Posvätenie nezačína obrátením, ale pred obrátením!

Ako dlho som veril reformovanej teológii v tom, čo to je posvätenie. Sú tu totiž dva tábory ľudí, ktorí veria takto: Tí prví hovoria, že obrátením a ospravedlnením získava veriaci úplne novú prirodzenosť. Jeho posvätenie je tak vysoké, že dokáže bez ťažkostí nasledovať Pána Ježiša Krista a jeho hriechy sa dostali takmer na bod nula. Čas od času ešte vykoná nejaký ten hriech. Veď ešte má starú prirodzenosť.

Druhá skupina toto odmieta, ale verí, že posvätenie je postupný akt zdokonaľovania kresťana. Na začiatku kresťan ešte pije mlieko, ako píše Pavol, neskôr už prijíma len tvrdý pokrm, teda jeho život rastie vo svätosti.

Kde je pravda?

Keď študujeme staré spisy svätých mužov, ktorí neboli zaťažení teológiami sveta, prichádzame k inému pohľadu písma a výkladu. Slovo posvätenie je podobné slovu – svätý, teda oddelený. Posvätenie veci, udalosti alebo človeka, je oddelenie k svätému účelu. Napríklad Boh posvätil siedmy deň. Tým tento deň oddelil od ostatných dní. Alebo posvätil sväté kňažstvo Levítov, ktorí mali iné predpisy a vzťahovali sa na nich iné zákony. Opäť tu ide o oddelenie kňažstva od ostatného ľudu.

Slovo posvätenie sa však nevzťahuje len na sväté veci. V Izaiášovi čítame o posvätení v úplne inom význame – a to proti Bohu:

Tí, čo sa posväcujú a očisťujú pre záhrady, nasledujú jedného, ktorý je v strede, tí, čo jedia bravčové mäso, ohavné zvieratá a myši, spoločne zahynú – znie výrok Hospodinov. Iz 66:17

Posvätenie hriešne

Je jasné, že slovo posvätenie je oddelenie. Tento verš hovorí o oddelení sa pohanov od svätého Boha, ktorí konajú proti Nemu ohavnosti. Teda posvätenie sa výhradne nepoužíva len vo význame akejsi glorioly. Taktiež by sme našli iné verše o posvätení, dokonca by sme narazili na posvätenie určitého počtu ľudí, ktorí majú vykonať neprávosť. Nebudeme sa v tomto nejako do hĺbky hrabať, len sa chceme zamýšľať, čo je posvätenie o ktorom hovorí Pavol – bez posvätenia nikto neuvidí Pána.

Je posvätenie zlepšovanie sa?

Bežné výklady dnešnej doby hovoria o neustálom zlepšovaní a zlepšovaní svojej osobnosti, aby sme boli podobní Ježišovi Kristovi. Mnohí svätci minulosti konali neskutočné skutky preto, aby dosiahli takto Boha. Postili sa, sotva čo jedli, sotva čo pili. Bičovali sa, zatvárali sa do osamotených jaskýň, nespali celé noci. Mysleli si, že toto je význam slova – posvätenie. Ale my tu vidíme, že slovo posvätenie je oddelenie. O aké oddelenie ide?

Pán Ježiš sa v hádke zo židmi obraňuje:

Prečo tomu (teda – mne), ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som? Jn 10:36

Otec posvätil Ježiša Krista. My by sme si mohli myslieť, že Pán Ježiš mal nad sebou svätožiaru, ale On hovorí o oddelení sa pre svoju službu. Veď Pán Ježiš bol Svätý svojou prirodzenosťou, nekonečne Svätý. Ale Boh Otec mu určil určitú službu – oddelil ho pre túto službu a toto poslanie. Peter napísal vo svojo liste toto:

Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, blahoslavení ste. Nebojte sa ich ani sa neľakajte, ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet, 1Pt 3:14-15

Ako môžeme posväcovať Pána Ježiša vo svojich srdciach? Pán Ježiš je absolútne svätý. Význam tejto pasáže je opäť v oddelení. Máme mať pre Ježiša Krista svoje miesto v srdci, máme mať na Neho čas.

Pavol napísal:

Aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi vo svätej službe pri evanjeliu Božom, aby sa pohania stali príjemnou obeťou posvätenou Duchom Svätým. Rim 15:16

Do času príchodu Ježiša Krista, bol posvätený ľud Izrael. Bol to Boží ľud a aj okolité národy vedeli, že Hospodin je ich Bohom. Tu ale Pavol píše, že aj pohania majú byť posvätený Duchom Svätým. To znamená, že ak Pavol išiel k pohanským národom, posväcoval ich od ostatných pohanov – oddeľoval ich od ostatných pohanov – Duchom svätým. Tak sa stali svätým Božím ľudom – oddeleným Božím ľudom pred Boha.

Opäť toto nachádzame u Pavla, keď píše Solúnčanom:

My sme však povinní vždy ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotinu na spasenie, keď vás posvätil Duchom a obdaril vierou v pravdu. 2Sol 2:13

Opäť tu ide o posvätenie Duchom, o oddelení sa skrze Ducha svätého. My máme predstavu, že si Boh vyvolil Solúnčanov k tomu, aby chodili ako žiarovky. Aby ich svätosť žiarila a svietila pohanom do tváre. Aby videli ich heroické skutky. Ale Pavol o tomto nehovorí. On hovorí o oddelení sa veriacich od pohanov, v oddelení sa pre Boha. Tak isto si Boh oddelil, posvätil svoj ľud, ktorý vyšiel z Egypta.

Najprv posvätenie až potom viera

Skúmatelia biblie si však všimli veľmi zaujímavý postup. Prvé prichádza posvätenie, až potom viera. Pre naše zaužívané reformované myslenie je toto neprijateľné. My sa najprv musíme obrátiť, až potom sa postupne posväcovať. Tento verš všetko stavia na ruby. Nie inak Pavol píše v prvom liste Korinťanom:

A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. 1Kor 6:11

Prvé je posvätenie, až potom nasleduje viera a z nej ospravedlnenie. Istý kazateľ bol na návšteve iného zboru a bol vyzvaný aby kázal. Predtým zazneli svedectvá o obrátení. On bol tak dojatý z tých svedectiev, že sa rozhodol zmeniť svoju pôvodnú kázeň. Tak kázal na tento posledný verš takto:

A takými ste aj vy boli, boli ste pohanmi, ďaleko od Boha. Ale ste sa dali obmyť Kristovou krvou. Najprv ste boli posvätení, potom ste boli ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista skrze Ducha Svätého. Chvála Bohu.

Kritika

Po skončení bohoslužieb za ním prišli miestni pastori. Vyčítali mu, že zvádza veriacich. Dobre počuli, že najprv hovoril, že boli posvätení a až potom sa obrátili a uverili. To odporuje reformovanej teológii. On sa bránil, že kázal správne, že toto je postup ktorý je biblický. Vyhľadal im verš z 1. Kor 6,11, ako sme ho hore ukázali. Nechceli tomu veriť, že tam je takéto poradie. Vzali si až tri vydania biblií, každá mala tento verš v tomto istom poradí. Boli z toho zmätení.

On im potom vyložil, že nikto nemôže prísť skôr k viere, pokiaľ najprv nepôsobí v ňom Duch Svätý, svojou posväcujúcou milosťou ako prvou. Teda posvätenie predchádza viere a obráteniu. Najprv Duch Svätý pôsobí a potom sa človek obráti. Títo reformovaní učitelia boli zaskočení. Ich školy a všetci kazatelia kázali opak. Kázali o posvätení ako o konečnom kroku, nie ako o prvom. Myslím, že dnes sú na tom kazatelia a teologické školy rovnako. Kážu obrátenie, vieru, pôsobenie Ducha Svätého a posvätenie dávajú na koniec, ako dlhodobý proces.

Ak sa vrátime k rozjímaniu o posvätení ako o oddelení, došlo vlastne k tomuto. Boh si najprv oddelil (posvätil) svoj ľud a to pôsobením Ducha Svätého. Ten konal svoje dielo v človeku, ktorý prišiel k pravde a viere v Krista.

Iný verš hovorí:

Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. Hebr 13:12

Ježiš posvätil svoj ľud svojou krvou. Čo to je? Oddelil si svoj ľud skrze vyliatu krv. Posvätenie nenastalo niekde po uverení, kdesi v neznáme, ale hneď na začiatku! Boh si vyvolil svoj národ zo všetkých končín sveta a všetkých jazykov. Ako? Najprv ich posvätil Kristovou krvou. Toto sa stalo ešte skôr, ako vôbec uverili.

Arci-pastierska modlitba Ježiša Krista je smerovaná všetkým tým, ktorí mali prísť ku Kristovi a k viere. Pán Ježiš sa modlí:

Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda. Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde. Jn 17:17-19

Opäť je tu prosba za ľudí, ktorí ešte nie sú spasení. Ale Pán za nich prosí, aby ich Boh Otec najprv posvätil, aby ich najprv pre seba oddelil už teraz.

Čo znamená – bez posvätenia nikto neuvidí Pána?

Ak by som sa teraz opýtal človeka, ktorý sa dostal až sem v článku, čo znamená Pavlov verše: bez posvätenie nikto neuvidí Pána? Určite by každý dokázal sám odpovedať, že ak posvätenie predchádza viere a obráteniu, bez posvätenia nie je žiadna viera a žiadne obrátenie.

Posvätenie praktické

Ale aby sme neboli zase príliš razantní a jednotvárni, musíme uznať aj praktické dopady posvätenia po obrátení. Sme posvätení – oddelení k prijatiu evanjelia. To sme všetci, ktorí už uverili v Kristov kríž, v pravé evanjelium. Ale posvätenie má aj praktický význam, keď sa posväcujeme – oddeľujeme od sveta, od svetských zábaviek, alkoholu, TV, atď. Keď svoj život oddeľujeme pre Boha. Keď svoj čas oddeľujeme pre Pána.

Nesmieme ale zabudnúť, že posvätenie prebehlo ešte pred našim obrátením a bola to výhradne práca Ducha Svätého, teda Boha. Posvätenie praktické, kedy sa oddeľujeme od sveta, je dobré pre náš kresťanský život.

Nezamieňajme si posvätenie s posvätením na spásu, ako to dnes učia mnohí učitelia. Posvätením chcú dokázať pravú vieru. Ak ste uverili v Ježiša Krista, ste posvätení od samotného Boha ešte dávno pred uverením. Teda je vám daný dar spásy a viery. To nemôžete stratiť.

Posvätenie praktické je pripodobovanie sa Ježišovi Kristovi. Niekomu to pôjde rýchlo, inému pomaly, poslednému len veľmi málo badateľne. Praktické posvätenie ale nemá so spásou nič spoločné. Ak človek raz uveril v Ukrižovaného a Vzkrieseného Ježiša Krista, je oslobodený od zákona. Jeho posväcovanie bude dobrovoľné napodobovanie Ježiša Krista v láske.

Nikdy nezabúdajme, že Boh bude v človeku pôsobiť podľa svojej vôle. Ježiš nikdy nestratí ani jedného svojho človeka a nikto Mu ho nevytrhne z ruky. Nezamieňajme si posvätenie a spasenie…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov