Vykúpenie kresťanov a ich kniežacie postavenie

Vykúpenie. Stará zmluva hovorí o vykúpení Izraela z moci Egypta. Faraón nechcel prepustiť Boží ľud. Až po desiatej rane sa podvolil. To bola rana krvi, keď zomieralo v Egypte všetko prvorodené. Kto mal ale natreté veraje dverí krvou bezchybného baránka, ten bol ušetrený tejto smrteľnej rany. Iba Izraeliti poslúchli Boha. Skutočne si všetci do jedného natreli veraje dverí krvou. Keď prechádzal anjel zhubca po Egypte, každý dom kde bola krv baránka, obišiel. Písmo hovorí:

Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd. Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt. Ex 12:12-13

Predobraz Ježišovej krvi

Toto je predobraz Ježiša Krista. V čase Egypta Boh zachránil skrze krv Izrael, pretože si ňou poslušne namazal veraje dverí. Dnes, v čase milosti to platí rovnako. Boh bude trestať svet za jeho bezbožnosť, ako ju trestal vtedy. Do večného zatratenia sa má zrútiť každý jeden človek, pretože každý jeden človek je hriešny. Ale – ten, kto bude prikrytý krvou baránka – Ježiša Krista – toho Boží súd obíde. Tak ako Boží súd obišiel Izrael v Egypte, tak Boží súd obíde všetkých, ktorí uverili v Ježiša Krista. Veď On zomrel na kríži, bol pochovaný, ale na tretí deň ho Boh vzkriesil zmŕtvych. Jeho krv nás očistila, Jeho vzácna drahocenná krv nás vykúpila z moci satana, hriechu a smrti. Písmo hovorí:

Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista. 1Pt 1:18-19

Spätné vykúpenie

Starí učitelia písma hovorili o spätnom vykúpení. Ľudský rod sa od Boha odtrhol k satanovi. Satan sa stal vládcom človeka, keď človek po svojom páde, diablovi dobrovoľne začal slúžiť.

Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diablove skutky. 1Jn 3:8

Kto pácha hriech? Každý jeden človek už od narodenia. Ale Boží Syn sa zjavil preto, aby skutky diabla zmaril, aby svoj ľud vykúpil z tohto otroctva. To znamená, že Boh spätne vykúpil človeka z moci temna.

Slovo vykúpenie zo starej zmluvy, sa vzťahuje na človeka ktorý sa nedokáže nijakým svojim skutkom, činom, alebo prácou dostať von zo svojho žalostného stavu otroka. Je otrokom, nemá však žiadne prostriedky na to, aby bol slobodný. Jeho dlh je obrovský. V takomto stave sa nachádzalo ľudstvo pred príchodom Pána Ježiša Krista. Všetci boli otrokmi satana, hriechu a smrti. Ale Boh skrze vykúpenie v Kristovi, odkúpil nás späť pre Boha. Cena výkupného bola obrovská, nevyčísliteľná. Bola to cena krvi nie obyčajného baránka, lež Baránka – Syna Božieho.

Vykúpenie z otroctva

Písmo nám hovorí o úchvatnej správe. Skrze našu vieru, sme ospravedlnení pred Bohom, vykúpení z otroctva hriechu a smrti. Skrze vieru sme očistení Kristovou krvou. Ale tu nekončí naša radosť. Boh nám pridáva takúto skvelú správu:

Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. 1Pt 2:9

Každý kto uveril je:

  1. Vyvoleným Božím rodom
  2. Kráľovským kňažstvom
  3. Svätým národom
  4. Bohu patriaci

Nezaslúžený zmenený život

Existuje väčšia výsada ako táto? Vezmime si, že by sa chudobný otrhaný chlapec, odrazu ocitol na kráľovskom dvore. Sám kráľ by mu dal kniežací titul, urobil by ho svojim synom. Všetko by to bolo bezpochyby bez jeho zásluh a skutkov. To sám kráľ sa takto rozhodol. Nie inak tomu je aj v oblasti viery. Ak človek uveril, stal sa rodinou samotného Boha. Uvedomuje si niekto túto úžasnú vec? Už nie je otrokom satana, hriechu, temnoty, zla – ale je Božím synom, Svätým človekom.

Radostne ďakujte Otcovi, ktorý vás hodnými učinil mať účasť na údele svätých v svetle, vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. Kol 1:12-13

Toto úžasné privilégium byť Božím dietkom, má v sebe aj kus zodpovednosti. Sme spasení skrze vieru, sme Božie deti, sme Kráľovský Kristov rod. Máme kniežací titul, sme vyvoleným rodom. Mali by sme byť na toto všetko pyšní. Veď kto by sa nepýšil tým, že jeho otec je kráľom a on je jeho kniežacím synom? A práve tu prichádza na človeka aj určitá zodpovednosť. Ten verš hore hovorí:

Aby ste zvestovali cnostné skutky Toho (Boha), ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.

Ľud Kráľa Kráľov

Ako kráľovský ľud máme svoje privilégiá, ktoré sú nezrušiteľné. Boh sa rozhodol, že budeme spasení, že sa staneme Jeho deťmi. Na druhej strane nám kladie na srdce, aby sme zvestovali Jeho cnostné skutky. Aby sme hlásali Boha a tým pádom pravdu. Tu začína niekde pokračovanie posvätenia, ktoré začalo ešte pred našim novým narodením.

Aj pohania majú túžbu byť lepšími ľuďmi. Konajú mnohé záslužné skutky pre iných ľudí. Dokážu nezištne pomôcť ak je treba. O čo viac kresťan? Týmito skutkami sa ale nemá chváliť, lež skutkami Krista. Len zo skutkov Krista bude spasený. Skutky ktoré robí z viery, sú skutky Božieho kniežaťa, Božieho syna, Božieho dediča. Pavol napísal:

A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. Kol 3:17

Naša zodpovednosť Božích detí je ľahké jarmo. Milovať Boha a blížneho, je pre veriaceho ľahkou vecou, ak si uvedomuje svoj stav pred Bohom. Ak si kresťan uvedomuje svoje postavenie Božieho občana. Veľa ľudí tlačí na kresťanov, aby polepšovali svoje životy. Ukazujú im príklady svätcov, príklady nášho Pána. Ale nič viac ich tak nepoteší a nepovzbudí k tejto činnosti, ako uvedomenie si svojho postavenia pred Bohom.

Božie dieťa

Si spaseným zachráneným človekom. Viera ťa zachránila, Ježišov kríž ťa zachránil. Vzťahuje sa na teba vykúpenie Božie. Stal si tak dieťaťom Božím, spoludedičom kráľovstva nebeského. Dostal si úžasný Kristov odev, si kniežaťom samotného Boha, ktorý všetko stvoril. Je potrebné sa z tohto radovať ako prvotiny. Pavol napísal Efežanom:

Lebo ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Choďte jako deti svetla –  Lebo ovocie Ducha záleží v každej dobrote, spravedlivosti a pravde. Ef 5:8-9

Toto nie je cesta strachu. Náboženstvá privolávajú strach. Nie si spasený, nie si zachránený, musíš konať skutky. Vykúpenie takým ľuďom nič nehovorí. Oni stále žijú v otroctve.

Musíš robiť to, tamto, obetovať sa, hladovať, zodrať si od modlitby kolená do krvi. Taký človek si je neistý svojou spásou, veľa radosti v takomto postavení nemá. Potom sa ten človek stane farizejom, keď sa začne porovnávať s inými. Začne ich kritizovať pre maličkosti. Tu sa mu nepáči modlitba iného človeka, že je príliš krátka. Inde sa mu nepáči postoj iného človeka, že si nekľakol. Ostatnými ľuďmi opovrhuje, hlavne ak nie sú veriaci. Je to jedna veľká tragédia, takáto viera.

Nový život a nové skutky

Ale ak človek vie že je spasený pre vieru, že dostal od Boha privilégium Božieho dieťaťa, ktoré hovorí Bohu Otcovi – Abba, Otče – úplne inak chodí v novote života a v nových skutkoch. Vykúpenie premenilo človeka. Ak aj spadne, Boh ho zdvihne. Ak zhreší, Boh mu odpustí. Mimochodom slovo – Abba, znamená otecko. Tu vidíme dva rôzne tábory ľudí. Tých, ktorí konajú skutky zo strachu a tých, ktorí ich konajú z lásky k Bohu a blížnemu.

Ak sa človek od Boha vzdiali, Boh ho nechá spadnúť na dno. Začne žrávať zo sviňami, ako to robil márnotratný syn. Boh ho nechá v tejto biede pokiaľ si neuvedomí, že u Boha mu bolo najlepšie. Potom sa chce vrátiť, plánuje cestu a premýšľa, čo Otcovi len povie. Ale je to Otec, ktorý ho už predom vyzerá a keď ho uzrie, vrhne sa mu okolo krku, vyobjíma ho, dá mu späť jeho pečatný prsteň dedičstva. Celý príbeh o márnotratnom synovi je príbehom kresťana, ktorý načas akoby odpadol od viery.

Útek od Boha a návrat

Je samozrejmé, že kresťan nechce pokúšať takúto cestu odpadu. Ale stať sa mu to môže. Mnohí kresťania prechádzajú krízou viery. Ale ak sú Božími, ak raz uverili v Kristov kríž a Jeho zachraňujúcu moc, vždy sa vrátia domov. Pavol píše:

Lebo veď aj my sme boli kedysi nesmyselní, neposlušní, blúdiaci, otročiaci rozličným žiadostiam a rozkošiam a žili sme v zlosti a závisti, ohyzdní, nenávidiaci jedni druhých. Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha,  nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha,  ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života. Tít 3:3-7

Vidíme čo všetko pre nás vykonal Boh. My sme k tomu nemali čo pridať. Boh nás vykúpil, my sme sa stali nezaslúžene dedičmi kráľovstva Božieho. A keď už sme sa tými dedičmi stali a máme pečatný prsteň dediča, akoby sme mali žiť podľa starého spôsobu života? Nikdy ale nesmieme zabudnúť na toto privilégium, kým sme. Skôr ako by človek išiel do bordelu, mal by si uvedomiť, že je Božím dietkom.

Iný človek, nevhodný do špiny sveta

Že dostal od Boha krásne šaty, keď v bordeli je všetko špinavé a zapáchajúce. Je tam tma, ale kresťan je svetlom. Tam sú ľudia obyčajní, slúžiaci temnote, on je človek s postavením zo vznešeného rodu. Čo by tam malo toto Božie dieťa robiť? Páchať ohavnosti, pošpiniť si krásne šaty a potom sa hanbiť pred Bohom Otcom? Otec ho nevyženie von z domu, to nerobia ani svetskí otcovia. Ale bude tam napätie zo strany tohto dieťaťa, ktoré si plne uvedomí svoje poblúdenie. Boh Otec ho neustále miluje rovnakou láskou, ako rodič miluje svoje dieťa, ktoré sa pobilo s kamarátmi a prišlo zamazané od blata s roztrhaným svetrom. Prečo by sme ale mali zarmucovať nášho nebeského Otca, ktorý je tak dobrý a láskavý? Veď nám daroval skrze Syna tak drahé vykúpenie?!

Pavol to hovorí tvrdo na našu obranu:

Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 2Kor 6:14

Nenechať sa zviesť

Tým sa nemyslí, aby sme sa nemali o pohanov starať, že by sme im nemali hlásať evanjelium. Pavol má na mysli, aby sme sa naopak nedali nimi zviesť. Ich reč, skutky, život, je v rukách temného Beliála, pod ktorým sme aj my kedysi boli. Ale načo sa k tomu vracať?

A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 2Kor 6:15-16

Mnohí ľudia si zakladajú na budovách, chrámoch, čistote v chráme. Ale my po uverení sme sami takým chrámom, v ktorom má prebývať Svätý Duch. Aké úžasné veci sme skrze vieru dostali a ako málo ľudia o nich rozjímajú?

Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 2Kor 6:16

Toto je účel posväcovania svojich životov, toto je život s Kristom a Bohom. Potešiť sa vierou a spasením. Potom sa potešiť svojim postavením Božieho dieťaťa. Potešiť sa z toho, že naše telo je chrámom Ducha Svätého. Napokon z týchto čistých prameňov čerpať vodu svojho posväcovania.

Amen…