Môže mať človek istotu spasenia?

Istotu spasenia
Máš istotu spasenia?

Istota spasenia je pre mnohých kresťanov neprijateľná. Hovoria dokonca o falošnom učení. Keď sa zamýšľame že prečo, vyjde nám z toho to, že oni si pridali k viere skutky. Ak človek pridá k viere skutky, nikdy nebude mať istotu, pretože jeho skutky sú neisté. Istota spasenia je však postavená na Bohu. Vtedy ide o isté a dokonalé zasľúbenie.

Príbeh starého muža

Jeden muž si začal uvedomovať, že sa blíži koniec jeho života. Jednoducho zostarol. Prichádzala mu na myseľ otázka, ako to bude s večnosťou. Kde skončí?! Jeho manželka chodila do cirkevného zboru. Raz ju požiadal, či by mohol ísť s ňou. Samozrejme ona nadšene súhlasila. Veď to dobre poznáme, ako sa kresťania modlia za svojich blízkych, aby sa obrátili. Tento muž teda prišiel zo svojou manželkou po dlhých rokoch do zboru. Kazateľ tam kázal o istote spasenia. Muž počúval, ale nedokázal uveriť Božím zasľúbeniam. Veľmi si to želal a videl ľudí okolo, ako sa tešia. Ale on sa netešil.

Samozrejme si to všimol miestny pastor. V malých zboroch je každá nová duša v pozornosti ľudí. Zvlášť niekto, kto dlhé roky Krista odmietal. Pastor po službách vyhľadal tohto muža a dali sa do rozhovoru. Ten muž povedal, ako ho šokovalo, že existuje už tu na zemi vedomosť o svojej spáse. Videl na ľuďoch ako sa z toho tešia, ale on sa netešil. Pastor mu teda prečítal tento verš:

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24.

Muž povedal, že je to pekné, ale on tomu uveriť nedokáže. Pastor mu povedal:
,,Toto vyriekol sám Boží Syn. Mohla by existovať väčšia záruka ako to, že to povedal Ježiš? Môžem nájsť inú istotu než u Boha?”
,,Aj tak to nedokážem prijať.” Povedal muž.
,,Boh nemôže klamať. Ak Mu neveríme, robíme z neho klamára,” povedal Pastor.

Muž nad tým chvíľu premýšľal. Dávalo to zmysel. No i tak mal mnoho pochybností. Pastor pokračoval:
,,Komu neveríte? Bohu a Jeho Synovi?” Muž mlčal a premýšľal. Ak Boh nedokáže klamať, prečo by toto hovoril? Ešte raz si prečítal verš:

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24.

Boh je pravdivý

Potom muž nahlas uvažoval: ,,Ak Boh nemôže klamať, potom táto správa od Neho je pravdivá. Nikdy som takto neuvažoval, že by stačilo veriť Božiemu slovu. Ja som si vždy myslel, že musím mať nejaký pocit o svojej spáse!

Muž sa snažil zo seba vyprodukovať nejaký pocit namiesto toho, aby sa plne spoľahol na Božie zasľúbenie. Prvý krát si uvedomil, že miesto pocitov musí vziať Božie slovo vážne. Boh predsa neklame! Hneď nato mu pastor vyložil evanjelium o Kristovi, o tom ukrižovanom (pozri tu).

Uverím až keď uvidím – ako neveriaci Tomáš

Nie je toto aj náš prípad? Nečakáme na nejaký zázrak aby sme uverili? Nečakáme na nejaký príval pocitov? Nečakáme že nám budú samovoľne padať slzy na dôkaz, že sa nás Boh ujal? Toto ale Božie slovo neučí. Ono chce, aby si uveril Bohu v liste, ktorý nám v písme zanechal. On chce, aby si sa plne spoľahol na to, čo v písmach stojí.

Mnohí ľudia odmietajú pravdy v biblii pretože sa im zdá, že by išlo o pýchu. Hovorili by pyšne – ja som spasený. To predsa nejde. Ale práve tým, že odmietajú Boha a Jeho slovo, sa stávajú pyšní skryte. V podstate tým hovoria, že im nestačia Božie slová, lebo oni si svoju spásu nejako odpracujú. Tým však Boha zarmucujú.

Istotu spasenia niekto považuje za opovážlivosť?

Katolícka cirkev dlhé stáročia učí, že veriť vo svoje spasenie za života, je opovážlivosť. No ako vidíme, je to presne naopak. Opovážlivosť je neveriť Božím zasľúbeniam a Jeho slovu.

Pán Ježiš inde hovorí:

Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Jn 10:27-29

Všimnime si 5 bodov z tohto verša, ktoré nám Ježiš adresuje:

  1. MOJE ovce – MÔJ ľud
  2. Poznám ich a oni ma nasledujú
  3. Ja im dávam večný život
  4. Nezahynú naveky
  5. Nikto ich nevytrhne z mojej ruky

Ak niekto neverí týmto zasľúbeniam, ako sa môže pasovať na kresťana? Problém spočíva v človekovi. Pokiaľ sa človek snaží spasiť svojimi skutkami, potiaľ bude žiť v neistote. Môže veriť, môže tvrdiť že verí. Ale ak tam pripája skutok, ak tam pripája svoj život a svoje zásluhy, nikdy týmto slovám neuverí.

Nevera ľudí

Jedna pani mi raz písala, že článok o istote spasenia je krásny, ale ona tomu nedokáže uveriť. Bola katolíčka. My sme všetci rodení ako katolíci. Nie príslušnosťou k cirkvi, ale zmýšľaním. Chceme si spásu odpracovať, zaslúžiť. Ak je to tak, nikdy nebudeme mať istotu spasenia. Budeme sa báť do konca života, či sme alebo nie sme spasení.

Žena na smrteľnej posteli

Iný príbeh hovorí o žene, ktorá zomierala na smrteľnej posteli. Dala si zavolať pastora, aby ju utešil. Nevedela, ako skončí na večnosti. Nemala žiadnu istotu. Pastor, mladý neskúsený bol z toho otrasený. Nič iné ho nenapadlo, len vytiahnuť nejaké biblické verše. Čítal jej teda Božie slovo, pokiaľ sa nedostal k tomuto veršu:

Spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Tít 3:5-7

Prebudenie

Vtedy žena vykríkla – to je ono! Ja som hľadela na svoj život, ktorý nebol dobrý. Veľa zlého som vykonala, veľa hriechov som spáchala. Doteraz som hľadela na seba, ale tento verš ma úplne potešil. Chválim Boha a Spasiteľa. On, môj milovaný Boh, ma spasil nie pre naše skutky spravodlivosti, ale podľa svojho milosrdenstva.

Tento úvod verša sa jej doslova zapichol do srdca a žena uverila Bohu a Jeho Synovi. Už sa nebála zomrieť. Bola šťastná rozžiarená. Iba neustále opakovala, že spásu vkladala do seba, ale tu vidí, že spása je mimo nej – v Bohu.

Napokon Boh vykonal druhý zázrak okrem jej obrátenia. Uzdravil ju z nevyliečiteľnej choroby. Tá žena potom už ako zdravá svedčila o istote spasenia, neustále nabádala kresťanov, aby verili v Krista absolútne a nie v seba. Jej posolstvo do konca života bolo o Kristovi a Jeho diele, o Bohu a jeho milosrdenstve.

Mať istotu spasenia nestojí na nás

Istota spasenia teda nestojí na našich skutkoch. Nestojí na našom živote, ktorý má každý jeden človek spackaný. Nikto sa nemôže postaviť pred Boha a povedať – ja som spravodlivý, prežil som dobrý život. Spása nestojí na našich zásluhách a práci pre Boha. Mnohokrát keď čítame svedectvá ľudí, ktorí veľmi ťažko doslova dreli pre Boha, s akou neistotou odchádzali na večnosť. Mnohí neustále opakovali – odpusť mne hriešnemu. Okolostojaci boli zaskočení, pretože ich považovali za svätcov. A oni vidia u nich neistotu.

Spasenie je v tom, že sa totálne vzdám svojich skutkov, ktoré boli tak či tak biedne. Viem že som neurobil pre Boha dostatočnú prácu, zanedbal som mnohé veci a skutky. Nedával som almužny, nemiloval som Boha celým srdcom, nedával som Mu všetko. Nemodlil som sa často a horlivo, zanedbával som tak rozhovor s Bohom. O pomoci blížnemu radšej pomlčím, pretože som v sebe prechovával viac zlosti a nenávisti, ako lásky a pomoci. A to nehovorím o mojich prehýrených nociach, kde vládol alkohol a neviazanosť. Snažil som sa žiť pre Boha, ale som zlyhal. A nájdu sa ešte dobráci kazatelia, ktorí ťa odsúdia, lebo si nemal takzvanú ,,spasiteľnú vieru”. (článok tu).

Ľudia žijú v neistote

V tejto neistote žije väčšina kresťanstva. Miesto toho aby hľadeli na Boha a jeho prácu, hľadia na seba a svoje výkony. Ale či Ježiš nešiel na Golgotu preto, aby za moje hriechy zaplatil? Vari môj dlh nevyplatil celý? Vari mi tam nechal ,,okienko”, ktoré si budem musieť platiť sám? Nie, absolútne nie!

Čo vykonal dobrého zločinec na kríži? Uveril a Ježiš mu sľubuje kráľovstvo. Celý jeho život bol jeden veľký prepadák, ako aj tvoj. Ale ty povieš – keby bol pokračoval v živote, po uverení by dokázal svoju vieru skutkami. Viera sa skutkami nedokazuje! Istotne že by sa mnohých ťažkých zločinov stránil. Ale prišlo by množstvo iných hriechov, ktoré by sa mu vyplavili už ako kresťanovi. Ktoré dovtedy ani za hriechy nepovažoval. Ich nával by nezvládol a preto by sa sťažoval – ťažký je veru kresťanský život. Ktovie či budem spasený? Keby som bol zomrel hneď po uverení, mal by som istotu, ale teraz som ju stratil.

Sebeckosť

Toto všetko svedčí o sebeckosti človeka. Sebec hľadí na seba a len na seba. Všetku istotu vkladá do seba, ale to je neistota a nie istota. Boh dáva spásu zdarma, potvrdzuje ju nielen svojim slovom, ale aj skutkom. Boží Syn zomiera kvôli nám. Vylieva svoju krv, ktorá nás očisťuje od všetkých hriechov. Ale my hľadíme na seba. Čo som JA – veľké EGO – urobil pre Boha? To je naše merítko, to je naša norma. Čo som JA urobil pre SVOJU spásu! Ale Ježiš hovorí, že je to On, kto dáva veriacim spásu. Nie oni si ju dávajú.

Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Jn 10:28

Je to On kto garantuje ich zotrvanie, pretože Mu ich nikto nevytrhne z ruky. Egoizmus človeka sa okamžite bráni spaseniu len z viery. Egoista okamžite kričí – ja si svoju spásu zaslúžim, odpracujem. To je rúhanie, že spása je bez našich skutkov. S koľkými ľuďmi sa takto musíte doťahovať?!

Jeden katolík sa so mnou do krvi hádal, že spasenie bez skutkov je iba výmysel reformácie. Smerodajný bol údajne koncil v Tridente, ktorý spasenie bez skutkov preklial. Darmo som mu ukazoval slovo Božie, posielal verše, nepohlo to ním. On si chcel spásu zaslúžiť. Istotu spasenia som mu ani len nespomenul, keď neprijal Božie slovo do srdca. Bol ako ten zbožný muž z evanjelia, ktorý sa chválil čo pre Boha robí. Vraj neexistuje v biblii slovo, ktoré by jasne učilo spasenie bez skutkov. Aj po prečítaní Božieho slova, odmietol uveriť. A Božie slovo mu hovorilo:

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

Kto nekoná skutky ale verí v Boha

Kto nekoná skutky. A on to nevidel, alebo nechcel vidieť, nechápal, alebo nechcel chápať. Zaiste miloval svoje náboženstvo, ale nemiloval pravdu.

Ja sám som s tým veľmi dlho bojoval, pokiaľ som sa nevzdal sám seba. Pamätám si na deň, keď mi jeden pastor povedal, že spasenie je bez našich skutkov. Bol som z toho zdrvený, sám som sa v duchu so sebou hádal. To predsa nemôže byť pravda. Niečo musíme k viere predsa pridať. Pastor mi povedal – nič nemôžeš pridať. Ešte viac ma tým zabil. Trvalo veľmi dlho, pokiaľ som Ježiša urobil svojim Spasiteľom. Dlhé roky kresťanstva som nemal istotu spasenia. Formulky vám nepomôžu, opakovacie mantry taktiež. Ak si neustále budete opakovať že ste spasení z viery, len z viery, ak sa takto budete neustále modliť – konáte skutky. Vaše ego si bude pritom myslieť, že už za množstvo tých modlitieb ste získali u Boha dobré body.

Sebecké ego

Naše ego je zradné a zamerané na seba. Nezaujíma ho Spasiteľ, ktorý krvácal na kríži pre neho. Zajíma sa len samo o seba. Spasenie bez skutkov vlastne egu hovorí, že vôbec nič neznamená. Všetko je mimo neho. A ego začne hneď bojovať.

Posledný verš predchádza iný verš. Ten hovorí o človeku, ktorý si chce spásu zaslúžiť. Ak si ju chce zaslúžiť, musí si ju celú odpracovať. Aj keby žil milión sveteľných rokov, nebude so svojou prácou nikdy na konci:

Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. Rim 4:4

Celá istota spasenie je v Bohu. Je mimo nás. Je mimo naše skutky a náš život. Celá spása bola vykonaná pred 2000 rokmi na Golgote. Naša spása nemôže prichádzať od nás. Musíme pozerať na Ježiša. Len On je svätý a spravodlivý. On na kríži naše hriechy berie na odsúdenie Otcovi. Naša viera nie je skúškou, ale dôverou. Naša istota nie je v pocitoch, alebo v zjaveniach, ale v Božom Synovi. Máme Ho jednoducho len prijať. Tak sa nám zapáli srdce novou vierou – živou vierou…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach