Spasenie mimo ľudské skutky – Nikodém s Ježišom

Ľudské skutky, ľudské zásluhy. Mnohí ľudia o spasení bez skutkov vedia. Mnohí kresťania toto dobre ovládajú. A predsa tomu neveria! Pridávajú skutky ku spáse. Nebezpečné sú skutky, ktoré majú dokázať vieru (pozri článok). Skutky ktoré sa verejne hlásajú, aby sa pridali k viere sú rovnako zlé. To už potom nie je viera, lež náboženstvo. Náboženstvo nikoho nemôže spasiť.

Pozrime sa na príbeh, kde za Ježišom prichádza popredný žid – Nikodém:

Ten prišiel k Ježišovi v noci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh. Jn 3:2

Pán Ježiš nepozerá na lichôtky, zdvorilé uvítania, ale hneď tne do živého.

A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. Jn 3:3

Akú má človek zásluhu na tom že sa narodil?

Akú zásluhu má človek na tom, že sa narodil do normálneho života ako dieťa? Mohol si vybrať pohlavie? Miesto narodenia, výzor, schopnosti? Nemá na svojom narodení absolútne žiaden podiel. Nemôže povedať, že sa narodil presne tam kde chcel. Všetko bolo na Bohu. On ho utkal v lone matky:

Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky. Ž 139:13

Človek nemá žiadnu zásluhu, žiaden skutok, na svojom narodení. Nemôže sa ničím chváliť, nemôže sa ničím pýšiť. Narodil sa preto, lebo sa tak Bohu zaľúbilo. Nikodém zostáva zaskočený. Pán Ježiš tu totiž nehovorí o prvom fyzickom narodení, lež o druhom. Nie je divu že dáva Pánovi Ježišovi takúto otázku:

Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? Jn 3:4

Pán Ježiš odpovedá:

Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Jn 3:5

Druhé narodenie

A sme pri druhom narodení. Tentokrát nie zo semena muža, ale z vody a Ducha. To je nové, druhé narodenie. Pokiaľ prvé narodenie smeruje k smrti, druhé narodenie smeruje k večnému životu. Ale opäť tu platí jedna vec. Ani na druhom narodení nemá človek ani len za mak zásluh. Tak ako nič nemohol povedať k svoju fyzickému narodeniu, nič nemôže urobiť pre svoje narodenie druhé. Opäť je v tom všetkom Boh a len Boh. On dáva druhé narodenie.

I keď mnohí hovoria a veria, že človek je duchovne mŕtvy, predsa si chcú k Božiemu druhému narodeniu pridať aspoň za štipku seba. Tou štipkou môže byť napríklad prijatie evanjelia. Ja som prijal evanjelium, hovoria. Alebo – človek môže prijať evanjelium. Je to jeho zodpovednosť. Ale ak je človek duchovne mŕtvy a veci Ducha sú pre neho bláznovstvom, je to jedine Boh, ktorý mu otvára zatemnené srdce. O to tu však teraz nejde. Tu ide o skutky. Koľko zásluh má človek na svojom druhom narodení?

Ak chce človek vstúpiť do Božieho kráľovstva, musí sa znovu narodiť. Iná cesta neexistuje. To kráľovstvo je Božie, je to Jeho vlasť ktorú pre nás vytvoril. No nekúpime si tam lístok za naše zásluhy, za naše skutky, za naše ovocie života. Brána je nám otvorená v momente, ak uveríme v Ježiša Krista a Jeho spásne dielo. Len Kristove skutky sú našim kľúčom k otvoreniu brány.

Ľudský egoizmus si chce spásu odpracovať

Ako ťažko tomuto ale človek dokáže uveriť. Všetky náboženstvá sveta stoja na skutkoch človeka. Aj kresťanské náboženstvá stoja na skutkoch. Ale skutočná viera stojí len na Kristovi. On vzal naše hriechy, vyniesol ich na drevo kríža, tam Ho zasiahol pre naše prestúpenia Boží hnev a On zomrel. Ale Boh prijal túto Ježišovu obetu za nás, keď ho na tretí deň vzkriesil zmŕtvych. Toto je základný kameň evanjelia. My v tom nemáme žiaden podiel. Sme mimo týchto udalostí. Jediným uchopením týchto vecí je naša viera, ktorá nemá skutky. Akýkoľvek skutok k viere otvára cestu nášmu egoizmu a našim zásluhám. Potom by sme mohli chvastavo povedať – Ja som prežil svätý život, Ja som uveril, Ja som si zabezpečil spásu svojou dobrotou a láskou. Božie slovo toto strháva zo stola. Vylučuje akúkoľvek ľudskú účasť na spasení, vylučuje akékoľvek chvastanie. Pavol píše:

Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Rim 3:27-28

Nové narodenie v réžii Boha

Nové narodenie je možné len zo strany Boha. Na našej strane nie je možnosť znovu sa narodiť. Tak ako na našej strane nie je možnosť sa narodiť prvý krát. Ako sa človek môže znovuzrodiť? Nový zákon podáva o tom správu. Skrze Božie slovo sa rodí viera. Skrze vieru sa rodí nový človek. Tá viera ale nestojí na nás ani jedným percentom. Ona stojí v 100 percentách na Bohu. Boh vykonal za nás spásu a my sa musíme všetkého svojho vzdať. Peter napísal:

Veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena. 1Pt 1:23

Pokiaľ prvé narodenie bolo z porušeného semena Adamovho, druhé narodenie je zo Slova Božieho, ktoré je neporušené. Len viera v Krista, ktorá sa hlása skrze Božie slovo, má moc človeka spasiť. Bez jeho zásluh, bez jeho skutkov, bez jeho výkonov. Pre človeka je toto ťažšie, ako spasenie skrze skutky. Keď sa majú Moslimovia obracať 5 krát denne smerom k Mekke a modliť sa, nie je to problém. Ale ak by ste im povedali, že môžu byť spasený zdarma bez skutkov, takúto správu odmietnu.

Ja (ego) chce sa na spáse podieľať

Keď poviete ortodoxnému katolíkovi dobrú správu, že spasenie získa len vierou v Krista, takúto správu odmietne. Prečo? Pretože v tom nefiguruje! Človek chce vo svojej spáse figurovať.

Ale ak odovzdáte svoju spásu len Ježišovi, až potom sa vaša viera stane mocnou. Ak uveríte v Jeho kríž, ak uveríte bez svojich skutkov, až potom pocítite sladkosť viery. Pavol nás povzbudzuje:

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

Odovzdajme sa plne do rúk Ježiša ohľadom spasenia. Naše nové narodenie je závislé len na ňom. Nikdy sa znovu nenarodíme, pokiaľ neprijmeme Ježišovu zástupnosť za nás, mimo našich zásluh. Nikdy nebudeme mať otvorené srdce pre evanjelium, pokiaľ sa nespoľahneme výhradne na Krista. Nemôžeme miešať naše spasenie s posvätením. Naše kráčanie s Ježišom je mimo spasenia skrze Ježiša.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach