde sme mali krvavé kolená? Či sme sa nepostili do úmoru, či sme nekonali divy z našej horlivosti? Či sme nevyháňali démonov, nemali proroctvá ktoré sa splnili? Ježiš ale hovorí – nepoznám vás.

Všetky tieto veci z pohľadu ľudského, vyzerajú vznešene. Ak by to boli skutky z viery, z viery že máme odpustené a toto konáme dobrovoľne z lásky, z radosti zo spasenia, bolo by to pekné. Ale Boh nám ukazuje naše srdce, o ktorom hovorí, že je najzradnejšie a najklamnejšie, zo všetkého na svete.

Boh nám odhaľuje, že toto je všetko naša pýcha, naša nadutosť, náš dôkaz ,,správnej” viery. Niekto si potvrdzuje svoju vieru skrze zázraky, divy, zjavenia, ktoré ale nemajú nič spoločné s Bohom a Jeho spásou. A ak nič s Bohom nemajú, pretože toto nie je Božia cesta spásy, potom sú démonického rázu, zaobalené v akejsi podobnej, ale v inej viere ako učí písmo. Veď satan sa premieňa na anjela svetla, na Ježiša, na svätých, koná divy, svet patrí načas jemu, samozrejme s obmedzenou mocou od Boha.

A títo ľudia, ktorí sa takto sami posmeľujú bez toho, žeby vôbec poznali Boha, poznali Jeho vôľu, ktorú ľudstvu zanechal vo svojom slove, v biblii – budú počuť strašný ortieľ:

Nepoznám vás

Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti! Nepoznám vás.

Prečo páchatelia neprávostí? Pokiaľ človek, ktorý uveril že sú mu všetky hriechy odpustené, už nespadá do kategórie hriešnikov. Nemá hriechy, boli mu Kristom odňaté pred 2000 rokmi na Golgote. Stáva dietkom Božím, Ježiš za Neho zaplatil vysokú cenu na kríži a on sa spolieha len na túto Kristovu platbu. Naopak nábožný človek, si chce svoje hriechy nejako odčiniť. Inak povedané – chce sa sám spasiť! Ak sa človek chce sám spasiť, ak verí, že sú mu odpustené hriechy inak, ako na Golgotskom kríži – jeho hriechy odpustené nie sú! Takýto úbohý človek potom zostáva zo svojimi hriechmi, zostáva páchateľom neprávostí.

Ježiš kázal kresťanom, aby si pripomínali to, že Jeho krvou máme všetky hriechy zmazané a už nie sme počítaní medzi páchateľov neprávostí. I keď budeme hrešiť, pretože naše telo bojujúce proti Duchu ešte nie je vykúpené. Ale hriechy nie je možné inak vymazať, len skrze Kristovu obetu a Jeho svätú krv vyliatu na kríži:

Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Mt 26:28

Všetko v Kristovi

Krv sa vylieva za mnohých (teda tých ktorí uveria) na odpustenie hriechov.

Viera v Jeho kríž, ktorou súčasťou je aj krv, je jediná možnosť ako mať odpustené u Boha. Nie z našich výkonov, ale z Božích:

O Ňom (Kristovi)svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. Sk 10:43

Vidíme že viera v Neho odpúšťa hriechy, nič iného.

Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho (Krista) zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, Sk 13:38

Ten kto uveril v Krista týmto spôsobom – kríž, na ňom vzaté hriechy veriacich, vyliata krv na úplné očistenie, smrť, zmŕtvychvstanie, ktorým Boh prijíma platbu Ježiša Krista – stojí vo viere.

Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. Rim 8:1a

Nie je odsúdenie

Takto veriaceho kresťana už nemôže nikto odsúdiť. Ani farár, kňaz, pastor, svet, sudca, diabol.

Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Rim 8:31-34

Tak veľa ľudí, ktorí si hovoria kresťania, končí vo večnom zatratení. Do poslednej sekundy svojho života veria, že vykonali dosť, aby bol Boh spokojný. Že nejako prejdú. Ich svedomie ich však bude tlačiť, aby uverili do poslednej sekundy v Krista, pretože spoliehať sa na seba prináša iba strach zo smrti a strach zo zatratenia. Boh pozná len jedinú cestu spásy ktorú nám zvestoval – ak sme samého seba odhodili a všetko zverili do rúk Krista – celú svoju spásu.

Dve cesty

Sú totiž dve cesty – úzka cesta a široká. Úzka cesta vedie do neba a široká do zatratenia. A opäť je tu množstvo výkladov, že úzka cesta je cestou skutkov a výkonov pre Boha. Ale Pán Ježiš hovorí:

Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Jn 14:6

Zase sme pri tom istom. Nikto neprichádza k Bohu Otcovi, ak len nie skrze Krista. On je tou úzkou cestou. Na širokej ceste stoja hriešnici, ktorí Boha nenávidia, alebo ignorujú. Stoja na nej ľudia, ktorí si hovoria kresťania a chcú sa spasiť sami, svojim životom. Jednou vetou – na tej ceste stoja sebci, ktorí sa chcú chváliť sami sebou a aj sami si chcú spásu zaslúžiť. Ale mimo Krista – úzku cestu – nie je spasenie možné.

A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4:12

V nikom inom nie je spása

Nieto v NIKOM INOM SPASENIE! To vylučuje všetky ostatné náboženstvá a ich vodcov. To vylučuje všetky ostatné viery. To vylučuje všetkých takzvaných svätých, cirkev, kňazov, biskupov, pápežov. To vylučuje človeka ako takého, vylučuje to teba a mňa. Nie je vo mne spása, nie je v tebe spása. Nie je a nikdy nebola spása v žiadnom človeku, nech už bol akokoľvek zbožný, alebo mal akékoľvek zásluhy. Spása je len v Kristovi.

Preto kto uverí, bude spasený. Jakub píše, že aj diabli veria v Ježiša, pretože vedia, že bol, je a bude. Oni poznajú celú históriu ľudstva. Prečo nie sú spasení? Pretože neveria a ani veriť nemôžu, že Ježiš za nich zomrel, že im skrze kríž boli odpustené všetky hriechy, že Jeho krv ich od nich navždy očistila.

A väčšina kresťanov verí ako veria démoni. Neveria, že Ježišov kríž ich navždy zbavil prekliatia hriechov. Neveria, že Ježiš vzal ich hriechy raz a navždy na drevo kríža, kde Boh na ne zoslal svoj svätý hnev. Neveria, že Kristova krv ich navždy očistila. Preto ich Pán napomína ešte dnes, keď to môžu zmeniť, tými strašnými slovami:

Nepoznám vás!

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie