Moje svedectvo viery v Boha I.

Od viery pohanskej k viere Krista
Svedectvo viery

Toto je moje svedectvo viery v Bohu. Vyrastal som bez Boha. Babka chodila na dedine kde žila pravidelne do kostola, evanjelium mi však nikdy nehovorila. Bola katolíčkou. Katolíkom ide viac o predanie chodenia do kostola, ako o vieru v Krista a len Krista čoby Spasiteľa. Takže som bol od viery odrezaný a ani som celé detstvo vlastne nevedel, že nejaký Boh jestvuje.

Napriek tomu ma Boh volal a ja som mal veľkú túžbu ešte za komunistov, prečítať si bibliu. Klasická biblia sa v kníhkupectvách nenachádzala, ale tesne pred revolúciou, otec dostal obrázkovú bibliu s kresbami Gustava Dorého. Boli tam známe príbehy z biblie, nedávalo mi to však vtedy ešte zmysel.

Prvá biblia – úvod do viery

Prišla revolúcia a ja som hľadal na obchodnej ulici v Bratislave v kníhkupectve bibliu a div sa svete. Nastala zmena – biblia bola k dostaniu. Modrá biblia s tenkými stranami. Až neskôr som sa dozvedel, že existuje viac prekladov biblie, toto bolo evanjelické vydanie. Bibliu som prečítal komplet za niekoľkých dní a uveril som. No nikto mi evanjelium nevyložil a ja som evanjelium ešte nepoznal. Konečne som sa však dozvedel, kto to bol Ježiš Kristus, ktorého brali do úst nielen veriaci, ale slengovo aj komunisti. Ježiša sa márne snaží svet pochovať, zabudnúť na Neho, schovať Ho. Ani komunistom sa to nepodarilo nikde na svete. Slovo – Ježiš – vyslovovali nevedome napriek tomu, že toto meno sa nemalo ani len spomínať.

Katolícky kostol

Po prečítaní biblie som začal chodiť do katolíckeho kostola, aby som si vypočul o Ježišovi viac. Chodil som tam s nadšením. Nevedel som v oblasti viery takmer nič, nevedel som o iných cirkvách a zboroch. Videl som, že v každej dedine a meste je katolícky kostol. Toto som bral ako záruku viery v Ježiša Krista.

Viera mi vydržala celú vojenčinu, kde som mal jednu knihu o novom zákone a Ježišovi. Po vojne však moja viera začala upadať, až prišli na pretras iné viery. Napriek tomu že som uveril v Ježiša, že som chodil do kostola – nikto mi nikdy nepovedal skutočné evanjelium.

Východné viery a temné sily

Otvorením železnej opony, sa otvorilo Slovensko zároveň všetkým možným vieram, vrátane východných vier, ktoré ma taktiež zaujali. Nemal som proti Ježišovi nič, ale začal som Ho brať ako jednu z možných ciest k Bohu. Osobne ma najviac oslovil buddhizmus a zen. Mal som doma všetky možné knihy, ktoré sa o týchto veciach u nás nachádzali. Začal som spravovať prvú stránku o východných vierach.

Tieto temné viery sú vždy len kúsok k ezoterike a okultizmu. Tak som sa začal zaoberať aj inými vecami. Veštením z kariet, kyvadlami, čítaním z ruky, rôznymi kameňmi, kryštálmi, vierami v existenciu mimozemských civilizácií. Jednoducho ma zaujímalo všetko, čo biblia zakazuje. Napriek tomu že som bibliu pred pár rokmi prečítal, ťažko by som si pamätal verše, ktoré pred týmito vecami varujú. Napokon som si urobil ešte dva stupne reiki. Ide o liečenie, čo nie je nič iného iba mágia, ako tomu hovoria radi ezoterici – biela – vraj dobrá mágia.

Black metal – z viery v Boha ku tme

K tomu som počúval temnú, pomalú black-metalovú hudbu, ktorá je plná nenávisti ku kresťanstvu, plná okultizmu, povier a pohanstva. Tak sa môj život prepadal na dno, ktoré prišlo vtedy, keď som mal nehodu autom. Bol mi vzatý vodičský preukaz a takmer som stratil prácu. Toto obdobie bolo obdobím totálnej temnoty, do ktorej sa vmiešal ako to tak chodí – strýček alkohol. A tu kdesi opäť Boh ku mne prehovoril a pritiahol ma svojim jemným spôsobom k sebe.

Návrat ku kresťanstvu

Kresťanstvo som v tom čase považoval už iba za rozprávku, tak ďaleko som sa od Boha vzdialil. Na internete som opäť začal sledovať kresťanov, o čom si to píšu a nerozumel som im ani za mak. Hádky o verše, doťahovania, dokazovania. Vstúpil som do mnohých diskusií, kde som ich presviedčal o sile a pravde buddhizmu. Mnohých tých kresťanov to zaujalo a dostával som otázky v oblasti východnej viery.

Tie fóra boli katolícke a nikto mi nedokázal vtedy jasne a pevne vyvrátiť moje omyly Božím slovom a hlavne evanjeliom. Všetko sa to tam točilo okolo sviatostí, chodenia do kostola, prikázaných sviatkoch, hovorilo sa veľa o zjaveniach a svätcoch. Ale evanjelium som ešte stále nepočul. Začal som byť však kresťanstvu naklonený, i keď buddhizmus som nezavrhol.

K evanjelikom

Prihlásil som sa na katechizmus a nejaký čas tam chodil. Na internete som počúval rôzne kázne, najviac ma však oslovili kázne evanjelické, ktoré sa nahrávali do mp3 formátu. Keď som ich porovnával s nič nehovoriacimi katolíckymi kázňami, prihlásil som sa k evanjelikom na konfirmačnú prípravu. Prešiel som ju behom pár mesiacov, napriek tomu ani tu som ešte evanjelium nepočul. Tieto prípravy sú o desatore, informáciách o tom kto je Ježiš, kto Boh, kto Duch Svätý. V podstate sa tu vykladá vyznanie viery, ktoré bolo ustanovené na koncile v Nicei. No už to, že sa tu čítalo Božie slovo ktoré sa vykladalo. Tiež sa tu čítala biblia a boli tu biblické hodiny, čo ma posúvalo ďalej v hľadaní Boha. A Boh sa mi dal poznať, keď som sa konečne evanjelium dozvedel.

Ja som si myslel, že keď chodím do kostola, že som na tom dobre. Sedím si v kostolnej lavici a spievam Bohu. Čo viac môže Boh odo mňa dostať? Ja som ešte nevedel, že Kristus nie je len akýsi dobrý muž, učiteľ, divotvorca, ale že je hlavne Spasiteľ. Načo bol však mne potrebný Spasiteľ, keď som bol sám sebou ukolísaný, že je všetko v poriadku?

Odhalenie viery v pravdu

Kúpil som si knihu Augsburského vyznania a jeho obranu, aby som vlastne vedel, na čom evanjelická cirkev stojí. A tu mi Boh začal otvárať oči. Prvé výklady o skazenosti človeka ma šokovali. Ja som mal o človeku predstavu, že je ako jin a jang – raz dobrý, raz zlý. Záleží byť viac dobrý ako zlý a to stačí na spásu. Ale tu som čítal o skazenosti človeka, o tom, že v ňom nie je nič dobrého. Všetko podložené veršami z písma, ktoré som doslova hltal. Neveril som vlastným očiam, že biblia opisuje človeka ako zločinca. Ako toho, kto Boha nenávidí, kto je duchovne mŕtvy. Že z jeho srdca vychádzajú len zlé veci.

Šokovalo ma to hlavne preto, lebo som to preniesol všetko na seba. Zrekapituloval som si život a musel som povedať – veď toto celé je pravda! Ako je to možné, že sa o týchto dôležitých pravdách viery nikde nehovorí? Ak je človek špatný už od mladosti, potom ako bude spasený? Veď Dávid píše, že už z lona matky vychádza človek hriešny, plný neprávostí.

Evanjelium

Dlho som tieto veci nemusel hľadať, pretože internet bol plný toho, čo je evanjelium. Všetko je totiž ukryté v Kristovi. Skrze Neho má človek odpustené hriechy. Skrze Neho sme zmierení s Bohom, On odžil miesto nás svätý život, ktorý nám Boh počíta za svoj. On nás očistil svojou krvou na Golgote. On sa stal zmiernou obetou. On je jediným kňazom a Veľkňazom novej zmluvy, miesto starozákonných kňazov. Tí dookola obetovali zvieratá, no On sám seba obetoval ako nevinný baránok. Veď sám vošiel do svätyne svätých so svojou vlastnou krvou. Napokon Ježiš zomrel, na tretí deň však vstal zmŕtvych, aby nám ukázal cestu, keď bola smrť a peklo prekonané. Sadol si na pravicu Boha Otca, keď miesto seba poslal svetu Ducha Svätého. Ten pokračuje vo výučbe kresťanov tu na zemi do skončenia sveta. Ježiš žije a príde v sláve na konci sveta.

Tak toto je evanjelium – konečne som našiel evanjelium. To evanjelium, ktoré moja babka nepoznala. Nevedel o ňom žiaden katolík ktorého som poznal, dokonca ani v evanjelickej cirkvi mi jasne evanjelium nevyložili. Objemné knihy plné informácií, nevyrovnajú Pavlovu jednoduchú odpoveď žalárnikovi. Ten sa pýta: ako môže byť spasený – uver v Ježiša Krista a budeš spasený – toť odpoveď Pavla.

Moja hriešnosť

Prvý krok k prijatiu Ježiša Krista je poznanie svojej hriešnosti a totálnej skazenosti. Ak človek neuzná a nepozná svoj stav pred Bohom, je iba farizejom, ktorý sa bije do pŕs, že je dobrý. Veď dáva desiatky, modlí sa dlhé hodiny, dáva peniaze na vdovy, postí sa. Ale publikán si uvedomuje svoj desivý stav, že nijako sa nedokáže spasiť. On dobre vie, že je špatný, preto sa bije do pŕs a prosí o odpustenie. A odpustené mu je, pokiaľ farizejovi, ktorý koná mnohé nábožné veci, odpustené nie je! Ježiš prišiel volať chorých, nie takých, ktorí sa nazdávajú že sú zdraví. Ja som si uvedomil že som totálne chorý, že nutne potrebujem lekára a Spasiteľa. Tu nastáva obrátenie.

Takto začala moja viera rásť v poznaní, nie nadarmo písmo hovorí, že viera je z počutia (poznania). Veď ako môžem veriť, keď ani neviem v koho veriť, prečo veriť, keď nepoznám Boha, ktorému mám dôverovať? Tu nastala moja prvá radosť z toho, že som spoznal evanjelium, keď som doslova hltal písmo a pochopil mnohé pravdy. Boh mi dal spoznať, že biblia má pravdu a nie ľudské učenia a vynálezy.

Ďalšie spoznávania práv viery

Ešte u katolíkov nám hovorili, že biblia nie je nejaká presná kniha dejín, ale že je to kniha náboženská. Ale ja som začal čím ďalej tým viac spoznávať, že biblia je knihou pravdy. Neprešlo tak veľa času a dostal som sa ku kreacionizmu, ktorý vyvracal Darwinove omyly. Pozrel som o tom všetky dostupné filmy a prednášky. Bol som tak nadšený, že som farárovi poslal mail, či by evanjelická cirkev neurobila takú podobnú prednášku. Bol som však okamžite odbytý. Ja som vtedy ešte nevedel, že oficiálne sa cirkev týmto nezaoberá. Väčšina farárov však bola na strane vedy, alebo skôr – niečo medzi vedou a bibliou.

Ja som sa nazdával, že evanjelická cirkev sa pevne drží písma. Ale tu som začal spoznávať, ako ďaleko aj tu ľudia zablúdili od písma k slovu ľudskému. Od pravdy k falošnej vede, ktorá je v podstate vytvorená nato, aby bibliu znemožnila. Aby prekrútila slovo pravdy, prekryla ju teóriami, ktoré sú smiešne. Napriek tomu svet dnes v ne verí a to len vďaka neustálemu vymývaniu mozgov.

Prechod k malému zboru

Cirkev som opustil a pripojil sa k miestnemu malému zboru. Aj tu sa časom začali vyplavovať mnohé neduhy. Pastor toho zboru platený, čo som sa dozvedel oveľa neskôr (pozri článok tu). Viac tam panovalo zákonníctvo, ako sila viery v láske. Samozrejme prvé stretnutia sú úžasné, plné nadšenia, pokiaľ sa nevyplavia skutočnosti, ktoré nie sú na prvý pohľad vidieť.

Tiež tam rezonujú vieroučné otázky, ak niekto nesúhlasí so všetkými predloženými doktrínami, stáva sa čiernou ovcou. Bolo by dlho o čom písať z tohto obdobia. Jedinú vec ktorú spomeniem je tá, že tento zbor napokon prepadol do sporu o Trojjedinnosť. Ten pastor napokon odišiel kvôli tejto otázke. Takéto zbory majú tú nevýhodu, že nie sú nikým kontrolované a preto tam môže kedykoľvek vybuchnúť akákoľvek bomba. Človek je tvor hriešny aj po obrátení, ak sa nedá napomenúť. Ak nikto nad ním nie je, môže odpadnúť od viery k vieram scestným.

Biblický krst z pravej viery

Čo ma však potešilo bolo to, že som sa dal pokrstiť v tomto zbore podľa písiem – po uverení a ponorením. Ako starý Adam zomiera vo vode a vynára sa nový človek v Kristovi. Napokon ja sám som už krstil iného kresťana, pretože to je výhradné právo kresťanov. Aby činili učeníkov, krstili, lámali chlieb a pili víno, na pripomenutie, oslavu a úctu k svojmu Spasiteľovi. Veď On za nich položil svoj život.

Potom som prešiel som ešte niekoľkými zbormi, pokiaľ som sa nerozhodol vrátiť ku katolíkom. Chcel som vidieť moc viery aká tam panuje. Vtedy som si totiž myslel, že aj tu sa hlása evanjelium a je tam veľa ľudí, ktorí veria v Krista. Ktorí Ho milujú preto, čo pre nich vykonal, že im boli odpustené všetky hriechy. Ako to všetko prebehlo, budem opisovať v druhej časti…