Majú pocity či skúsenosti potvrdiť kresťanskú vieru?

Ľudia radi vyhľadávajú pocity. Vyhľadávajú niečo nezvyčajné. Túžia dokonca po zjaveniach. Prečo? Lebo ich viera kolíše, nie je pevná! Hovoria si – keby sa mi tak zjavil anjel z neba, alebo sám Pán Ježiš, to by moju vieru upevnilo. Písmo ale hovorí:

Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili. Jn 20:29

Tento problém s pocitmi je zakorenený vo väčšine kresťanov. Oni chcú vedieť či sú spasení a preto hľadajú dôkaz. Myslia si – keby mi tak prúd sĺz vyšiel z očí nad mojimi hriechmi, alebo nad Ježišovou smrťou na kríži. A keď čítajú o emocionálnych obráteniach, sú neistí, či ich obrátenie bolo správne. Táto neistota je ich prekliatím, pretože nepostupujú podľa biblie. Diabol ich drží v týchto reťaziach a nechce ich pustiť. Miesto toho, aby mali istotu svojej viery a spasenia, oni vyhľadávajú akúsi kresťanskú skúsenosť.

Ježiš a matka

Vždy to tak bolo. Ľudia pozerajú na to vonkajšie, na obal. V evanjeliu máme stretnutie Ježiša a svojej matky. Učeníci doslova kričia v dave ľudí na Ježiša, že prišla jeho matka. Celý zástup je teraz zvedavý, čo sa bude diať. Veľký prorok, liečiteľ, učiteľ a hľa – jeho matka. Akú skúsenosť si pre seba vezmú z tohto stretnutia? Azda všetko stíchlo po tom, ako učeníci volajú na Ježiša, že prišla Jeho matka. Ježiš veľmi dobre vie, že toto ľudia milujú. Túto nenápadnú svetskosť. Sú zvedaví a preto s otvorenými ústami čakajú, čo sa udeje. Ale Ježiš im berie náboženskú ilúziu keď hovorí:

Kto je moja matka a moji bratia? A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou. Mk 3:33-35

Odkaz na Boha a Jeho slovo

Emocionálne harašenie v dave ochladlo, rovnako ako u učeníkov. Pán Ježiš ukazuje na Boha a Jeho slovo. Mnoho ľudí očakáva niečo vzrušujúce od viery. Keď počujú o nejakých zázrakoch alebo uzdraveniach, bežia na to miesto kde sa to deje. Sami chcú získať takéto pocity, zakúsiť emócie a vidieť divy na vlastné oči. Aj keď nič nevidia, sami seba utešujú, že stačí mať spoluúčasť a už to je veľký plus pre Boha. Satan robí svoju prácu dobre. Oklamáva ľudské duše, ako ich oklamal už v raji.

Spása nie je pocit, ani nepochádza s pocitov, zážitkov, zjavení. Spása je z viery v Ježiša Krista. Potvrdenie spásy nemá nič spoločné s pocitom alebo skúsenosťou, spása nemá nič spoločné s nami – spása je postavená na osobe, úplne mimo nás a našich pocitov a skúseností. Spása je postavená na Ježišovi Kristovi.

Pocity verzus viera

Diabol sa snaží človeka držať v túžobnej mysli, ktorá chce pocity a zážitky. Viera na druhej strane prijíma a dôveruje v osobu – osobu Ježiša Krista, ako Spasiteľa. Človek je hriešny a potrebuje sa zbaviť hriechov. Ježiš Kristus naše hriechy už pred 2000 rokmi zmazal, jedinou vecou ktorú ešte musíme urobiť, je uveriť v Neho a Jeho dielo.

Ale ak človek hľadá pocity na upevnenie svojej viery, je podobný apoštolovi Tomášovi, ktorý chcel dôkaz. Jemu ten dôkaz ešte Pán Ježiš dal. No varuje, že v budúcom čase už ľudia také dôkazy dostávať nebudú, pretože blahoslavení sú tí, ktorí žiaden dôkaz nevideli, ale uverili slovu.

Pocit z radosti zo spásy

Samozrejme človek má mať radosť, pocit z toho, že je spasený. Ten pocit ale nevychádza z nejakého zážitku, lež z prijatia Božieho slova a uverenia mu. Ak som uveril v Božie slovo ktoré hovorí – kto uverí, bude spasený – môžem sa v srdci radovať. Už nevyhľadávam nejaké znamenia, zjavenia a pocity nato, aby som si dokázal vieru. Pretože dokazovanie si viery znamená, že som zahľadený sám na seba a slovu Boha neverím. Miesto pozerania sa na seba, sa mám zahľadieť na Ježiša Krista, pretože len On je zdrojom mojej viery.

Ján vo svojom evanjeliu ukazuje na zdroj viery Ježiša, ktorý hovorí:

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Počúvať slovo Boha a veriť mu

Toto je skutok a zdroj mojej viery. Kto počúva Božie slovo a verí v Syna, už neprejde na súd. Ako je to možné, že toto slovo človek preskočí a začne hľadať nejakú náboženskú skúsenosť? Veď toto slovo je slovom Boha, je to slovo neomylné a verné. Nie je to slovo klamstva, ale úplnej pravdy.

Spomeňme si ešte na jeden príklad z evanjelia, keď ľudia opäť odvrátili pohľad od Ježiša k jeho matke. Nejaká žena chválila jeho mamu, že je blahoslavená, pretože nosila Ježiša a kojila ho.

A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! Lk 11:27

Náboženstvo nemá s vierou čo spoločného

Toto je počiatok náboženstva. Vytvoria sa legendy, mimo-biblické zážitky a skúsenosti. Miesto úcty Boha, sa začne uctievať všetko okolo. Nie je divu, že vznikol silný Mariánsky kult, keď už tu v písmach vidíme prvé náznaky. Koľko ľudí dnes chodí na miesta takzvaných zjavení, akými sú Fatima či Medžugorje.

Miesta zjavení

Milióny a milióny ľudí nešetrí peňaženky a čas, aby boli účastnými na miestach zjavení. Čo tam hľadajú? Myslia si, že skúsenosťami a pocitmi si upevnia vieru. V kútiku duše dokonca dúfajú, že sami získajú nejaké uzdravenie, požehnanie, či dokonca zjavenie. Nedôverujú Božiemu slovu, ani ho nečítajú. Dokonca mu odporujú, že by mal mať človek istotu spasenia v Kristovi, ktorú biblia jasne učí. A tak sa oddali miesto viery náboženstvu. Viera je suchá, vykladači biblie sú suchári. Neprednášajú nič emocionálne, dokonca emócie zabíjajú. Kto by to chcel počúvať, keď svet je plný zážitkov.

Hľadanie zážitkov

Niekto má zážitok, keď skočí na gume bungee jumping. Iný má zážitok, keď letí lietadlom, ďalší keď zoskočí z padáka. Ďalší človek vyhľadáva hory, prírodu, iný jaskyne a posledný miluje bicykel. Ľudia vyhľadávajú zážitky. Náboženský zážitok sa od svetského zážitku absolútne nelíši. Ľudia ktorí navštívili miesta zjavení svorne tvrdia, že tie pocity byť na tom mieste sa nedajú ničím nahradiť. Že to bolo jedinečné. Toto isté počujeme z úst svetských ľudí, ktorí prežili nejaký adrenalín, alebo zažili nejaký pekný zážitok.

Božie slovo je tiché

Ale Božie slovo je iné. Je príliš tiché do tohto sveta, nemá rado príliš veľký ohlas a hluk. Ticho hovorí do duše človeka – uver v Ježiša Krista a budeš spasený. A väčšina sveta, tento tichý hlas ignoruje.

Kresťan sa musí spoliehať výhradne na hlas Boha, ktorý je v písme zapísaný. Nemá sa spoliehať na pocit, cit, skúsenosť, zjavenie. Pre kresťana je istota spasenia – mimo svoju osobu. Pre kresťana je istota spasenia nie zo svojich biednych skutkov, ktoré sú hriešne a sebecké, ale zo skutkov Ježiša Krista. Kresťan verí zasľúbeniam ako im veril praotec viery Abrahám. Keď mu Boh povedal, že bude praotcom veriacich a že jeho potomstvo bude veľké ako piesok na morskom brehu, či hviezd na nočnej oblohe, on uveril tomuto slovu. A to sa mu počítalo za spravodlivosť. Nie jeho skutky, jeho život, jeho snaženie – ale viera v slovo Boha.

Záver

Uver tomu, že ak prídeš k Ježišovi a len k Nemu, On ťa nikdy nevyženie von.

Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Jn 6:37

Ak máš Syna Božieho, ak si v Neho uveril podľa kázania o kríži, ako to učí apoštol Pavol v liste Korinťanom, máš večný život:

Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho. 1Jn 5:12-13

Toto slovo je pre kresťana mocné a silné. On už viac nepotrebuje hľadať zážitky a dokazovať si vieru. Nemá potrebu svoju vieru dokazovať Bohu skrze návštevy nejakých údajných kresťanských miest. Nemá potrebu hľadať zážitky a zjavenia. Kresťan je upevnený vo viere skrze slovo Boha, ktoré je verné. Nič nad toto slovo nie je!

 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. Mt 24:35

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach